Eric Lartigau (1964) je francúzsky režisér, scenárista a príležitostný herec. Spočiatku nakrúcal reklamy a televízne seriály, remeslu sa priúčal aj ako asistent Emira Kusturicu. Vo svojej tvorbe sa orientuje najmä na veseloherný žáner – sem patria jeho filmy Kto zabil Pamelu Rose? (2003) o vyšetrovaní vraždy prostitútky v malom meste, Podaj mi pomocnú ruku (2006) o tom, ako sa oženiť, a pritom zostať slobodným, či sci-fi komédia Lístok do vesmíru (2006) o rukojemníkovi na vesmírnej stanici.

Výnimkou v Lartigauovej filmografii je psychothriller Muž, ktorý chcel žiť svoj život (2010), nakrútený podľa románu amerického autora Douglasa Kennedyho o úspešnom právnikovi, ktorý túži stať sa fotografom. Lartigau sa ako jeden z ôsmich režisérov zúčastnil aj na nakrúcaní poviedkového filmu Neverníci (2012), ktorý sa zaoberal mužskou neverou. Jeho najnovším dielom je Rodinka Bélier, francúzsko-belgický film z roku 2014 o handicapovanej rodine, nominovaný na Európsku komédiu roka.

Bélierovci sú farmári na francúzskej dedine, ktorí sa pretĺkajú životom, ako sa len dá. Otec Rodolphe sa venuje obrábaniu pôdy a chovu domácich zvierat, matka Gigi výrobe syrov, Paula a Quentin, deti v teenagerskom veku, musia vo všetkom pomáhať. Svojrázna rodina drží svorne pokope a každodenným problémom čelí s obdivuhodným humorom. Podporí aj otcovo rozhodnutie kandidovať na starostu a vzorne sa zapojí do jeho reklamnej kampane. Je to bláznivý nápad nielen preto, že doterajší starosta má v dedine silnú pozíciu, ale aj preto, že Bélierovci sú nepočujúci – všetci až na Paulu. Je to vzorná dcéra, usilovná, ochotná a zodpovedná. Pomáha rodičom na farme najmä pri chove zvierat (najradšej sa mazná s čiernym teliatkom menom Obama), predáva na trhu domáce syry, zaobstaráva kontakt s obchodnými partnermi a v rodine funguje ako prekladateľka do posunkovej reči. Okrem toho chodí do školy a spieva v školskom zbore, lebo učiteľ hudby Thomasson jej objavil „zlato v hrdle“. Dokonca v takej výraznej miere, že jej odporúča účasť na konkurze v Radiu France. To by však znamenalo v prípade úspechu odísť do Paríža a nechať nepočujúcu rodinu napospas osudu. Súčasne do Paulinho života vkročí prvá láska, a tak musí dievčina riešiť niekoľko vážnych dilem.

Režisérovi Ericovi Lartigauovi sa podarilo udržať počas celého filmu ľahký komediálny tón a potrebný nadhľad.

Vtipné dialógy, ktorých účinnosť rastie súbežne s expresívnou gestikuláciou nepočujúcich členov rodiny, najmä matky Gigi v podaní populárnej Karin Viardovej, sa striedajú s dojímavými scénami, spojenými s Pauliným spevom. Pôvabná blondínka Louane Emera získala za stvárnenie tejto postavy národnú cenu César pre Najsľubnejšiu herečku. V rodine, kde vládnu silné emócie a prehnané gestá, prisilné zvuky a hlasná hudba, sa občas cíti ako v blázinci a trochu sa za ňu hanbí, ale nevymenila by ju za inú. Rodičia ani brat Quentin (Luca Gelberg) sa svojím handicapom osobitne nezaoberajú, žijú normálnym a podľa všetkého aj šťastným životom súdržnej rodiny (matka sa dokonca v podnapitom stave prizná, že bola zronená a plakala, keď sa jej narodila počujúca dcéra, a tajne dúfala, že neskôr možno ohluchne, lebo počujúcich ľudí odjakživa nenávidela). Napokon si však svoje postihnutie predsa len uvedomia, napriek propagačnému sloganu filmu, ktorý tvrdí, že kto chce pochopiť hudbu, nepotrebuje sluch, ale srdce. Je to na koncerte školského zboru, keď vidia, ale nepočujú spev svojej dcéry, iba podľa reakcií publika usudzujú, že spieva krásne. (Režisér v tomto okamihu vypol zvuk, aby sa divák lepšie vžil do ich situácie, čo bolo veľmi pôsobivé a dojímavé riešenie.) Po koncerte, doma na farme, požiada otec Paulu, aby mu úspešnú pieseň zopakovala, pričom počas celého spevu drží ruku na jej hrdle, aby cítil vibrácie hlasiviek a aspoň takto precítil jej výkon. Vrcholom je však scéna, keď na konkurze v Radiu France Paula spieva song  populárneho francúzskeho speváka a skladateľa Michela Sardoua Vzlietam a prítomnej rodine prekladá jej slová do posunkovej reči: Mám vás rada, ale dnes od vás odídem. Vzlietam bez alkoholu a cigariet, doprajte mi ten vzlet... A oni sa konečne zmieria s nevyhnutným.

