Hoci je benátsky festival zasvätený filmovému umeniu, opakuje sa situácia z roku 2014, keď sa odborníkmi najvyššie hodnoteným dielom stala nesúťažná štvordielna americká televízna dráma Olive Kitteridgeová. Prvé skutočné ovácie po skončení predstavenia i na tlačovej konferencii zožali tvorcovia desaťdielneho televízneho seriálu Il giovane papa (Mladý pápež). Scenárista a režisér Paolo Sorrentino, predstaviteľ hlavnej roly Jude Law, Ludivine Saignerová, Cécile de France a ďalší uviedli prvé dve časti multikoprodukčného taliansko-americko-francúzsko-španielskeho seriálu o 47-ročnom biskupovi Lennym Belardovi zo Spojených štátov, prekvapujúco zvolenom za pápeža Pia XIII.

Držiteľ Oscara za Veľkú nádheru Paolo Sorrentino aj pre televíznu obrazovku nakrúca svojím typickým štýlom s úchvatným obrazom, efektnou výpravou, no i dostatkom priestoru pre hercov, so silnými emóciami a znepokojujúcimi myšlienkami. V tomto prípade sú to myšlienky o Bohu, viere a cirkvi, ktorú povžuje za jednu z najmocnejších organizácií na svete. „Na jednej strane veľkosť a moc viery aj cirkvi – na druhej strane malosť človeka, ktorého osud a či náhoda v podobe konkláve určilo za pontifika. Na jednej strane sila a moc Vatikánu – na druhej strane láska k blížnym, ako základ Kristovho učenia. O tom je Mladý pápež,“ povedal režisér.

Jude Law priznal, že rola ho hneď po prvom čítaní scenára lákala svojou kontroverznosťou a mnohorozmernosťou. „Nie preto, že hrám pápeža,“ povedal Law, „ale preto, že Lenny Belardo je plný kontrastov. Hoci ako človek pochybuje a uvedomuje si svoju slabosť, ako pápež musí vystupovať suverénne a sebaisto. Pred veriacimi i pred kardinálmi. Ako herca ma lákalo hrať biskupa Belarda, ktorý je naším súčasníkom, ale sám sa musí štylizovať do roly hlavy katolíckej cirkvi. Ako herec teda hrám duchovného, ktorý hrá pápeža.“ Na otázku, či je pápež obdobou filmovej hviezdy, Law odvetil, že vlastne nie: „Každý z nás predsa musí niečo hrať, každý máme inú tvár na verejnosti a inú v súkromí. Nielen filmové hviezdy a pápeži. Možno to bola práve táto obyčajná ľudskosť, čo ma presvedčilo, aby som rolu v seriáli prijal.“

Priaznivej odozvy, hoci nie nadšenia či ovácií, sa dočkala aj dráma francúzskeho režiséra Françoisa Ozona Frantz o mladom Francúzovi, ktorý sa krátko po skončení prvej svetovej vojny príde ospravedlniť rodičom nemeckého vojaka, ktorého v boji zastrelil. V roku 1932, na prvom ročníku benátskeho festivalu, uviedol nemecký režisér Ernst Lubitsch svoj americký film Broken Lullaby, adaptáciu divadelnej hry francúzskeho dramatika Maurice Rostanda. Ozon sa inšpiroval drámou i filmom a nakrútil ich novú verziu. Forma vzdáva hol ére čiernobielych filmov a veľkých hercov. Obsah je nadčasový: láska, nenávisť, predsudky, pocity krivdy. A tajomstvo. Pretože vo svojej verzii nám len postupne, s príslovečným zmyslom pre subtílne odtienky emócií odhaľuje, kto je mladý Francúz a prečo navštívil rodičov nebohého Frantza. Väčšina filmu sa odohráva v Nemecku a po nemecky. Tak, ako sa obraz občas ozvláštni zábleskom farieb, v jazyku, prostredí i kultúre sem-tam preblesne Francúzsko. „Tam, kde Lubitsch končí, som sa rozhodol pokračovať. Frantzova snúbenica Anna, očarená citlivosťou mladého Francúza, sa vyberie hľadať ho do Paríža a stáva sa tak hlavnou postavou.“

