Vaiana: Legenda o oceáne (Moana)
Rodina disneyovských princezien sa rozrástla. Vaiana je dcéra náčelníka ostrova uprostred Tichého oceána, ktorá sa napriek otcovmu zákazu vydala na more, aby našla poloboha Mauiho a primäla ho vrátiť ukradnutý drahokam. Lebo iba tak je možné čeliť záhube celého sveta.
Rok 2016 nám priniesol neobyčajnú animovanú disneyovku Zootropolis, bájku na spôsob kriminálky drsnej školy skríženej so sci-fi. Kvalitou nadviazala na disneyovku V hlave z roku 2015. Ani predchádzajúci film Veľká šestka o láskavom robotovi rozhodne nebol tuctový a Ralph Rozbi-to nás očaril nápadmi, vtipom i hravosťou. Vaiana je ich opak. Predstavuje to najtradičnejšie, čo si v súvislosti s tvorbou Wallt Disney Animation Studios dokážeme predstaviť. Vedome a zámerne nadväzuje na „dievčenskú“ líniu disneyovskej produkcie, kam patria Ľadové kráľovstvo, Na vlásku, Mulan, Pocahontas, Kráska a zviera, Malá morská víla, Šípková Ruženka, Popoluška… a vlastne i prvý celovečerný film Walta Disneyho Snehulienka a sedem trpaslíkov z roku 1937.
Po zmrznutej Škandinávii v Andersenovskom Ľadovom kráľovstve teda teraz prichádza horúca Oceánia. Namiesto bielej hnedá, zelená a modrá. Namiesto mrakov páliace slnko. Namiesto snežných plání tropické lesy. A to sú asi tak všetky novinky. Filmové štúdiá Walta Disneyho varia svoje celovečerné animované filmy o princezničkách podľa pôvodného a nemenného receptu už osem desaťročí. V centre je vždy jednoduchý príbeh podľa ľudovej rozprávky s odvážnou princeznou ochotnou búrať staré zvyky. Nechýbajú krásni princovia či odvážni poľovníci, chápavé babičky, komickí spoluhráči, hrôzu naháňajúci no v podstate úbohí protihráči, dôraz na tradičné hodnoty, veselé zvieratká – a mnoho, v tomto prípade skutočne mnoho pesničiek.
Hlavná hrdinka sa v origináli volá Moana, rovnako ako celý film. V Európe ju premenovali na Vaianu. Možno preto, aby si ju publikum na Starom kontinente nemýlilo s kultovou talianskou pornoherečkou Moanou Pozzi… Tunajší distributér stručný pôvodný titul rozvinul do podoby Vaiana: Legenda o oceáne. V Českej republike tiež vyznávajú heslo „čím viac slov – tým viac Disney“, a tak jednoslovný názov vyšperkovali dokonca na Odvážná Vaiana: Legenda o konci světa.
Tvrdohlavá dievčina a samoľúby poloboh sú osvedčená, ale aj opozeraná dvojica. Nová a svieža môže prichodiť len celkom mladým divákom, ktorým doma rodičia neprehrávajú videá s klasickým filmami Walta Disneyho. Prastarý je aj príbeh. Nielen preto, že pramení z tichomorského folklóru, ale najmä preto, že ôsmi ústrední scenáristi aj desiatky ďalších, ktorí sa na scenári podieľali, akoby mali za úlohu odstrániť všetko originálne, svieže, pôvodné, netradičné, prekvapivé, hravé – a recyklovať čo najviac osvedčeného a veľa ráz použitého z disneyovských archívov.
Pravda je zložitejšia. Režiséri Ron Clements a John Musker majú na účte milú poklonu tradičnej ručnej animácii Princezná a žaba (2009). Mimochodom, tieý film z princezničkovskej série, ale svojrázny a hravý. Po jeho dokončení začali pripravovať adaptáciu románu Terryho Pratchetta Mort, ale projekt nateraz stroskotal na problémoch s autorskými právami, a tak prišli s polynézskym námetom a v roku 2012 na ňom začali pracovať. Z príbehu poloboha Mauiho sa stal príbeh náčelníkovej dcéry, ktorá spolu s piatimi bratmi hľadá v oceáne strateného otca. Projekt sa rôzne menil, scenáristi prichádzali a odchádzali a vlani sa štúdiá dokonca rozhodli hotový materiál prepracovať. Do tímu režisérov pribudli Don Hall a Chris Williams, ktorí práve dokončili Veľkú šestku.