Film, ktorý svojou slnečnou, bezkonfliktnou atmosférou a lineárnou naráciou  pripomína rozprávku, sa tak aj končí. Príbeh jednotlivých postáv dopovedajú fotografie pri záverečných titulkoch: Otec Rodolphe (známy belgický herec François Damiens, ktorý očaril v úlohe uzavretého väzenského dozorcu s láskou k spoločenským tancom vo filme Tango Libre) hrdo stojí prepásaný starostovskou šerpou, učiteľ Thomasson (výrazný Eric Elmosnino), ktorý si pestoval pocit krivdy, že na dedine pochoval všetky svoje hudobné ambície a zostali mu iba nerváky s pubertiakmi, sa šťastne usmieva na svadobnej fotke so sympatickou kolegyňou, mladá dvojica Paula s Gabrielom (Ilian Bergala) sa k sebe nežne túli...

Rodinka Bélier je rodinný film s prístupnosťou od dvanásť rokov a navyše hudobná komédia. Hudba (Evgueni Galperine, Sacha Galperine) tu nie je pozadím ani doplnkom, ale organickou súčasťou deja, veď hlavnou hrdinkou je nádejná speváčka a jej „komparzom“ školský spevácky zbor... Texty piesní sú všetky preložené a občas nahrádzajú dialóg, lebo poetickou formou vyjadrujú vnútorný svet teenagerov, ich názory na život a postoje k iným ľuďom. Nie nadarmo ich učiteľ hudby Thomasson vtipne nabáda, aby to všetko dostali zo seba von, lebo nevyjadrené pocity budú v nich hniť a napokon im spôsobia rakovinu hrubého čreva... Podobnými originálnymi výrokmi sa prejavy svojského učiteľa s nosom pre ozajstné talenty len tak hemžia, je to nesporne najvtipnejšia postava filmu. Snímka je však aj oslavou rodinnej lásky a súdržnosti, lokálnej spolupatričnosti i nezištného priateľstva, ktoré stelesňuje najmä Paulina spolužiačka Mathilde v podaní Roxane Duranovej, výraznej tváre akoby vystrihnutej z renesančných obrazov.

Premiérové predstavenie Rodinky Bélier v bratislavskom retro Kine Europa zaplnili najmä rovesníci filmovej hrdinky. Reagovali bezprostredne a živo, hlasný smiech sa striedal s tichým posmrkávaním. Vidieť, že režisér a spoluscenárista Eric Lartigau oslovil svoju hlavnú cieľovú skupinu celkom presne. No na pôvabnej, kultivovanej francúzskej komédii sa zaiste pobavia všetky generácie.

Rodinka Bélier (La famille Bélier) Francúzsko, Belgicko, 2014
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Eric Lartigau
Scenár: Stanislas Carré de Malberg
Kamera: Romain Winding
Strih: Jennifer Augé
Hudba: Evgueni Galperine, Sacha Galperine
Účinkujú:  Karin Viard, François Damiens, Eric Elmosnino, Louane Emera, Roxane Duran, Ilian Bergala, Luca Gelberg, Mar Sodupe, Stéphan Wojtowicz, Jérôme Kircher, Bruno Gomila, Véronique Poulain a ďalší.
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR:  26. novembra 2015
Foto: Film Europe