V piatok si cenu jedného z hlavných sponzorov festivalu Persol Tribute to Visionary Talent Award prevzal americký herec Liev Schreiber, hviezda nesúťažného filmu The Bleeder v réžii Philippe Falardeaua. Životopisná športová dráma v retroštýle zobrazuje vrchol kariéry i úpadok boxerského šampióna Chucka Wepnera, ktorý sa stal predobrazom pre ikonickú filmovú postavu Rockyho Balbou v podaní Sylvestra Stalloneho. Obchodník s alkoholom Wepner sa preslávil, keď v roku 1975 vydržal 15 kôl, kým podľahol majstrovi sveta Muhammadovi Alimu. Za desať rokov boxeristickej kariéry Wepnerovi osem ráz zlomili nos a rany mu museli ošetriť 313 stehmi, za čo si vyslúžil prezývku the Bleeder. Svoj životný príbeh predal filmárom za relatívne neveľkú cenu a po úspechu Rockyho podľahol nečakanej popularite, alkoholu, drogám, rozpadlo sa mu manželstvo ba skončil aj vo väzení, ale dokázal sa zase vrátiť do normálneho života.

Ulrich Seidl v hlavnej prehliadke mimo súťaž predstavil svoj ďalší celovečerný dokument s veľavravným názvom Safari. Vystupuje v ňom i manželská dvojica náruživých poľovníkov z predchádzajúceho dlhometrážneho dokumentárneho filmu V pivnici, ale i ďalší nemeckí a rakúski lovci, ktorí chodia na dovolenku loviť exotické zvieratá do Afriky. „Už dávno som chcel vo filme ukázať, kto sú tí bežní, nie výnimočne zámožní ľudia, ktorí sa zabávajú poľovaním v Afrike, ale aj podnikatelia, ktorí takéto „dovolenky“ organizujú a Afričania, ktorých zamestnávajú. Ako zvyčajne, nemal som na nich vopred vytvorený názor, usiloval som sa ich spoznať, zistiť ich pohnútky, zmýšľanie a ponúknuť divákom priestor na ich vlastné názory.“ Prirodzene, nebol by to Seidl, ak by do filmu neprepašoval aj kus suchého absurdného humoru a zvláštnej drsnej poézie.

Ešte drsnejší však je western Brimstone holandského autora Martina Koolhovena s Dakotou Fanningovou, Guyom Pearcom, Emiliou Jonesovou a Carice van Houtenovou. V Andalúzii, Nemecku, Rakúsku a Maďarsku autor našiel exteriéry, ktoré dokonale nahradili monumentálnu americkú prírodu. „Záujem mali aj veľké americké štúdiá, ponúkajúce veľké rozpočty, lenže za cenu toho, že by som stratil kontrolu nad výslednou podobou filmu. To pre mňa bolo neprijateľné, a tak sme zostali v Európe, hoci nám nakrúcanie trvalo viac než päť rokov,“ priznal režisér. V príbehu fanatického, démonického holandského kňaza, ktorý zničil životy svojej manželke, dcére a takmer aj vnučke, nie je núdza o šokujúce prekvapenia, ale predovšetkým o brutálne až sadistické scény. Nie všetci diváci ich prijali s pochopením, a tak sa Brimstone stal filmom, ktorý po skončení okrem potlesku sprevádzalo aj zatiaľ najmohutnejšie nesúhlasné bučanie publika.

Na Brimstone svojím spôsobom nadviazala americká filmárka iránskeho pôvodu Ana Lily Amirpour, ktorá sa preslávila psychologickým feministickým upírskym hororom Sama nocou tmou. V novinke The Bad Batch (Zlá dávka) rozpráva o blízkej budúcnosti, ktorá je riadne dystopická. Časť štátu Texas, ohradená plotom, sa stala väznicou, miestom vyhnanstva pre odsúdených zločincov. Neplatia tu iné pravidlá okrem zákonov džungle. Najčastejším a najobľúbenejším pokrmom je dusená človečina. Aj mladá Arlen (Suki Waterhouse) krátko po vyhostení za plot padne do rúk kanibalov, ktorí si zmlsnú na jej ruke a nohe. Dievčaťu sa však podarí uniknúť a o nejaký čas, s vŕzgajúcou protézou a vytrénovanou ľavačkou, hľadá odplatu. Namiesto toho nájde statného kanibala Joea (Jason Momoa), nadaného umelca a obetavého otecka malej dcérky. Drastická antiutopická sci-fi, ktorá je kanibalským hororom, konceptuálnym westernom, metaforou a zároveň filozofickou úvahou, sa vyznačuje neobyčajný hereckým obsadením „zaplotových“ ľudí. Väčšie i menšie postavy ľudožrútov, pomätencov, tulákov i dílerov stvárnili Jim Carrey, Keanu Reeves, Giovanni Ribisi a ďalší.