John Smith nie je obyčajný stredoškolák z malého amerického mestečka s ironickým menom Paradise. A muž menom Henri nie je jeho otec. Problémy nastanú, keď sa tajomný John zaľúbi do spolužiačky Sarah, zapálenej fotografky, ktorá svoje obrázky vášnivo rada publikuje na internete. Romantický sci-fi thriller Som číslo štyri nakrútil podľa knižného bestselleru režisér D. J. Caruso (Disturbia, Oko dravca) ako zábavu pre teenagerky.

Literatúra pre dospievajúce dievčatá vždy tvorila podstatnú časť zábavného priemyslu. Jej úlohu neskôr prevzali romantické televízne seriály. Napodiv – filmovej komercie pre žiačky posledných tried základných a prvých ročníkov stredných škôl vzniká málo, hoci nesporne predstavujú veľkú časť potenciálneho platiaceho publika.

Keď už niečo pre dievčatá vzniklo, tak to boli buď romance alebo romantické komédie či muzikály. Hollywoodu trvalo podozrivo dlho, kým si všimol, že dnešné dievčatá sa líšia od mladých žien z čias sestier Brontëových a Jane Austenovej. Ak matky dnešných dospievajúcich dievčat čítali „dievčenské“ horory Stephena Kinga, dnešné dievčatá zbožňujú gotikou nasiaknuté romány o upíroch, nemŕtvych a zombiách. Upírska sága Súmrak spisovateľky Stephenie Meyerovej, rovnako ako jej filmová adaptácia, po myšlienkovej, umeleckej i remeselnej stránke nadväzuje na tradície rôznych červených knižníc, ponúkajúcich zábavné čítanie pre dievčatá a mladé ženy. Je teda opakom diel Austenovej a Brontëových. Kašle na subtílne odtienky pocitov, nerieši jemné otázky túžob, hriechu a svedomia. Nepsychologizuje. Nefilozofuje. Neprináša nič nové, lebo vie, že novátori vždy najviac riskujú.

Masová zábava pre dievčatá ponúka značne nahrubo, zato veľmi výrazne vykreslené postavy moderných dievčat, energických, ráznych, silných a dominantných. Vsádza ich však do starých tradičných schém. Dnešné Popolušky nosia kárované sukničky s čiernymi sieťovanými pančuchami, okované topánky a v oriešku nájdu brokovnicu alebo silnú motorku, ostávajú však Popoluškami.

James Frey a Jobie Hughe vlani vydali pod spoločným pseudonymom Pittacus Lore mládežnícky sci-fi román I Am Number Four, prvú časť zamýšľanej šesťdielnej série. Na šesť týždňov sa uhniezdil v rebríčku detských bestsellerov novín The New York Times. Prv, ako kniha vyšla, už v roku 2009 kúpili štúdiá DreamWorks práva na jej sfilmovanie. Nejde o sci-fi technologickú ani utopickú, cyber-punk či steam-punk. V podstate vlastne ani nejde o sci-fi. Do trblietavého hávu vedeckej fantastiky autori zabalili tuctovú zápletku, známu zo žánru fantasy. Následníci mocného rodu musia žiť utajene v cudzom prostredí a ukrývať sa pred nepriateľmi, ktorí ich chcú zničiť. Len namiesto trpaslíkov, trollov, jednorožcov a drakov je tu súčasná Amerika.

Ako je pre tento druh zábavy príznačné, aj film Som číslo štyri je svojím spôsobom obdivuhodne dokonalým veľkosériovým produktom, určeným na rýchlu konzumáciu čo najväčším počtom spotrebiteliek. Bezostyšne vykráda všetko, čo sa len dá. Vznikol ako pokus priživiť sa na úspechu filmovej Twilight Sagy, odkiaľ vzal charaktery i vizáže hrdinov. Základ príbehu má pôvod v televíznom seriáli Terminátor: Príbeh Sarah Connorovej a vypomáha si celým radom príbehov o teenageroch, obdarených nadprirodzenými schopnosťami, Výdatne ťaží aj z bohatej tradície amerických komiksových superhrdinov.

Konzumentky, pre ktoré je tento tovar vyrobený, by neocenili herecké výkony, a tak stačí, ak tu herci a herečky sú a vyzerajú. Netreba nič viac. Mladé diváčky, odchované literárnym brakom a telenovelami, by zmiatli náročnejšie myšlienky či nedajbože hry so zavedenými stereotypmi. Dobrých teda poznáme podľa toho, že sú pekní a majú príjemné hlasy, zatiaľ čo zlo je škaredé a zachrípnuté. Zlí mimozemšťania vysielajú červené lúče, dobrí modré. Svet je jednoduchý a krásny, dokiaľ sa nezapletiete s nechutným potetovaným chlapíkom s čudným nosom a chrapľavým hlasom. Zato ak si vyberiete vysokého modrookého blondiaka, budete mať nádej, že je to superman z iného vesmíru. Zabudnúť nemôžeme ani na milé sympatické zvieratko – to predsa nemôže chýbať! Pre chlapcov, ktorí by chceli sprevádzať dievčatá do kina, sú tu milé tváričky a sexi postavičky, ktoré aspoň trochu osviežia nudu v kine.

Z rovnakých dôvodov nie je možné ale ani žiadúce experimentovať s obrazom, strihom či hudbou. Všetko musí byť jednoznačné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, všetko musí vyzerať ako farebná pohyblivá knižná ilustrácia. Nesmie tu byť nič, čo by mladé diváčky mohlo vyrušiť, zneisiť, či  vyviesť z rovnováhy. Tento jednoduchý recept skutočne funguje. Film s rozpočtom 60 miliónov dolárov už na vstupnom do kín utŕžil 128 miliónov. Nie je to síce priamo trhák, ale v strate neskončí a určite sa dočkáme aj pokračovaní.

Knihy, televízne seriály a filmy ako je Som číslo štyri plnia v spoločnosti dôležitú úlohu: uspokojujú jednoduché a plytké citové aj intelektuálne potreby väčšiny prostých mladých dievčat. Presviedčajú ich o tom, že všetko je v poriadku a niet dôvodu protestovať, búriť sa či nedajbože odporovať establishmentu. Aj vďaka tomu spoločnosť môže ďalej nerušene produkovať, predávať a konzumovať. Aj vďaka tomu majú staršie generácie nádej, že jedného dňa bude mať kto pracovať a prispievať na ich dôchodky.

Kam vedie takáto cesta, si už musí zrátať každý sám.

Som číslo štyri (USA 2011)

Foto: Saturn Entertainment