Päť nezaškatuľovateľných filmov, päť slovenských premiér. Sekcia Proti prúdu je stabilnou súčasťou programu Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, ktorú vyhľadávajú najmä tí, čo dokážu oceniť umeleckú odvahu a invenciu a neuspokoja sa so zaužívanými konvenciami.

Každý z filmov v kurátorskom výbere publicistu a dramaturga Pavla Smejkala je v čomsi prekvapivý, všetky sa vzpierajú jednoduchej žánrovej kategorizácii. Experimentálne formy filmovej esejistiky, animované dokumenty, radikálne diela na pomedzí fikcie a dokumentu, ale aj absurdná komédiálna mystifikácia zastupuje to najvzrušujúcejšie, čo sa vo svetovom filme aktuálne deje.

Očakávaný česko-poľsko-slovenský projekt Gottland je sebavedomou adaptáciou rovnomenného bestselleru významného predstaviteľa poľskej reportážnej školy Mariusza Szczygieła, ktorého texty o českej náture ťažia zo vzácneho spojenia insiderskej znalosti prostredia a nezúčastneného pohľadu cudzinca. Podnetný pohľad na dejiny 20. storočia a moderné české mýty na ploche piatich dvadsaťminútových filmových esejí nakrútila pätica generačne spriaznených dokumentaristov z pražskej FAMU. Z formálneho hľadiska sa vo filmovom Gottlande strieda viacero prístupov a metód - od experimentátorskej prvej poviedky cez animovaný dokument až po hranú rekonštrukciu.

Manželia Wilhelm a Anka Sasnalovci sú v súčasnej poľskej kinematografii neprehliadnuteľným zjavom. Vytŕčajú možno preto, že sa k filmu museli prepracovať: Wilhelm Sasnal je v medzinárodnom merítku pravdepodobne najúspešnejším žijúcim poľským maliarom, Anka sa venuje literatúre. Trailer ich najnovšieho počinu Parazit (Parasite, 2014) sa nesie takmer v hororovom duchu. Vetchý muž, mladá žena a novorodenec zdieľajú stiesňujúci životný priestor malého bytu v bezmennom industriálnom meste. Interpretačne je film dráždivo otvorený: Je tým parazitom z názvu filmu mesto, ktoré z muža nenápadne vysalo život? Alebo je ním snáď dieťa, prisaté na matkinom tele?

V septembri 2011 televízne stanice, noviny a blogy priniesli správu o záhadnom zmiznutí hviezdy súčasnej francúzskej literatúry Michela Houellebecqa priamo uprostred knižného turné. Objavili sa dokoca špekulácie o možnom únose členmi teroristickej siete al-Káida. Nezvestný Houellebecq sa po niekoľkých dňoch pochopiteľne našiel, no médiám nikdy neposkytol vysvetlenie. Vlastne až teraz. Absurdná komédia Únos Michela Houellebecqa (The Kidnapping of Michel Houellebecq, 2014), v ktorej spisovateľ stvárňuje samého seba, sa pohráva s jeho mediálnym obrazom, ktorý je - žiada sa povedať - výsledkom dômyselnej sebaštylizácie do úlohy čudáka. Ak sa pri sledovaní tohto filmu pristihnete pri hurónskom smiechu, je to v poriadku. Podobne reagovali diváci na premiére v Berlíne a na množstve ďalších festivalov, ktoré komédiu s úspechom uviedli.

Prostredníctvom podmanivého filmu Zastav búšiace srdce (Stop the Pounding Heart, 2013) sa na Slovensku prvýkrát predstaví režisér Roberto Minervini, ktorý je považovaný za jeden z najväčších talentov spomedzi mladých talianskych tvorcov. Hrdinka filmu Sara vyrastá na rodinnej farme kdesi na americkom vidieku ako najstaršia z dvanástich detí. Vychovávaná v duchu kresťanskej viery a striktne predpísaných rodových úloh sa pripravuje na rolu matky a oddanej manželky. Stretnutie s Colbym, amatérskym rodeo jazdcom zo susedstva, rozčerí stojaté vody jej života, prinesie so sebou pochybnosti a nečakanú vlnu vzdoru voči nalinkovanej budúcnosti. Snímka Zastav búšiace srdce vďaka svojej hybridnej povahe vzbudila rozruch na festivaloch hraných aj dokumentárnych filmov.

Staručký šimpanz sedí na plážovom ležadle pri bazéne kdesi v Palm Springs a listuje vo farebnom časopise. Cheeta, vyslúžilá hviezda hollywoodskych filmov, práve oslavuje svoje 80. narodeniny. Šimpanz Kanzi si objednáva raňajky na dotykovom displeji. Už vyše tridsať rokov je súčasťou vedeckého experimentu, zameraného na schopnosť osvojiť si jazyk. Knuckles si ako obeť technického pokroku šimpanzí dôchodok veľmi neužíva. S neprítomným pohľadom a ochrnutou polovicou tela - následkami zranení, ktoré utŕžil pri bezpečnostnom teste vesmírnej rakety - sa pomaly poneviera po areáli útulku. Uhrančivý film režiséra Josa de Puttera Nevidieť zlo (See No Evil, 2014) zaujme ako prekvapivá variácia žánru dokumentárneho portrétu.

Viac: www.iffbratislava.sk