Až príliš potichu prebehol v Bratislave v dňoch 1. - 3. 12. 2023 v kine Mladosť Medzinárodný filmový festival Archeofilm Bratislava – archeológia, umenie, prostredie. Organizátorov podujatia bolo viac, ale hlavným organizátorom bol Mestský ústav ochrany pamiatok. Archeofilm Bratislava patrí do siete festivalov Firenze Archeofilm, ktorý už niekoľko rokov organizuje Archeologia Viva a vydavateľstvo Giunti Editore a aj preto sme uvítali jeho reprezentantov na slávnostnom otvorení Giuliu Pruneti a Giudittu Pruneti. Ozdobou večera bola aj veľvyslankyňa Catherina Flumiani. Slávnostný večer uvádzal náš exveľvyslanec v Taliansku, výborný prekladateľ Stanislav Vallo. Desať filmov bolo zo širokej ponuky talianskeho partnera. Celkovo sa o ceny uchádzalo 16 filmov v dvoch kategóriach – dlhometrážna a krátkometrážna tvorba.

Na slávnostnom otvorení festivalu bol uvedený v predpremiére film Possonia – Bratislava vo Florencii mladého tvorcu z Kežmarku Daniela Dluhého, ktorý na svoju finálnu podobu čaká a tentoraz išlo skôr o priblíženie témy a test divákom. Film sa pokúša mapovať objavenia sa maľby Bratislavy na stenách bývalého paláca rodu Medici Pallazzo Vecchio, dnešnej florentskej radnice. Aj v takejto podobe zaujal divákov otváraním príbehov nadväzujúcich na maľbu. D. Dluhý predstavil na festivale aj zaujímavý dokument Nad oblohou (2016) o výrobe šarkanov v Číne, na príklade jedného z majstrov Zhao Shiminga. Celkovo festival priniesol zaujímavé a neraz tematicky podnetné filmy na klasickej dokumentárnej úrovni. Očakávať dielo, pri ktorom by divák nedýchal od úžasu, asi nebolo na mieste. Filmy z Francúzska ako Petra-symbol multikulturalizmu Blízkeho východu ( réžia M. Dephine, C. Carel, 2019), Egypt, záchrana chrámov (réžia O. Lemaitre, 2018), Mamody, posledný kopáč baobabov ( réžia C. Cornu, 2022), Choquequirao, posvätné miesto Inkov, 2017) a Tutanchamon, tajomstvá faraóna: vládca-bojovník ( réžia S. Mizelas, 2019) citlivo zdokumentovali predmet svojho záujmu. Talianska snímka Baia, mesto pod vodou (réžia M. Adamo, 2021) ktorá poukazuje na mimoriadny počin archeológov pracujúcich pod vodou, aby zreštaurovali najväčšiu lokalitu na svete ukrytú pod morskou hladinou a film Cyriakova prísaha z Andorry (réžia  O. Bourgeois, 2021) patrili k tomu najzaujímavejšiemu na festivale.

Súčasťou prehliadky boli i krátke animované filmy Nikto (USA, réžia M. Incantalupo, 2022), Maľovanie podľa čísel (Rakúsko, réžia R. Jegatheva) a Seleukos I. Víťazný (Veľká Británia, réžia Y. Vrantzas, 2019) boli zaujímavým pohľadom na dejinné udalosti a vhodne dopĺňali obraz Archeofilmu. Slovensko reprezentovali na festivale, okrem už spomínaného Nad oblohou, tri filmy: dva z cyklu Oživené pamiatky režiséra Mareka Kováča – Katarínka (2022) a Ľuboviansky hrad – Palác Lubomirských (2022) a film Slovenskí archeológovia na Slovensku a v Nemecku III. Návrat kniežaťa domov (réžia Jozef Chudík, 2023). Česko prezentovali na festivale smínky Kráska z Kladiny (réžia Erik Knajfl, 2023) a Putování za krušnohorským sklem (réžia  Martin Studecký, 2022).

