Riaditeľ festivalu Pierre Lescure a umelecký riaditeľ Thierry Frémaux, ktorý tento veľký sviatok filmu už od roku 2007 riadi, môžu byť spokojní. Veľké akcie sa vydarili, jedna striedala druhú, stretol sa tu takmer celý filmový svet – o hercoch sa ani už nechce písať, známe osobnosti a hviezdy môžete stretnúť všade. Dokonca som si myslela, že v jubilejnom roku, keď je ťažké sa rozhodnúť kam skôr skočiť, vynechali dobročinný večierok na pomoc postihnutým AIDS, ale kdeže. Najobletovanejšou hviezdou bola Nicol Kidman, potom Jessica Chastain, Monica Belluci, Will Smith,Leonardo DiCaprio a, samozrejme, Dustin Hoffman. Len v porovnaní s vlaňajškom hlavná súťaž bola o niečo slabšia. S pokojným svedomím sa Zlatá palma bude udeľovať dosť ťažko.

Z ničoho a Nikdy ste tu neboli
Po dlhoročných skúsenostiach som tak trochu tušila, že na záver predsa len príde niečo, čo trochu poteší. Slovo poteší nie je celkom na mieste, lebo v nemeckom filme Fatiha Akina Z ničoho (Aus dem nichts) sa nehovorí o ničom potešujúcom. Hlavnej hrdinke (hrá ju Diane Kruger) nastražená bomba zabije manžela a šesťročného syna. Turecký manžel nie je práve anjel, sedel už prechovávanie drog, ale odkedy sa oženil žije usporiadaným životom a má svoj obchod. Vysvitne, že bombu  nastražili nemeckí a grécki neonacisti, nenávidiaci Turkov. Snímka je precízne gradovaná, tvorca nedovolí divákom vydýchnuť, proces s teroristami je famózny, dávno som nevidela také napätie v súdnej sieni. Duel medzi oboma právnikmi je brilantne napísaný i zahratý. Lenže údajne pre pochybné dôkazy, vrahov oslobodia, a tak sa mladá žena, ktorá prišla o všetko, rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk. A presne od toho momentu je už niekoľko vecí diskutabilných, ale napriek nim patrí film do štvorice najlepších diel v súťaži. Vyhranený politický thriller ponúka názor a úvahu na vážnu diskusiu. Totiž nie všetko také jednoduché, ako sa zdá a často prezentuje v novinách.

Úplne z iného cesta je krvavá kriminálka z dielne britskej, presnejšie škótskej, režisérky Lynne Ramsay nazvaná Nikdy ste tu skutočne neboli (You Were Never Really Here). Dala príležitosť Joaquinovi Phoenixovi zahrať si vraha na objednávku, neštítiaceho sa ničoho a nikoho. Kam vojde tam tečie krv a pribúda mŕtvol. Nájmu ho, aby našiel stratenú dcéru senátora, čo sa mu podarí, ale medzi tým zavraždia aj senátora a dejú sa čudné veci. Toto je už je tretí film kde sa realita strieda s fikciou, presnejšie neviete čo je pravda a čo fantázia. Nezvyknem prezradiť pointu, ale tentoraz sa mi žiada. Joe si vystrelí mozog, krv tečie po celom stole, ale keď sa dievčina vráti, nič nie je pravda, len obaja konštatujú, že je pekný deň a čo ďalej. Koniec filmu.

