Mestečko Jerusalem's Lot v štáte Maine na jeseň roku 1975: Mladý populárny spisovateľ Ben Mears (Lewis Pullman) sa s menšou tvorivou krízou po pár nepríjemnejších kritikách a niekoľkých dekádach absencie opäť vracia do rodného mesta s nádejou, že tam nájde svoju stratenú inšpiráciu. Konkrétne ho fascinuje dom, v ktorom počas Veľkej hospodárskej krízy žil nájomný vrah Hubert Marsten, a ktorý bol pre miestnych realitných agentov doposiaľ prakticky nepredajným. Ben sám zažil v detstve v spomínanom dome nepríjemnosti a spomienka na ne v ňom stále intenzívne žije. Čo je prekvapujúce, dom bol len pred nedávnom predaný údajnému obchodníkovi so starožitnosťami pôvodom z Rakúska Kurtovi Barlowovi (priam „nosferatovsky“ zamaskovaný Alexander Ward). Majiteľ je aktuálne na cestách, no na všetko v okolí – vrátane donášky jednej veľkej drevenej debny naplnenej hlinou - dohliada jeho výstredný pomocník R.T. Straker (Pilou Asbæk). Domáci obyvatelia mestečka nikdy nevítali nových návštevníkov veľmi vrúcne. Takže vo chvíli, keď sa v okolí stratí malý Ralphie Glick (Cade Woodward), s predsudkami nehľadajú hlavných podozrivých možného, aj keď ešte nepotvrdeného zločinu ďaleko...

Scott Beck a Bryan Woods, ktorí v minulosti nakrútili nenápadný horor Haunt (2019) a prispeli pôvodným scenárom k hitu Tiché miesto (A Quiet Place, 2018) prichádzajú tento rok s novinkou Heretik. Ten sa na rozdiel od Tichého miesta nevyznačuje natoľko masívnym produkčným zázemím a väčšinu času funguje na báze dialógov. No Beck a Woods vedia, ako vygenerovať slušnú dávku napätia s obmedzenými prostriedkami. Kalkulujú a s maximálnou efektivitou plánujú postupné odhaľovanie potrebných informácií na naratívnej, ako aj priestorovej úrovni.

Aj keď prvenstvo vo festivalovom rebríčku patrí v Maroku Marakéšu, o Rabate sa tu vie a hovorí. Jeho orientácia na „autorský“ film je síce trochu klasifikačnou hádankou, ale festivalový program je koncipovaný so znalosťou všetkého, čo tieto filmové sústredenia majú obsahovať. Medzinárodnú súťaž hraných filmov dopĺňala súťaž krátkometrážnych filmov, hraných, animovaných i dokumentárnych, prehliadka filmov z kanadského Quebecu, dlhometrážnych dokumentov i výber svetového filmu. Nechýbala Panoráma marockého filmu a súbor, venovaný deťom. Okrem toho séria masterclassov, panelových diskusií i okrúhlych stolov. Téma jedného z nich bola zvlášť zaujímavá – Cenzúra a sloboda prejavu v arabských krajinách a v Maroku, redefinícia filmu 21.storočia. Nakoniec sme sa ale dozvedeli, že diskutovať sa bude arabsky, bez prekladu. Masterclassy sa venovali hudbe, práce s hercami i scenáristike, ale zaslúženú pozornosť hlavne ženského publika pritiahla štylistka hviezd ako Nicole Kidman, Umy Thurman, alebo Christiny Ricci, Nemka, žijúca v New Yorku, Julia von Boehm.

Tento film si môžete zvoliť z najrôznejších príčin, ale dve z nich boli v mojom prípade rozhodujúce, prvá je nostalgická, lebo Taipei je mesto, ktoré je zaujímavé nielen filmovým festivalom Golden Horse, ale i Národným palácovým múzeom, kam boli v roku 1949 prenesené Čankajškovou vládou pri ústupe z kontinentálnej Číny, tie najväčšie poklady starej čínskej kultúry. Je to svet, sálajúci na mesto vznešenosť a pouličný ruch i všetko, čo v jeho uliciach európsky návštevník absolvuje, má tak o istý levitujúci rozmer navyše. Druhá príčina je praktická a stručná, meno spoluscenáristu režiséra Georga Huanga, Luca Bessona. Čo táto kombinácia kultúr a tvorivých naturelov priniesla?

V novembri 2021 sa v Paríži odohrala takmer mysteriózna akcia. Dvadsaťšesť umeleckých artefaktov z Musée du Quai Branly je starostlivo balených, takmer bez slov sa pracovníci múzea starajú o to, aby sochy a iné artefakty, niektoré obrovské, iné skôr drobné, bezpečne zakotvili v debnách. Do tejto akcie, v ktorej zaznievajú iba tiché technické pokyny pracovníkov múzea, zrazu zaznie zvláštny hlas. Hlas rozpráva o sebe, o svojich pocitoch. Roky trávil v tme, vytrhnutý zo svojej krajiny. Pýta sa, prečo, nevie, čo ho čaká. Divák sa zrazu ocitá v duši jednej zo sôch, v duši kráľa Ghezu, obrovitej sochy, ktorá sa z “kráľovstva noci” dostane do krajiny, “ktorú videl v svojich snoch”. A divák spolu s artefaktami cestuje do Beninu.