Výborným doplnením boli stretnutia s divákmi Na slovíčko so špeciálnym hosťom (Jozef Hudec, archeológ, egyptológ a diplomat a Miroslava Daňová a Klaudia Daňová, archeologičky). Popularizovať projekt Oživené pamiatky prišli jeho tvorcovia Marek Kováč a Marek Valovčin a mimoriadne záslužnú medzinárodnú organizáciu Modrý štít predstavila predsedníčka jej slovenskej sekcie Jasna Paličková. Festivalová porota v zložení Peter Grznár, Ernest Huska, Olga Kmeťová - Stajková, Jana Mellnerová - Šuteková a Ladislav Volko (predseda poroty) hodnotila 16 filmov a rozhodla nasledovne:

Dlhometrážna tvorba

Slovenskí archeológovia na Slovensku a v Nemecku, III. Návrat kniežaťa domov, réžia Jozef Chudík
Tretí diel dokumentu približuje vedecké spracovanie unikátneho nálezu kniežacej hrobky v Matejovciach pri Poprade. Časozberný dokument charakterizuje silné upriamenie a sústredenosť na priblíženie súčasných vedeckých metód archeologickej vedy a možnosti ich interpretácie. Príbeh bádania je umocnený harmonickým rytmom vyrozprávania filmovou rečou.

Krátkometrážna tvorba

Kráska z Kladiny, réžia  Erik Knajfl
Priam detektívne pátranie po zmysle nálezu tritisíc rokov starej nádoby citlivo filmovo spracované, kde výsledky analýzy, fakty i interpretácie sú vhodne dopĺňané hranými zábermi približujúce hypotetický vzhľad pravekej osady a jej každodenný život.

Čestné uznania

1. Putování za krušnohorským sklem, réžia  Martin Studecký
Dokument citlivo približuje počiatky a vývoj sklárstva na doposiaľ menej známej oblasti Krušných hôr, ktoré patrí k známym a esteticky významným fenoménom českej hmotnej kultúry. Poukazuje i na zanietenosť mimoriadnej osobnosti archeologickej vedy Evy Černej, ktorá tejto práci zasvätila celý svoj život...a nevidí následovníkov. Tŕpky úpadok prevádzky na prahu 21. storočia nám kladie otázky o našom vzťahu k umeleckému remeslu, pokore k jeho dedičstvu či hodnote estetickej vnímavosti.

2. Z Cyklu Oživené pamiatky
Mimoriadny počin tvorcov, v spolupráci s vedeckým zázemím, priblížiť a pochopiť hodnoty slovenského kultúrneho dedičstva poukázaním na citlivý prístup pri jeho obnove.

3. Cyriakova prísaha, réžia Olivier Bourgeois
Výnimočný príbeh záchrany svetového dedičstva v Aleppe ohrozeného počas vojny v Sýrii, kedy archeológovia a pracovníci múzea riskovali svoje životy, lebo svoju prácu považujú za svoje poslanie. Nadviazali na posolstvo zakladateľa klasickej archeológie Cyriaka z Ancony, ktorý v 15. storočí prisahal, že zachráni starožitnosti odsúdené na zánik, aj keby mal položiť život.

Cena divákov

Cyriakova prísaha, réžia Olivier Bourgeois

Žiada sa s uznaním privítať prvý ročník Medzinárodného filmového festivalu Archeofilm Bratislava, archeológia, umenie, prostredie. Myslím si, že novonarodeniatko sa malo k duhu a zaujímavé ceny z dielne mimoriadného umelca Pala Macha si odniesli inšpirujúce filmové diela. Veríme že festival bude rásť k spokojnosti a inšpirácii archeológov, tvorcov filmových diel i tých, čo o tom píšu, ale predovšetkým divákov. Rozmanitá ponuka filmov zameraných na ochranu a propagáciu kulturného dedičstva má zmysel najmä v dnešných časoch, keď v mnohých oblastiach akoby sme strácali zmysel zaznamenať a poznať historický kontext, jeho tvorcov a dejiny vôbec. Skeptici vravia, že všetko tu už bolo – a v mnohom majú pravdu, supermodernisti zase ukovali tézu – neobzeraj sa dozadu, to my a teraz sme najdôležitejší...to už až taká pravda nie je. Všetkým treba dať čítať Dobšinského ľudové rozprávky a najmä tú O troch grošoch. V nich je tak potrebná pre súčasnosť dialektika vývoja a prítomnosti nášho étosu v nej i v ňom.