V sobotu sa začal sa jubilejný 60. medzinárodný filmový festival Karlovy Vary, ktorý oslavuje aj druhé jubileum 80. výročie založenia. Prečo teda nie je osemdesiaty? Marek Eben na úvodnom ceremoniáli sucho poznamenal: „Neriešte to!“ Nebudeme to riešiť, lebo sa to už odčiniť nedá, ale vysvetliť áno. Vtedajšie vedenie festivalu pristúpilo na požiadavku Moskvy, aby sa festival striedal. A tak mu utieklo 20 rokov. Škoda. Ten šesťdesiaty však bol plný hviezd a osobností.

Otvorenie bolo veselé, plné spomínania na uplynulých 60 rokov, pripomenuli sme si na najdôležitejšie okamžiky, vzostupy i pády, chvalabohu, s humorom a nadhľadom. Inak sa to ani nedalo. Osobitná príloha i úvodný program bilancoval udalosti spravodlivo tak, ako išli za sebou. Prekotná doba si vyžiadala svoje hviezde okamihy i temné obdobia. Spomenul sa v jednom článku aj zakladateľ festivalu, možno najkontroverznejšia a najrozpornejšia osobnosť filmového sveta Antonín Martin Brousil, nie náhodou nazvaný filmovým diplomatom. Papa Brousil, ako sa mu familiárne hovorilo, nesporne festival formoval a udržoval, i keď sa k nemu viaže aj dosť nie najrozumnejších i odsúdeniahodných rozhodnutí. A. M. Brousil sa zmeny v roku 1989 nedožil, zomrel v roku 1986. Potom festival zažil krušné časy, ale, našťastie, ako Brousil festival formoval, tak prišli na scénu záchrancovia charizmatický Jiří Bartoška erudovaná Eva Zaoralová. Tomuto tandemu tiež už nikto nemôže uprieť, že festival zachránili a vrátili mu pôvodnú slávu a ešte ju aj rozšírili. Ku cti obom slúži aj fakt, že si vychovali zástupcov a súčasný tandem Karel Och a Kryštof Mucha bez toho, aby sme čo len maličkú zmenu postrehli kormidlujú festivalu loď do správnych vôd.

„Hosťami sa to tu hemží“, pripomenul okrem iného Marek Eben. Cenu prezidenta festivalu siprevzala sympatická Maggie Gyllenhaal, ktorú na festival sprevádzal manžel Peter Sarsgaard. Ďalším prominentným hosťom, ktorý dostal Cenu prezidenta festivalu bol Jesse Eisenberg. Harvey Keitel chodí do svetoznámeho kúpeľného mesta už ako domov a obecenstvo ho rado vidí a dáva mu to náležite potleskom aj najavo. Takisto prišiel v sprievode manželky Daphne Kastner Keitel a syna Romana Juliana Keitela, k čomu takisto predchádzala prechádza po Varoch.

Korunou otváracieho večera však bol dvojnásobný držiteľ Oscara Dustin Hofmann, ktorý sa pred odovzdaním cien ešte poprechádzal s manželkou Lisou Hoffman po kolonáde, aby si večer za veľkého aplauzu prevzal ocenenie Za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. Sledujúc prierez filmov, v ktorých hral (každý jeden skvost kinematografie) si skutočne byť označovaný v za veľkého malého muža svetového filmu. Nie je to hviezda, ale veľký herec a takých je málo.

Chica Checa a Prameň

Prvou lastovičkou, ktorá festival slávnostne otvoril, bol česko-slovenský koprodukčný film Chica Checa režiséra Šimona Holého. Hlavnou hrdinkou je ovdovená dedinská doručovateľka Zdena (výborná Pavla Tomicová), ktorá sa snaží splniť posledné želanie svojej matky, chorá stará pani si totiž želá počuť spievať Helenku Vondráčkovu. Medzitým ju navštívi syn Lukáš (Jan Cina), ktorý sa jej prizná, že je gay a vystupuje ako drag queens v travesti show v Paríži a nie je bankový úradník, ako jej roky klamal. Matka je o začiatku šokovaná, ale čoskoro sa s daným stavom zmieri, ba dokonca po istom čase začína byť na syna aj pyšná. Lukáš dokonca babičke zaspieva akoby Vondráčková. Nečakané udalosti dedinskú ženu zblížia so synom a zmenia pohľad na svet. Chica Checa je to vynikajúca štúdia ľudských charakterov, ich vyrovnania sa s vnútornými konfliktami, ktoré vedú k pochopeniu, že na svete majú právo žiť aj ľudia, ktorí nezodpovedajú dovtedajším prísnym a rigoróznym normám.

