Režisér Kevin Greutert je neodmysliteľne spätý predovšetkým so sériou Saw. Posledné dva diely série, ktoré vymyslel James Wan, dokonca sám nakrútil. V Jessabelle: V tvári démona sa zrejme po vzore Wana pokúsil zabudnúť na svoje začiatky a rozhodol sa vytvoriť trochu iný horor vystavaný na atmosfére. Bohužiaľ, Kevin Greutert nie je James Wan a ani nikdy nebude.

Hlavnou postavou filmu je mladá žena Jessie, ktorú  hneď v jednej z prvých scén postihne viacnásobná tragédia – nielenže príde pri nehode o svojho snúbenca, ale aj o svoje nenarodené dieťa. Nehoda ju navyše zanechá dočasne paralyzovanú od pása nadol a bezprostredne potom nachádza útočisko v dome svojho otca v Louisiane. Po nejakom čase nachádza videokazety s nahrávkami od dávno zosnulej matky, ktoré sú adresované jej. Podľa nie úplne presného výkladu budúcnosti z kariet sa má v ich dome nachádzať nevítaná osoba a záhadné úkazy na seba nenechajú dlho čakať.

Jessabelle pracuje s neoriginálnou premisou, ktorá však v hororoch nikdy nie je prekážkou. Dôležitejšie je, ako vedia ich tvorcovia pracovať s prostriedkami, ktoré majú a ako vedia zapôsobiť na cieľového diváka. Takmer každý prvok v Jessabelle je prevzatý, čo bude najviac badateľné hlavne pre žánrových fajnšmekrov. Najvýraznejšou inšpiráciou bol zrejme Kľúč s Kate Hudson zasadený do rovnakého prostredia. Mainstreamové publikum však možno ocení, že hlavná hrdinka nie tuctová modelka, ale hendikepovaná osoba, pričom tematika voodoo sa taktiež na plátnach neobjavuje príliš často.

Práve hlavná postava v podaní Sarah Snook je jedným z mála pozitív, scenár jej však nenecháva príliš veľa možností vyniknúť. Ostatní sú na tom ešte horšie a poväčšine plnia úlohy nutných štatistov. Akokoľvek príbeh nie je vymyslený úplne zle, nohy mu podráža zásadná vec – nedostatok atmosféry. Len zábery na Luisianské močiare ju nevytvoria, strašidelných scén je málo a sú nakrútené neinvenčne, respektíve takmer neplnia svoj účel. Evidentne sa šetrilo na všetkých miestach, takže nepomáha ani televízne pôsobiace spracovanie. U šikovnejšieho režiséra by to možno nebolo prekážkou, čo dokázal aj spomínaný Wan s ešte lacnejším Insidious. Z letargie dokáže vytrhnúť snáď len jedna konkrétna scéna v strede filmu a samotný záver. Ani v týchto prípadoch sa však nedá hovoriť o niečom nezabudnuteľnom, čo by divák nevidel spracované inde a lepšie.

Jessabelle je smutnou pripomienkou súčasného stavu amerického hororu. Je až príliš umiernená a nenápaditá na to, aby uspokojila tých, ktorí sa chcú prijemne báť. O to zaujímavejšie je zistenie, že v niektorých komornejších scénach film dokáže zapôsobiť. Ak by sa vlastne vystrihali všetky scény s duchmi, práve ony mohli byť základom pre funkčnú rodinnú drámu. Takto je to len premárnená príležitosť.

Jessabelle: V tvári démona (Jessabelle, neoficiálny názov The Ghost),USA  
Dĺžka: 89 minút
Réžia: Kevin Greutert
Scenár: Robert Ben Garant
Kamera: Michael Fimognari
Hudba: Anton Sanko
Hrajú: Sarah Snook, Mark Webber, Joelle Carter, David Andrews, Amber Stevens, Ana de la Reguera, Larisa Oleynik, Chris Ellis, Brian Hallisay
Premiéra v SR: 13. novembra 2014
Foto: Forum Film