Raz za čas sa na scéne objaví film, ktorého ukážky nevzbudzujú privysoké očakávania a ani marketingová kampaň ako celok nenaznačuje, že sa do kín rúti záležitosť hodná výraznejšej pozornosti - no a predsa je tomu tak. Do tejto skupiny patria vcelku nečakane aj Zlatokopky s Jennifer Lopez.

Samotný dej je inšpirovaný novinovým článkom od Jessicy Pressler, ktorý vyšiel v roku 2015 v zahraničnom časopise New York Magazine a vzbudil na scéne nemalý rozruch. Jeho témou bola skupina dobre organizovaných striptérok, ktoré sa rozhodli okrádať svojich klientov, aby týmto spôsobom prišli k ešte väčším finančným obnosom. Mená sú však, pochopiteľne, zmenené a divák môže iba hádať do akej miery sa veci diali tak, ako ich prezentuje filmová verzia, no to je v zásade nepodstatné. Podstatné je, že zápletka tak činí s patričnou gráciou a svojim spracovaním dokáže zaujať.

Bezprostredne po premiére sa zo zahraničia začali ozývať prirovnania k ženskému Vlkovi z Wall Street a nejde o úplný nezmysel. Zlatokopky rozhodne nie sú zástupcom heist žánru v štýle Debbinej 8, ba ani jej sofistikovanejším variantom Vdovy. Zďaleka najbližšie majú práve k vynikajúcemu opusu Martina Scorseseho, ktorého miestami pripomínajú či už svojou štruktúrou, alebo istou kritikou korporátnej Ameriky. Dej sa začína odvíjať v roku 2007, no striedavo preskakuje do roku 2014, kde ústredná hrdinka Dorothy, známa pod striptérskym menom Destiny (Constance Wu) prezentuje svoju verziu celého príbehu novinárke Elizabeth (Julia Stiles).

Divák sa dostáva do diania cez jej nepríliš ideálne začiatky v biznise a to aj napriek tomu, že odvetviu sa celkovo darí. Toto všetko sa však mení ako mávnutím čarovného prútika, potom čo spozná skúsenú veteránku Ramonu (Jennifer Lopez). Vzájomná spolupráca prináša okamžite ovocie a peniaze sa začnú len tak sypať, no táto idylka má iba krátke trvanie. O rok na to totiž udrie silná finančná kríza a Dorothy sa ocitá v ťažkej životnej situácii, neschopná nájsť si inú prácu. Preto jej neostáva nič iné len sa po čase znova vrátiť k tomuto povolaniu, no veci stále nejdú práve najlepšie. No opätovné stretnutie s Ramonou dá jej životu nový impulz, nakoľko sa pred ňou objaví šanca ako si privyrobiť na svojich bohatých „zákazníkoch“ nie  tak úplne legálnym spôsobom. A zúfalá Dorothy sa jej vďačne chytí.

I keď by niekto mohol kategorizovať Zlatokopky ako ženský film, oveľa presnejšie je konštatovanie, že ide o film so silnými ženskými protagonistkami, čo nie je to isté. Hlavné hrdinky sa nesnažia nájsť chlapa svojich snov, v centre diania nie je žiadna lacná klišovitá romantika, ale snaha o prežitie vo svete, ktorý sa s nikým vyložene nemazná. Hoci je režisérkou a scenáristkou žena, štyridsať jeden ročná Lorene Scafaria, nesnaží sa nasilu pretláčať do popredia „girl power.“ Všetko vyplýva prirodzene zo zápletky a prostredia, v ktorom sa ženy pohybovali odjakživa a muži boli prevažne štatistami. Svojim hrdinkám sa snaží vdýchnuť istú osobnosť a pochopiteľné motivácie, no prehnane ich neidealizuje. Tie síce sami seba presviedčajú, že vlastne nerobia nič zlé, pretože ich klientami sú beztak chlapi, čo si to zaslúžia a drogy sú v ich branži na dennom poriadku, no že sa im dá miestami fandiť, je i zásluha sympatického obsadenia. Na tom však nie je nič zlé, isté sympatie napokon dokázal vyvolať aj spomínaný Scorsese k známemu podvodníkovi Jordanovi Belfortovi. Nikto pritom netvrdí, že čo robili bolo správne a dokonca neplatí ani to, že všetky mužské postavy sú vykreslené ako bezškrupulózne charaktery. Iba takmer všetky.

Hoci film funguje po stránke zápletky, nemalú zásluhu na jeho kvalitách majú i herecké výkony. I keď v tomto prípade obzvlášť vyniká jediný z nich a nie je to Constance Wu, ktorá sa inak snaží zo všetkých síl sprostredkovať širokú škálu emócií. Tým, kto snímku tiahne, je totiž prekvapivo Jennifer Lopez, ktorá má na svojom konte ako herecké prepadáky (Láska s rizikom), tak i pozoruhodné výkony (Žiť po svojom), no obecne sa dá tvrdiť, že ako speváčke jej to svedčí viac. V päťdesiatich rokoch si však pripisuje na konto najlepší výkon svojej kariéry a mimo iné z nej neustále z sála sila, či charizma - a to nielen vo chvíľach, keď sa presvedčivo krúti okolo striptérskej tyče, no hlavne mimo nich.

Niekto by mohol namietať, že film vlastne nemá skutočný dramatický oblúk a že pozostáva len zo sledu epizódiek prepojených rozprávaním z prítomnosti, no vďaka vizuálnej atraktivite, svižnej réžii a šikovnému strihu sa je stále na čo pozerať. Výsledkom je dynamický a dostatočne zábavný film, ktorý sa snaží do istej miery nastavovať zrkadlo časti dnešnej spoločnosti a to všetko navyše s istým nadhľadom, bez lacného moralizovania a prehnaného sentimentu. A to rozhodne nie je málo, i keď každému to asi stačiť nebude. Nie vo svete, kde už mnohých ženský pohľad „otravuje“ čisto z princípu.

Zlatokopky (Hustlers), USA, 2019