Očakávaný film Ivana Ostrochovského Prameň vznikol v slovensko-česko-maďarskej koprodukcii. Zoberá sa dlho diskutovanou a kritizovanou témou sterilizácie rómskych žien v 80. rokoch minulého storočia. Demonštruje to na príbehu lekárky Ingrid (Aňa Geislerová) pracujúcej v zapadnutej okresnej nemocnici. Ingrid nie je spokojná v manželstve a ani kariéra jej nepostupuje žiadúcim smerom. Unudená žena sa venuje len svojim pacientom a spriatelí sa mladou sanitárkou Agátou (Simona Boledovičová). Agáta, na polovicu Rómka, ju svojim príbehom a postojom k životu donúti zmeniť jej postoj k sterilizácii žien. Ingrid totiž okrem toho, že privádza deti na svet, bez škrupúľ robí ja sterilizácie, nazývané „mašlička“. Pochybnosti, že to neboli správne začínajú u nej prevládať a otázka, kto má rozhodovať o možnosti mať deti začína mať trhlinu. Prichádza k presvedčenie, že v nijakom prípade to nie je štát, ale žena.
Ožehavá téma už dlho čakala na to, aby k nej filmári konečne zaujali stanovisko. Ostrochovského Prameň je v tomto zmysle prínos.

Šťastná rodina a Nečakaný hosť

Striktné pravidla, najmä v severských krajinách, na tému odňatia detí rodičom a dať ich do náhradných rodín už pri najmenšom porušení pravidiel, je zrejme téma veľmi aktuálna. Po canneskom víťazovi Fjord Cristiana Mungiu pokračujú v téme aj Karlové Vary so švajčiarskym súťažným filmom Šťastná rodina (A Happy Family) Jana-Erica Macka. Matka dvoch deti Niki (Anna Schinz) má dve zamestnania, aby uživila rodinu, no nestačí to a navyše spláca veľké dlhy. Neraz sú večer deti bez dozoru, ale raz nechtiac omylom zapália kuchyňu. Sociálka okamžite zareaguje a deti dá pestúnskej rodiny. Niky ich vystopuje a narobí si ešte väčšie problémy. Niki nie je jednoznačne kladná postava, porušuje pravidlá kde sa len dá, ale svoje deti nadovšetko miluje a je schopná čohokoľvek, aby bola s nimi. Snímka je vlastne diskusiou o boji postihnutých so striktným sociálnym systémom. Čo je prednejšie rodičovská láska a inštinkt alebo dostatočne nepremyslené pravidlá, ktoré v konečnom dôsledku postihujú nielen rodičov, ale aj deti. Snímka nedosahuje kvality Fjordu, ale je veľmi užitočným príspevkom na túto tému tak po hereckej, ako aj filmovej stránke.

Mladí rodičia, Karol a Emília, v prímorskom hoteli chystajú veľkú slávnosť, oznámiť hosťom meno svojho práve narodeného dieťaťa a tak ho privítať na svet. Nečakane sa však objaví Karolova matka Vibeke (výborná Trine Dyrholm), s ktorou nie je už roky v kontakte, lebo je v sanatóriu pre duševne chorých. Dánsky režisér Mads Mengel nazval svoj film Nečakaný hosť (Gæsten) a nadviazal ním na súčasný trend, teda rozpad rodiny kvôli nevyriešeným starým ranám a sporom. Oslava je nepríjemnou konfrontáciou s minulosťou a takisto sklamaním matky, ktorá od svojich detí hádam priveľa očakávala. Jej nespokojnosť s vývojom v rodine a jej životom ju zrejme stály zdravie a dostali do psychiatrickej liečebne. Či mala k tomu nejaké predispozície, alebo len nespokojnosť a priveľké nároky spôsobili jej chorobu, sa nedozvieme. Ani to nie je dôležite. Isté je, že vzťahy v rodine neboli ideálne. Zaujímavý a poučný film.

