Lepšie než názov Maria Montessori, by viac sedel preklad originálneho, francúzskeho, názvu La nouvelle femme (Nová žena) Pretože o tom práve film je. Nie je len o životnom príbehu Marie Montessori (Jasmine Trinca), ale celkove o živote žien na prelome storočí. Svet okolo sa menil, ale úloha žien ostávala stále rovnakou. Byť poslušnou manželkou. A táto žena, žijúca v modernom svete sa snaží presvedčiť mužov, že aj oni môžu fungovať samostatne a vyspelo...

Maria Montessori je vysoko vzdelaná žena, ktorá venovala svoj život učeniu nepochopených detí. Takých, ktorých mentálne schopnosti značne zaostávajú. Stará sa o nich a snaží sa ich niečo naučiť, aby vyšli zo svojich ulít a prejavili sa. Začali rásť, napredovali. K tomu využíva svoje pokrokové senzorické metódy, ktoré neskôr ponesú aj jej meno. Stala sa priekopníčkou vo vzdelávaní a jej metóda je doteraz uznávanou a pokrokovou. Prináša aj dnes nový pohľad na vzdelávanie, ktoré je skostnatelé a zaostalé. Pripravuje žiakov na budúcnosť, ktorá však už nebude existovať. A tak tomu bolo vždy, aj pred sto rokmi. Ako aj dnes, ešte stále ostávajú iné možnosti vzdelávania stále na druhej koľaji a je na nich nahliadané s pochybnosťou. Do jej života vstúpi matkou nechcená zaostalá Tina (Rafaëlle Sonneville-Caby). Lili d´Alengy (Leïla Bekhti) obdivovaná kurtizána, zvádza mužov a má bohatý spoločenský život. Jej dcéra sa však stáva nečkanou brzdou a hoci spočiatku sa jej len chce zbaviť, čoskoro zisťuje opak...

Režisérka Léa Todorov vytvorila esteticky čistý film. Spĺňa skoro všetko, čo si od podobného druhu snímku môžeme želať.Prestavuje nám nádherne nasnímané lokácie, ako z obrázku, krásne dobové kostýmy a rekvizity. Až tak veľmi, že každý záber pôsobí strojene, akoby vyskočil priamo z katalógu a ponúkol nám romantizovaný pohľad na počiatok 20. storočia. Ten však ostro kontrastuje so scenériou a príbehom, ktorý nám chce rozpovedať. Poetické zábery sú ako závoj, vytvárajúci nostalgiu a túžbu za dobami dávno minulými. Hoci rozpráva úplný opak. Film je pekne sterilne nasnímaný, ale akoby mu niečo chýbalo. Nejaká tá iskra, ktorá vás donúti udržať pozornosť. Dalo by sa povedať, že je poetickým a nejakým spôsobom aj krehkým.

A toto je možno asi jediná moja výčitka smerom k tomuto dielu. Svojou, nazvime to dokonalosťou a idealizáciou zatiera pravý význam tvrdých replík, ktoré by skôr sedeli do nejakého iného filmu. Nemožno vyrozprávať historický film o zápasení ženy s mužskou spoločnosťou a predsudkami a nenechať ju, nech to precíti aj divák.

Herecké výkony sú perfektné, od hlavných až po deti. A práve pri nich divák pocíti záchvev autentickosti a reality. Tie sú tak vytrhnuté z inak pekne upravených kulís a prinášajú do príbehu život. Áno strojenosť patrí k tým dobám, alebo si ju aspoň tak my, v 21. storočí tak vykresľujeme. Práve preto pozitívne oceňujem každé takéto vytrhnutie, keď postavám, tak povediac „rupnú nervy“ a prejavia nejaké emócie a silného ducha, ktorý v nich drieme...

Režisérka sa za svoju prvotinu však nemusí vôbec hanbiť, je to pekný film a dobre zvládnutý. Pozerateľný, lenže v divákovi dlhšie nezostane a príliš si ho nezapamätá. Jeho krása je akoby nevýrazná. Avšak ľuďom, čo majú radi tieto historické, kostýmové drámy, sa Maria Montesorri môže zapáčiť...

Maria Montessori, Francúzsko, Taliansko, 2023
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Léa Todorov
Scenár: Léa Todorov, Catherine Paillé
Kamera: Sébastien Goepfert
Casting: Stefania Valestro, Marco Matteo Donat-Cattin
Strih: Esther Lowe
Zvuk: Samuel Aïchoun, Olivier Pelletier
Scénografia: Pascale Consigny
Masky: Florian Muidebled
Kostýmy: Agnès Noden
Produkcia: Grégoire Debailly
Hrajú: Jasmine Trinca, Leïla Bekhti, Raffaele Esposito, Rafaëlle Sonneville-Caby, Agathe Bonitzer, Sébastien Pouderoux, Pietro Ragusa, Patrizia La Fonte, Renato Sarti, Gianfranco Poddighe, Stefano Abbati, Daniela Macaluso, Roberto Zibetti, Enrico Basile, Giacomo Fadda
Distribúcia: Garfield film
Premiéra v SR: 5. septembra 2024
Foto: Garfield film