Po všetkých búrlivých zmenách, príznačných pre novodobé celovečerné disneyovky, zostala jednoduchá zápletka, ktorá by vydala na pol hodiny filmového rozprávania, lenže producenti za svojich 150 miliónov chceli aspoň sto minút. A tak sa vo filme spieva a tancuje a tancuje a spieva a spieva a tancuje... až aj sám veľký Maui v návale sebakritiky okríkne Vaianu: „Ak teraz začneš spievať, povraciam sa!“ Nejeden divák dobre vie, o čom hovorí.
Pesničky sprevádzajú pestrofarebné ilustratívne prvoplánové klipy, ktoré nikam neposúvajú príbeh ani neprehlbujú charakterizáciu postáv či vzťahy medzi nimi. Pôsobia, ako keby vznikali ešte v čase, keď príbeh nebol jasný. Za úlohu majú len dlho trvať a pekne vyzerať. Je ich tak veľa, že celý film chvíľami pôsobí ako animovaná opera. Preklad piesňových textov z angličtiny do slovenčiny je rovnako kvalitný ako ich prespievanie, no z polynézskeho folklóru vychádzajúce skladby pre svoju netradičnú melodiku a voľne veršované texty pôsobia v slovenskom jazyku nanajvýš čudne. A, priznajme si, časy, keď pre Disneyho skladali hudobníci ako Alan Menken, Elton John, Hans Zimmer či Jerry Goldsmith je dávno preč.
Rovnako zvláštne pôsobia pre disneyovky o princezničkách netypické samoúčelné popkultúrne odkazy a citácie bez hlbšieho zdôvodnenia či významu. Konkrétne citácia Mad Maxa či Vodného sveta s besnými krvilačnými kokosovými orechmi v úlohe zlosynov, obývajúcich čudesné súlodie. Oživený oceán v podobe autonómne pohyblivého stĺpca vody zasa odkazuje na klasický sci-fi thriller Jamesa Camerona Priepasť.
Vysoko nad priemer ťahá film animácia. Práca so štruktúrami je dokonalá. Morské i pevninské scenérie pôsobia realistickejšie než skutočnosť. Postavy sú síce disneyovsky štylizované, no ich pohyby, mimika, gestikulácia, vlnenie vlasov, šupín, štetín a peria je na nerozoznanie od hraného filmu. O hrách svetla na morskej hladine i pod ňou ani nehovoriac. Osviežením je rozprávanie častí príbehu prostredníctvom oživených Mauiho tetovaní.
Vaiana je majstrovská maškrta pre oči, nanovo upečená starými postupmi, podľa starého receptu a zo starých surovín. No ak hľadáte svieže nápady, radosť z hry a tvorby, skrátka niečo pre dušu aj rozum, nezúfajte – tradičný krátky predfilm Inner Workings v réžii Leonarda Matsudu je na prasknutie nabitý jedným i druhým. Tak trochu iná verzia disneyovky V hlave pomocou komických skratiek a rôznorodých animátorských techník rozpráva bez slov o tom, ako sa Rozum naučil, že nesmie donekonečna obmedzovať Srdce.
Digitálne animovaný film štúdií Walta Disneyho Vaiana: Legenda o oceáne - podobne ako nedávny Dobrý dinosaurus - nedokáže utajiť, že vznikal neľahko a že výsledná podoba sa výrazne líši od pôvodného zámeru. Je zjavne prestihaný a zmontovaný z materiálu, ktorý mal rozprávať iný príbeh s inými charaktermi i vzťahmi. Vďaka remeselnému majstrovstvu štvorice režisérov Ron Clements - Don Hall - John Musker - Chris Williams sa aj napriek tomu na výsledok pozerá príjemne. Veď osvedčené postupy, typy postáv, rozprávačské finesy, komické figúry i gagy sú osvedčené práve preto, že fungujú. Body k dobru si Vaiana zaslúži aj za občasný záblesk sebairónie, ktorá vrcholí v tradičnom potitulkovom gagu. Škoda, že si ho užije už len personál kina, upratujúci kinosálu po odchode divákov.