Udalosť dňa Milovník, nie bojovník

Vždy je príjemné, keď príde nejaké nečakané prekvapenie. V dnešnú nedeľu to bol slovenský film Milovník, nie bojovník, debut režisérky Martiny Buchelovej uvedený v Súťaži Proxima. Hlavným hrdinom tohto vydareného diela je Andrej (Adam Kubala), ktorý má v pláne polepšiť sa a nepiť. Leto chce stráviť u babičky a hlavne jej pomáhať. So všetkým rátal len nie s láskou. Náhodou stretne Míšu (Michaela Kostkova), zamiluje sa a veru to nebude mať jednoduché. A musí zniesť aj svojho nudného bratranca, ktorý sa navyše ťažko vyjadruje. Chlapci vyvádzajú, robia jednu hlúposť za druhou a keď babička vážne ochorie musia sa poriadne obracať. Miša tiež má svoje starosti, otec buduje pre rodinu bunker a chce ich tam silou mocou presťahovať. No nie je podstatné vyrozprávať celý príbeh, podstatné je, že príbeh nepôsobí falošne, všetko je uveriteľné, humorné i smutné. Divák sa vžije do sveta tínedžerov, z filmu dýcha nefalšovaná mladosť, veselosť i ľahkovážnosť. Zistiť, že sa na Slovensku objavil taký talent ako je Martina Buchelová je radosť sama o sebe. Film režírovala a napísala si aj scenár a práve ten je najväčším kladom filmu a tiež dialógy, ako vystrihnuté zo života, nešuštiace papierom. No a keď k tomu pridáme herecké výkony najmä Adama Kubalu (Šampión, nová hviezda) a tiež Michaely Kostkovej celkový dojem je potešujúci. Nestáva sa totiž často, že debut tak zažiari. Až mám strach písať samé superlatíva, aby sa to nezvrtlo na tému: tancovala jedno leto. Dúfam, že sa nemýlim a Buchelová bude úspešne kráčať vo svojej kariéry a neraz nás ešte poteší a prekvapí. Keď by som sumarizovala tieto prvé dni tak musím len zdôrazniť, že boli v znamení slovensko- českej kinematografie a všetky svojim spôsobom prínosom.

Karlove Vary si novinárov vážia

Riaditelia karlovarského festivalu - výkonný riaditeľ Kryštof Mucha a umelecký riaditeľ Karel Och - usúdili, že cenu by si zaslúžili aj novinári, ktorí roky pravidelne a fundovane toto podujatie propagovali. Voľba padla na dve legendy českej filmovej žurnalistiky Věru Míškovú a Mirku Spáčilovú. Cenu im odovzdali obaja riaditelia na slávnostnom úvode k filmu Věry Chytilovej Kopytem sem, kopytem tam vo Veľkom sále Hotelu Thermal. Potom nasledoval prípitok v salóniku pri Veľkom sále. Pri tejto príležitosti sme požiadali obe oslávenkyne o krátke slová, čo pre nich cena znamená.

Věra Míšková: „Ocenění pro mě znamená nejen velkou poctu, ale také přináší mnoho vzpomínek na filmy, setkání a rozhovory s filmaři z celého světa."

Mirka Spáčilová: „Cenu chápu jako důkaz, že všechny ty krásné, napínavé a mnohdy docela vypjaté okamžiky boje za vítěznou existenci karlovarského festivalu stály opravdu za to“.

Milým kolegyniam zo srdca blahoželáme a ostáva len dúfať, že sa tento pekný zvyk raz dostane aj na Slovensko. Kedy to je vo hviezdach...

Foto: KVIFF Service Karlovy Vary