Reakcia filmu na stúpajúcu krivku multikultúrnych sociálnych vzťahov nedala na seba dlho čakať. Príbehy, otvárajúce problémy kultúrnych a etnických rozdielov sú zväčša pojednané v ľahšom, humornom tóne, ktorý sa oblúkom vyhýba čo i len podozreniu z latentného rasizmu.

Cestu týmto mínovým poľom, s obdivuhodným zmyslom pre presné dózovanie humoru a zároveň aktuálnej spoločenskej agendy, demonštrujú Francúzi. Vo filme Philippe Chauverona Čo sme komu urobili? (2014) sa rodina tradičných francúzskych katolíkov vyrovnáva s novým členom domácnosti, pytačom najmladšej dcéry. Popri čínskom budhistovi, židovi a moslimovi, pribudne do rodiny černoch z Pobrežia slonoviny. Spôsob, akým sa darí tvorcom pobaviť a nezľahčovať je obdivuhodný. Tvorcovia filmu Samba majú v tomto tematickom obore na konte výrazný úspech. Ich film Nedotknuteľní (2011), o černošskom komorníkovi (Omar Sy), ktorý je partnerom paralyzovanému Francúzovi z horných vrstiev, bol originálnym príspevkom do dialógu o asimilácii a navyše skvelou komédiou.

Vo svojom najnovšom filme sa rozhodli pre komornú love story, sústredenú na vzťah senegalského prisťahovalca Samby (Omar

Sy) a jeho francúzskej „au pair“, dobrovoľníčky Alice (Charlotte Gainsbourg) z emigračného úradu. Priestor, do ktorého nás tvorcovia uvádzajú, má od úsmevov ďaleko. Chodby emigračného úradu sú plné úzkostného čakania, vysvetľovania a existenčných problémov. Samba pracuje ako umývač riadu v akejsi reštaurácii. Šéf mu sľúbi trvalú prácu, a tak požiada o povolenie na trvalý pobyt. Odmietnutie nedostane, pošta mu ho nedoručí, ale zaistia ho. Hľadá pomoc na emigračnom úrade. Alice, ktorá asistuje svojej kamarátke, mohutný muž so sugestívnym pohľadom zaujme.

Líniu rozprávania ich rodiaceho sa vzťahu dopĺňajú vedľajšie príbehy emigrantských osudov, Sambovho spoluväzňa, ktorý sa prišiel do Francúzska oženiť, alebo mladého moslima, vydávajúceho sa za Brazílčana (Tahir Rahim, známy z najnovšieho filmu oscarového  iránskeho režiséra Asgara Farhadiho Minulosť). Spolu so Sambom berú príležitostné brigády a prežívajú zo dňa na deň, bez pracovného povolenia a trvalého pobytu. Samba vyhľadá kamarátové dievča a prežije s ňou jednu noc, čo je príčinou dramatického konfliktu, ktorý všetko vyrieši.

Uzatvárať podobné typy príbehov happy endom je úhybným manévrom, zrejme podmieneným snahou vyjsť v ústrety masovému diváckemu vkusu. Vec je však zložitejšia. V kritickej situácii, keď narastá napätie vzťahu k emigrantom v dôsledku známych tragických udalostí a celej série etnických a náboženských problémov, sa konštruujú fiktívne idyly, plné nežnosti a harmónie. Sambova prítomnosť v Alicinom živote má dokonca terapeutický účinok na jej vyhorenú psyché. Vracia sa do zamestnania v jeho futbalovom drese pre šťastie a naširoko sa usmieva. On dostáva vytúžené miesto kuchára.

Záver filmu mal zrejme dať všetkým skeptikom na známosť, že láska dokáže hory prenášať, všetko prekoná a tak ďalej. Moslim veselo trsá v rytme samby bez náznaku akéhokoľvek náznaku neznášanlivosti a francúzskym inštitúciám, povereným kontrolou prisťahovaleckej politiky čelia humanisticky založené emigračné úradníčky, zbavené akýchkoľvek predsudkov. Súdny aparát, ktorý si občania platia zo svojich daní, je tu byrokratickým ovadom, proti ktorému sa treba odvážne postaviť a chrániť sympatických chlapcov. Veď doma v Afrike živia početné rodiny.

Tvorcovia podávajú ideálnu víziu humanistického sveta, kde láska víťazí nad zákonom, všetci ľudia budú bratia a musíme si pomáhať. Niet tu irónie ani trpkosti, všetko zahalí priehľadné klišé, po prípitku s ktorým sa zrejme ľahšie  sledujú správy, kde defilujú lode plné utečencov, hľadajúcich lepší život v európskom zátiší. To si žije svojimi ideálmi, nakrúca si o nich milé filmy a bezstarostne sa zbavuje akýchkoľvek podozrení, že veci sa môžu mať úplne inak. Tento film je ukážkovým príkladom toho, kam nás doviedla svetlá vízia politickej korektnosti, nedovoľujúca pod prísnymi hrozbami astronomických pokút otvárať citlivé kauzy náboženského a etnického spolužitia, lebo každá kritika sa vystavuje riziku obvinenia z rasizmu a xenofóbie. Už Marx kedysi písal o nebezpečenstve „falošného vedomia“. Myslím si, že je načase si obsah tohto pojmu a cesty, ktorými k nemu spoločnosti doputujú, zase pripomenúť.

Samba, Francúzsko, 2014
Dĺžka: 120 minút
Réžia Olivier Nakache, Eric Toledano
Scenár: Olivier Nakache, Eric Toledano, Muriel Coulin
Kamera: Stéphane Fontain
Hudba: Lódovico Einaudi
Hrajú: Omar Sy, Charlotte Gainsbourg, Tahar Rahim, Izia Higelin, Helène Vincent
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 28. mája 2015
Foto: ASFK