Pod najnovšiu americkú komédiu, ktorá prichádza do našich kín, sa podpísali až štyria scenáristi (Pete Jones, Kevin Barnett a Peter a Bobby Farrellyovci) , aby ju pod názvom Týždeň bez záväzkov (Hall Pass) nakrútila režisérska dvojica i spoluscenáristi Peter a Bobby Farreellyovci , známy jednoducho ako  bratia Farrellyovci.

K menu bratov Farrellyovcov  sa viaže veľa dobrých a populárnych komédií. Hádam najznámejšou je Niečo na tej Mary je v hlavnej úlohe  s Cameron Diaz.  Úspech zaznamenali aj filmy Blbý a blbší, Ťažko zamilovaný, Fanaticky zamilovaný, Ja, moje druhé ja a Irena. Po filmoch, ktoré som vymenovala, som síce nečakala nijaký zázrak, ale čo predviedli tento raz populárni Farrellyovci, bolo nad moje očakávanie. Téma sľubovala skutočne dobrú zábavu, veď dostať od manželiek, po istej manželskej únave, týždeň voľna a môcť si robiť, čo len chcete, ponúka nespočetné množstvo variácii a humorných situácii. Čo dvaja odtrhnutí z reťaze môžu zažiť a za týždeň povyvádzať,  podáva priam na tácke širokú paletu nápadov. Lenže, keď sa ponúknuté široké spektrum, zúži na nechutné snívanie o sexe a fekálny humor, je po zábave. Až mi bolo ľúto takého herca ako Owen Wilson, ktorý sa hádam len omylom dostal do tohto filmu. Ak som už naznačila, že ma táto „fekálna“ komédia (inak sa nazvať nedá) nepotešila, patrí sa povedať aj prečo.

Rick (Owen Wilson) a Fred (Jason Sudeikis) najlepší priatelia, šťastne ženatí a v podstate monogamní, stále snívajú o nevere. Rick obdivuje všetky zadky, čo manželku (Jenna Fischer) privádza do zúrivosti a Fred, keď  mu jeho polovička (Christina Applegate) nie je po vôli, masturbuje v aute, až dovtedy kým ho neprichytí polícia. Obidve ženy majú toho dosť a rozhodnú sa im dať týždeň voľna, jednoducho povolia zažiť týždeň bez záväzkov, akoby nikdy neboli ženatí. Manželky sa s deťmi odsťahujú k rodičom, aby svoje polovičky ničím neobmedzovali. Potom sa snímka delí na sedem kapitol a zaznamenáva, čo sa komu, v ktorý deň podarilo vyviesť, či uloviť. Hneď prvý  deň sa s priateľmi obžerú do takej miery, že na sex ani len pomyslia, iný deň sa ožerú do nemoty, potom sa pobijú, a tak to pokračuje ďalej. Samozrejme, že nikoho neulovia  len sa strápňujú. Najhoršie je, že trpí aj divák. Neviem, ako jednu scénu slušne opíšem, ale pokúsim sa o nemožné. Dáme (ak si to označenie zaslúži) sa chce zvracať, niečo ju pichá, drží pre istotu pred sebou nejakú nádobu, kýchne a čuduj sa svete, nie zvratky, ale fekálie sa vyvalia na všetky strany iným otvorom. Potom lakonicky konštatuje, že už je jej lepšie. Pochopiteľne, že nadržaný Fred  spľasne ako bublina. Nechýba ani naháňačka políciou ako v akčnom filme, ani žiarlivý magor, ktorý tyčou rozmláti auto, strieľa na všetko a na každého, skončí na streche auta, z ktorého ho dostanú len šokovaní strážcovia zákona. O niečo hodnovernejšie vychádza odlúčená ženská časť osadenstva. Manželky sa správajú normálne, a preto majú aj úspech. Ak by sa chceli do sýtosti pomstiť, nemusia sa veľmi unúvať. A priznám sa, že mi neraz napadla myšlienka, čo tieto normálne baby na týchto infantilných chlapoch videli a vidia? Odpoveď neprichádza ani teraz. Viem, že v komédii sa pracuje s nadsázkou, ba dokonca je nutná, udalosti sa môžu vyšponovať ad absurdum, ale všetko má svoje hranice. Pozerať sa celý film na holé zadky, veľké a malé penisy, normálneho človeka (aspoň dúfam) len znechutia. A to sa považujem za veľmi tolerantnú osobu, znesiem všeličo, sex ma nepohoršuje, krvilačné scény ma nechajú chladnou, ale nechutnosti nemám v láske. Je to škoda, že Bobby a Peter Farrelly sa nechali uniesť a túto vďačnú tému nerozohrali, aj s mnohými lascívnosťami, veď to príbeh priam ponúka, trochu iným smerom. Snímke chýba predovšetkým inteligentný humor, ktorý sa v tomto prípade prepadol až do štvrtej cenovej skupiny.

Celkove komédie (s romantickými sa roztrhlo vrece) v ostatnom čase nepriniesli ani z Hollywoodu, ani z Európy a iných častí sveta veľa objavného. Povzdychli sme si aj pri snímke Skús ma rozosmiať Dennisa Dugana a ani Ivan Reitman sa nezaskvel filmom Hlavne nezáväzne tak, ako sme zvyknutí , ale je to aspoň kultivované kino. Akoby hraný film dostával na frak od tvorcov animovaných filmov. Spomeniem napríklad Hop Tima Hilla, ale predovšetkým bravúrneho Iluzionistu Sylvaina Chometa. Jedným dychom však musím dodať, že za týmto dielom sa skrýva Jacques Tati a k tomu niet čo dodať.

K filmu Týždeň bez záväzkov sa mi žiada ešte povedať, že sa zrejme dostal do balíčka ponuky na dôvažok a keď je už tu treba ho uviesť. Dokonca si myslím, že je to veľmi užitočné. Po prvé preto, aby sme si vážili dobré filmy a po druhé, keď sa budú v Hollywoode udeľovať Zlaté maliny bude nám jasné prečo, začo a komu ich prisúdili, lebo spomínaný film bratov Farrellyovcov je vážnym kandidátom...

Týždeň bez záväzkov (Hall Pass) USA, 2011
Réžia: Bobby Farrelly, Peter Farrelly
Scenár: Pete Jones, Peter Farrelly, Kevin Barnett, Bobby Farrelly
Hrajú: Owen Wilson, Jason Sudeikis, Jenna Fischer, Christina Applegate, Richard Jenkins
Foto: Continental film