O filme režisérskej dvojice Safdieovcoch  
O amerických režiséroch, bratoch Josh a Benny Safdie, sa povráva sa, že to budúci Coenovci a predstavili sa kriminálkou Dobrý čas (Good Time). Dvaja bratia – jeden všetkými masťami  mazaný a druhý trochu hlúpy - vykradnú banku. Úradníčka im však nastaví pascu,v taxíku vrece s peniazmi vybuchne a zlodeji sa zafarbia na červeno. Trochu retardovaného mladšieho brata chytia, ale rafinovanejší a skúsenejší uniká. Bratská láska však nepozná prekážky, brata vyslobodí a neschopným policajtom neuveriteľne uniká. Kolotoč naháňačiek nemá konca - kraja. Connieho vynikajúco stvárnil Robert Pattinson, ktorý ho charakterizoval nasledovne: „Je to amorálny človek, ktorý sa vysmieva z každého a všetkému. Myslím si, že stelesňuje zlú energiu všetkých ľudí, ktorí neustále blufujú a s každým manipulujú.“ Režisér Josh Safdie zasa prízvukoval, že nechceli ukázať celý životný príbeh hrdinov, ale zachytiť to, čo sa z nich stalo. „Nechceli sme sa zaoberať metafyzickými problémami, ale existenčnými.“ Filmu nechýba ani humor, ani irónia, ale prirovnať ich ku Coenovcom by som nemala odvahu.

Loznitsov zlý sen
Krotká (Krotkaja) je vraj voľnou adaptáciou Dostojevského románu, ale v podstate sa dá povedať, že len inšpiráciou veľkým spisovateľom. Sergej Loznitsa predstavil týmto dielom víziu zlého sna o Rusku. V jedených novinách som zahliadla titul článku s názvom: „Vitajte v pekle“.  Mladá žena,  ktorej manžela zavreli za niečo čo nikdy nespáchal, žije v zapadnutej dedinke na Ukrajine. Zrazu sa jej vráti celý kufor vecí čo posielala do väzenia. Doplní ho novými potravinami a ide ho hľadať. Zažije neuveriteľné šikanovanie, byrokraciu, korupciu a ešte ju aj znásilnia. Keď sú už diváci úplne zhrození vysvitne, že veľká časť z toho čo sa odohralo bol len jej zlý sen (cauchmar). Všetko sa vráti tam kde sa celé začalo, šikanovanie pokračuje už miernejšie, ale muža nenájde, zrejme je už dávno mŕtvy. Chápem Loznitsu prečo toľkú beznádej a skepsu  posunul do zlého sna, no zbytočne, lebo na bezútešný obraz Ruska sa zabudnúť nedá. Alkoholizmus, zlodeji, otrávení ľudia, plní beznádeje, sú priam odstrašujúcim príkladom. Ak je len zlomok z toho pravda, je to katastrofa. Po remeselnej stránke je však film zvládnutý bezchybne.

Zdvojený milenec Françoisa Ozona
François Ozon v Zdvojenom milencovi (L´amant double) sa zaoberá rozpoltenosťou svojich hrdinov. Ani v závere nie sme si istí či je krásna Chloe (Marine Vacth) jedinou dcérou matky alebo je z dvojičiek. Možno tá druhá existujú len v jej fantázii. Chloe totiž povie lekár, že jej problémy sú psychického rázu a má navštíviť psychoterapeuta. Zájde k jednému (Jérémie Renier), preskočí  medzi nimi iskra, dajú sa dohromady a zdá sa, že je všetko v poriadku. Kým Chloe nezistí, že je tiež z dvojičiek a ten druhý je tiež psychoterapeut. Vyhľadá ho a divoký sex má zelenú. Sexuálne skúsenosti hrdinky, často na hranici porna, však majú svoje opodstatnenie. No aj tu nakoniec vysvitne, že polovica príbehu sa odohráva len vo fantázii a musíme dlho pátrať, čo je realita a čo fikcia. Môžeme sa nad filmom pohoršovať, odsudzovať nad tak odvážnymi sexuálnymi scénami, ale Ozonove filmové majstrovstvo je nenapadnuteľné. Obrazová kompozícia filmu, impozantná kamera a celková atmosféra vypovedá o kultivovanom režisérovi, ktorý síce mnohé veci ženie ad absurdum, ale filmovo veľmi rafinovane a dovolím si povedať novátorsky. Nečudovala by som sa keby si ho porota všimla.