Knižný debut švédskeho autora Jonasa Jonassona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol sa krátko po svojom vzniku v roku 2009 stal svetovým bestsellerom a vlani jeho slovenský preklad zaujal aj slovenských čitateľov. V týchto dňoch nám distribučná spoločnosť Magic Box Slovakia predstavuje jeho filmovú podobu.

Pod film sa ako režisér a spoluscenárista podpísal Felix Herngren (1967) – švédsky herec, režisér, scenárista a producent. Jeho meno sa spájalo až do vlani predovšetkým s tvorbou a produkciou úspešných reklám a televíznych projektov. Vďaka spomínanému titulu je dnes režisérom „najdrahšieho filmu v histórii švédskej kinematografie“.

Hrdinom a zároveň rozprávačom príbehu je Allan Karlsson (Robert Gustafsson). V deň osláv svojich stých narodenín utečie z domova dôchodcov a ako to už máva vo zvyku, ocitne sa zrazu v situácii, že s novými priateľmi (je medzi nimi i majiteľka niekdajšej cirkusovej slonice) uniká pred skupinou mafiánov i políciou a medzitým spomína na minulosť. Hoci aj na to, ako sa so školou síce rozlúčil ako deväťročný, ale získal široké znalosti z oblasti výroby výbušnín, pochodil skoro celý svet a nechcene sa priplietol do historických udalostí 20. storočia. Napríklad pomohol pri zostrojení atómovej bomby, skamarátil sa s generálom Francom i Harrym Trumanom, opíjal sa so Stalinom, päť rokov strávil v gulagu a aj keď tvrdil, že sa chce vyhnúť politike, našla si ho a on sa stal špiónom, pre istotu hneď dvojitým agentom CIA i KGB.

Režisér sa rozhodol, pravdepodobne pre zhutnenie deja, vzdať ázijskej línie – teda rozprávania o Allanovych vzťahoch s Čankajškovou či Mao Ce-tungovou manželkou alebo Kim Ir-senovym synom, prípadne o jeho pôsobení v Indonézii (v závere knihy tam prežil dokonca love story s osemdesiatničkou Amandou). Pridal mu však stretnutie s Gorbačovom a zjednodušil príbehy jednotlivých postáv, najmä neschopného policajného komisára Aronssona (v pôvodine sa stane Allanovym priateľom) alebo ruského atomového fyzika Popova. Mimochodom, pri čítaní je Allan napriek všetkej svojej nevzdelanosti, neokrôchanosti a holdovaniu alkoholu, celkom sympatický chlapík, ktorý si ľahko získava ľudí svojou ochotou každému pomôcť. Vo filme (najmä v mladších rokoch) tak vonkoncom nepôsobí.

Tým, čo všetko prežil a aké osobnosti ovplyvnil, Allan tak trochu evokuje spomienku na amerického Foresta Gumpa. Lenže ten prišiel s citovým posolstvom nádeje a odvahy nevzdávať sa, napriek problémom a postihnutiam a nad jeho príbehom sa ľahúčko vznáša pierko z krídla vtáka, možno anjela... Švédsky Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol sa díva na svet optikou tohto storočia a absurdného humoru. Skôr pripomína film Nehanební bastardi. Je to ani nie Allanov príbeh, ale skladačka absurdných momentov z jeho života, prípadne ľudí, ktorých stretol. Ak by sme hovorili o posolstve, skrýva sa v tak často opakovanej „mantre“ dneška, aby sme veľa nemudrovali, netrápili sa minulosťou ani budúcnosťou, ale žili prítomnosťou a vychutnávali si každý jej okamih.

Úspešné knihy vraj inšpirujú vznik úspešných filmov. Filmoví producenti sú o tom presvedčení, ale diváci a kritici o tom neraz pochybujú. Filmové adaptácie literárnych diel síce lákajú publikum do kina, ale zároveň predstavujú pre tvorcov výzvu, aby sa vymanili z pút iba ilustrácie príbehu a vytvorili svojbytný opus, ktorý prekoná knižnú predlohu.

To sa v tomto prípade nestalo. Čo neznamená, že sa priaznivci absurdného humoru v kine nezabavia. Veď ako mama vštepovala Allanovi: „Je to tak, ako to je, a bude tak, ako to bude.“

Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol (Hundraaringen som klev utgenom fonstret och forsvann)