Na kontroly na letisku sme si už zvykli, ale keď vás podrobia takej istej prehliadke na festivale, a to pri každom vstupe do festivalového paláca, je to trochu šok. Tvoria sa neskutočné rady, čaká sa dlho na premietanie, ktoré neustále mešká, čo nikdy nebývalo. Pol hodinu pred filmom je nutné už stáť v rade lebo sa do kina nedostanete. Lenže je tu priveľa vzácnych hostí – ostražitosť  je na mieste. Musím však dodať, že sa strážcovia zákona, je tu vraj 10 tisíc policajtov, správajú ohľaduplne, s úctou a slušne.

Tieto neustále tortúry, ktoré nás neminú do konca festivalu, nás načisto vyžmýkali už v prvý deň (17.mája 2017), čo usporiadatelia podstatne zmiernili slávnostnou otváracou recepciou, plnou dobrôt na brehu mora. Hostia sa vyzabávali, len tradičný ohňostroj  usporiadatelia neriskovali. Na úvod, ako vždy, prišli hviezdy ako Marion Cotillard, Charlotte Gainsbourg, Uma Thurman, Julianne Moore, Victoria Abril, Tilda Swinton. Z pánov to boli napríklad Mathieu Amalric, Jake Gyllenhall, Will Smith, Adrien Brody a mnohí ďalší. Bola to veľká paráda, tak ako každý rok.

Sci-fi Kornéla Mundruczóa
Prvý film, ktorý skutočne zaujal, tak svojou témou ako aj spracovaním, bola snímka Andreja Zvjaginceva Neláska. Boris a Genja sa rozvádzajú, neustále sa hádajú, len na 12- ročného Aljošu nikto neberie ohľad. Dieťa trpí a jedného dňa sa stratí. Hľadajú ho všade, ale po chlapcovi sa zľahla zem. Do konca nie je celkom isté, či sa vôbec nájde. Podstatné je, že obaja už majú nových partnerov, čo ich nové vzťahy síce nerozvráti, ale hlboko poznačí. A čo je  najpodstatnejšie všetko sa odohráva v súčasnosti, ktorá nie je radostná. Vzjagincevovi sa podarilo na pôdoryse ľudských príbehov podať povedať vážne a varujúce slovo o pomeroch v krajine.

Takisto si počínal maďarský renomovaný režisér Kornél Mundrucsó v súťažnom filme Jupiterov mesiac. Z dvoch hlavných hrdinov jeden je skrachovaný maďarský lekár Dr. Stern, ktorého vynikajúco zahral gruzínsky herec Merab Ninidze a sýrsky imigrant Aryan, takisto brávúrne stvárnený maďarským hereckým debutantom Zsomborom  Jégerom. Chlapca na hranici zastrelí jeden bezhľadný grázel, ktorého si zahral György Cserhalmi. Mladý muž však dá sa povedať vstane z mŕtvych a levituje. Lekár ho skrýva zo zištných dôvodov – dobre zarába na jeho levitácii a Aryan hľadá svojho otca. Snímka je po trikovej a kameramanskej stránke úžasná a neskutočne otvorene hovorí o správaní sa obyvateľstva k imigrantom. Film má mnoho významov, je plný symboly, metafor, ťažko je dešifrovateľný, lebo všetko a nič nemusí byť pravda a je na divákovi, aby si vybral. Režísér na tlačovej besede povedal, že čítal knihu Muž, ktorý lietal a levitácii a tento fenomén ho zaujal. To bol základ tohto príbehu. „Chceli sme nakrútiť politicky nekoretny film, aby sme mohli položiť otázky. A ak si myslíte, že problémy Maďarska, ak žijete v Európe, sa vás netýkajú, tak ste na omyle.“ Mundrucso zdôraznil, že socializmom je nedotknutý, nevie o ňom nič, on skúma problémy súčasnej Európy. Snímka má tak kladné, ako ja záporné ohlasy a bude len na porote či ich zaujme.

Okja a osud jej podobných
Okja je ozrutné zviera, pripomína skôr hrocha, kým sa divák nedozvie, že kórejský režisér Bong Joon Ho vlastne rozpráva príbeh modifikovaného prasaťa. Americká firma vyrobila podobných Okji niekoľko a roztrúsila ich po celom svete. Krajiny ich vykŕmia a potom posielajú na porážku do Ameriky. Okja je príbeh jedného kórejského prasaťa, ktorého vychováva dievčatko Mija a jej starý otec. Dieťa sa nedokáže zmieriť, že jej miláčik pôjde na porážku a robí všetko preto, aby ho zachránila. Pomáha je nakoniec aj nejaká liga ochrancov zvierat, a tak sa v New  Yorku Okju v poslednom momente podarí zachrániť. Takisto je snímka kameramansky a trikovo geniálne nasnímaná a v neposlednom rade sa dotýka aj stretu dvoch kultúr. Porovnáva ich a veru západný svet nevychádza v honbe za ziskom najlepšie. Mäso takto modifikovaných prasiat sa vynikajúco predáva a Mexičania si na ňom radi pochutia. Vieme my čo vlastne jeme - upozorňuje nás tento pozoruhodný film. Zatiaľ najvtipnejšiu a najlepšiu snímku hneď na úvod vypískali, presnejšie vybučali, lebo film vyrobil Netflix a predseda poroty Pedro Almdóvar vyhlásil, že si nevie predstaviť dať Zlatú palmu filmu, ktorý neuvidia diváci v kinách. e to dosť diskutabilné, že neuvidia. V kinách síce nie, ale na internete možno viac ako v kinosálach. No, ako sa to vyrieši neviem, lebo je ešte jeden film Netflixu v súťaži a je z toho rozruch. Stala sa aj malá technická chyba, film po piatich minútach museli zastaviť a začať odznovu. To bolo opäť bučania. Režisér si zo zlyhania techniky nič nerobil a povedal, že je rád, že sa to stalo práve v Cannes. A vraj v jeho krajine možno film uvedú aj v kinách a rokuje sa aj s ďalšími krajinami. Uvidíme ako to dopadne.

Po týchto filmových perlách film dánskeho režiséra Rubena Őstlunda The Square neuchvátil. Miestami bol vtipný, ale 2 hodiny 22 minút striedať vtipné a nudné pasáže o rozvedenom mužovi, ktorý si na každom kroku ničí život a nakoniec predsa len skrachuje, bolo úplne zbytočné. Svoje vyčíňanie dovedie tento hazardér ad absurdum, až sa dopracuje do existenčnej krízy.Unavné kino, no nie celkom márne.