V sobotu večer sa slávnostne odovzdajú ceny víťazom 67.canneského festivalu. Porota bude mať ťažkú prácu, lebo filmová nádielka bola bohatá a pestrá. Hlavná súťaž (celovečené hrané filmy) sa tohto roku vydarila a bude o čom uvažovať, písať. Festivalový palac sa pomaly vyprázdňuje, premietajú  sa posledné, najmä mimosúťažné filmy. Je dobrým zvykom, že vždy pred vyhlásením cien sa celý deň premietajú tie najdoležitejšie snímky zo všetkých súťaží, teda kto niečo zameškal má možnosť to napraviť. Pripomeňme si posledné snímky hlavnej súťaže.

Ako posledný uviedli v súťaži film francúzskeho režiséra Oliviera Assayasa Sils Maria v hlavnej úlohe s Juliette Binoche. Hrá herečku Mariu Enders, ktorá pred 18 rokmi mala veľký úspech v divadle s postavou Sigrid. Stelesňovala mladé dievča, nie najvalnejšieho charakteru, ktorá doženie Helenu, ženu v zrelom veku, k samovražde. Po rokoch sa ju znovu snažia prehovoriť, aby hrala v tejto  úspešnej hre, lenže nie Sigrid, ale Helenu. Pripravuje sa na úlohu v krásnom prostredí švajčiarskych Álp, kde je kon frontovaná s názormi a postojmi mladej generácie, ktorá chce stale zažívať niečo nové a pokojná švajčiarska scenéria je pre nich nudná. “V príbehu neide ani tak o divadlo ani o ilúzie, ani o finty fikcie, ale o ľudskosť a intímne veci človeka. Teda, že slová, ktoré herci a autor vyslovia rezonujú v divákovi a neevokujú nič iné len otázky, ktoré si každý deň v našom vnútornom monológu kladieme sami, “ povedal Assayas. Divadlo je v tomto prípade len zámienka na rozohratie každodenných promblémov a vnútorných bojov, ktoré so sebou zvádzame. Zaujala najmä Juliette Binoche, ktorá úlohe v boji so svojimi démonmi, dodala osobitú pečať.

Píše sa rok 1932 a po dvadsaťročnom exile v USA sa vracia do Írska Jimmy Gralton (Barry Ward), aby pomáhal matke a rodine. Írsko je už desať rokov po občianskej vojne a má novú vládu. Mladí ľudia sa chcú zabávať, tancovať, diskutovať a tešiť sa zo života. To nie je po chuti cirkvi, konkrétne miestnemu farárovi a Jimmy sa s ním okamžite dostane do konfliktu. Myslieť, tancovať je bezbožné a navyše pre cirkev nebezpečné. Progresivne názory Jimmyho nie sú vždy po chuti ani miestnym obyvateľom malého mestečka. Mladý muž sa však nevzdáva. O tomto príbehu nie až tak presvedčivo, ako sme zvyknutí, pojednáva film anglického režisera Kena Loacha Jimmyho sála (Jimmy s Hall). “ Film sa nesnaži ovplyvnit spoločnosť, ukazuje len cestu, akou by sme sa mali uberať. Myslim si, že každe mesto ma svojho Jimmyho. A je potrebné vzdať úctu odvážnemu, riskovať ochotnému jedincovi. Totiž, tancovať, čitať poeziu je pre vladú vždy nebezpečné, “ podotkol, len tak na okraj, Ken Loach. Škoda, že snimka je nevýrazna, dramaturgicky neraz neučesaná a často aj nudná.

Kým legendárny Francúz Jean-Luc Godard vo filme Dovidenia reč (Adieu au langage) nakrútil len jednoduchú koláž obrazov s komentárom, bez najmenšej zaujatosti, hovoriacej napríklad o turistike okolo Ženevského jazera, o amatérskom botanikovi, majiteľovi psa, skupine náturistov a mnohých ďaľších, ruský režisér Andrej Zvjagintsev sa odvážil vstúpiť na horúcu pôdu –odhaluje korupciu, ktorej sa neštíti ani cirkev. Po úspešných opusoch Návrat a Elena nakrútil film Leviathan o trochu impulzívnom Koljovi (Alexej Serebrjakov),  ktory v maličkej dedinke na brehu Barrentsovho mora má garáž kde býva s manželkou Liljou a synom Romom. Starosta mesta má v pláne jeden veľký projekt a aby ho mohol realizovať musí Kolju s rodinou vysťahovať. Ten sa sa mu postavi na odpor, lebo nie je ochotný opustiť miesto, ktore je mu všetkým. “Téma o štatnych úradnikoch je už  dlhší čas v Rusku temou číslo jeden . No, že sa môj film odohráva na ruskom teritóriu je to len preto, lebo si myslím,  že mnohí, nielen v Rusku žijeme v archaickej spoločnosti a jedného dňa sme konfrontovaní s alternatívou: žit ako otrok alebo ako slobodný človek”, zdôveril sa Zvjagintsev. Z toho čo jeden gauner, s posvätením cirkvi, dokáže urobiť slušnému človeku beha až mráz po chrbte. Vypasený starosta nielenže pripraví rodinu o strechu nad hlavou, ale ju moráláne i fyzicky zničí. Snímka je drsná, krutá a, žiaľ, pravdivá.