Machete je film, ktorý si vytrucovalo samo publikum. So všetkým, čo diváci od snímok Roberta Rodrigueza čakajú: s potokmi krvi, drsnými hláškami, zveličeným násilím, krásnymi ženami, veľkými flintami, silnými motormi a nekonečnou akciou. Veď prečo by nemal mať svoj film Rodriguezov Machete, keď ho má aj Disneyho Goofy?!

Ak nezáleží na myšlienke, posolstve, zdieľaní emócií, príbehu ani na hereckých výkonoch, ale len a len na štýle, najvhodnejším výrazom je „manierizmus“. V tomto prípade je to maniera, založená na kulte „zlých filmárov“, podľa vzoru nedostižného Eda Wooda a tvorcov neumelých dobrodružných filmov, určených pre špecifickú distribúciu. Filmov kategórie B. Béčkových filmov.

V Hollywoode sa písmeno B označovalo na druhoradú produkciu, veľkovýrobu lacných filmov, určených na vyplnenie programu celovečerných (alebo aj celonočných) predstavení. Sprvu westernov, historických filmov, neskôr erotických filmov, thrillerov, hororov a sci-fi. Nízky rozpočet, neznámi herci, často začínajúci autori. Tvorcovia však neraz dokázali nedostatok prostriedkov nahradiť originalitou veľmi zvláštneho druhu. Mnohé z béčkových snímok sa stali kultovými dielami, z mnohích hercov sa stali stars (Béla Lugosi, Pam Grierová) a mnohí režiséri vyrástli na skutočných majstrov. Niektorí historici dokonca považujú béčkové filmy za predchodcov novodobej nezávislej kinematografie. Na hasnúcu slávu béčkových filmov zámerne nadväzujú už od počiatkov svojej tvorbi Quentin Tarantino a Robert Rodriguez.

Postava démonického ale v podstate nie načisto zlého Mexičana Machetu, stvárneného Dannym Trejom, sa zjavila roku 2001 v rodinnom dobrodružnom filme Roberta Rodrigueza Spy Kids a potom i v oboch pokračovaniach. Keď pred tromi rokmi Rodriguez s Quentinom Tarantinom realizovali projekt Grindhouse, súčasťou bola aj reklama na nejestvujúci film Machete. Divákom sa páčila, dožadovali sa však celého diela a Rodriguez sa rozhodol im vyhovieť. Prirodzene, v štýle Grindhouse.

Ak v Stalloneho poklone starým akčným thrillerom Expendables hrali superhviezdy väčšinu kladných hrdinov, v Rodriguezovom Machetovi hrajú odpudivých záporákov. A s očividným pôžitkom! Robert De Niro je odporný senátor McLaughlin, stelesňujúci všetko, čo na politikoch nemáme radi: podlosť, mocibažnosť, bezzásadovosť, sadizmus a hlúposť, kombinovanú s priamočiarou prešibanosťou. Steven Seagal je bývalý mexický policajt, ktorý prebehol „na temnú stranu sily‟ a čoby zločinecký boss manipuluje i politikmi v USA. Nenechá skrátka ani slnko vyjsť bez toho, aby na tom nezarobil. A popri tom občas len tak – zo zábavy, vlastnoručne zotne zopár hláv. Don Johnson je vodca fašizoidnej rasistickej belošskej domobrany, ktorá po nociach poľuje na nelegálnych imigrantov a strieľa tehotné Mexičanky priamo na hraniciach. Výnimkou je azda len Cheech Marin ako svojrázny kňaz.

A na druhej strane Jessica Alba ako neúprosná policajtka, Michelle Rodriguez ako jednooká hrdinka protivládneho odboja a Lindsay Lohan – nahá ako ju pánboh stvoril, no i v mníšskej sutane. A sexi sestričky neodmysliteľného dr. Felixa z Grindhouse – Mona a Lisa. No povedzte, ktorý vyznávač S/M by si mohol želať viac?

Násilie je patrične nadsadené, hlavy padajú rýchlejšie, ako to dokázal dômyselný stroj v Caligulovi Tinta Brassa, užijeme si aj ukrižovanie, tehotné ženy slúžia ako živé terče a čerstvo vyvrhnuté ľudské črevá pomôžu pri úteku namiesto lana... Je to nechutné, je to zvrhlé, je to fascinujúce. Kto prekoná znechutenie, dokáže sa na tom aj smiať.

Danny Trejo sa, našťastie nepokúša hrať, pretože on predsa nemusí, ba nesmie – najlepší je taký aký je. Autentický, odpudivý, s dlhými vlasmi, riedkymi fúzmi, vycerenými zubami, hlbokými vráskami a smutnými vačkami pod očami. Mimochodom, tohto roku hrá v 19 filmoch pre kiná, v troch televíznych seriáloch a v jednej videohre!

Príbeh v tomto type filmov slúži len ako zámienka na rozohranie maniery, no i tak mu Rodriguez vtisol jednoznačné politické posolstvo: prosperita USA sa zakladá na zle platenej práci ilegálnych prisťahovalcov. To si uvedomujú aj špičkoví politici a podnikatelia. Lenže vedia, že z rozdúchavania xenofóbie, strachu, nenávisti a násilia sa dajú vytrieskať ďalšie peniaze, ba i výnosné politické kariéry. Nebojujú teda proti Mexičanom, ale za svoje príjmy. Oni len nedovolia bohatým zbohatnúť ešte viac bez toho, aby na tom sami zarobili.

Machete je film, ktorému možno vyčítať mnohé: naivita a hlúposť béčkových filmov sa tu často mení na kŕčovitú bezradnosť, ráznych výrokov by mohlo byť viac, fanúšikovia Transformerov by mohli povedať, že aj s odleskami zapadajúceho slnka na čepeliach zbraní sa mohli tvorcovia vyhrať viac, choreografia bojových scén nie je ladná ale skôr ťarbavá a davové scény úspornosťou až príliš pripomínajú tie z Jakubiskovej Báthoryčky.

Lenže v tomto prípade akoby Rodriguezovi nešlo o evokáciu ducha béčkových filmov 70. a 80. rokov, ale o uspokojenie diváckeho dopytu po – Rodriguezovi. Evokuje sám seba, vyvoláva pocit, že i tento film s rozpočtom 20 miliónov dolárov nakrútil za päťtisíc doma na kolene zapálený naivný filmový fanúšik. Ale aj falošné tóny, pózy a priehľadné ilúzie patria k Rodriguezovi a teda sú súčasťou toho, čo si jeho publikum žiada. A v podobe Machetu aj dostáva.

Plnými priehrštiami.

Machete (USA 2010)

Machete

105 minút

Scenár: Robert Rodriguez, Álvaro Rodríguez.

Réžia: Ethan Maniquis, Robert Rodriguez.

Kamera: Jimmy Lindsey.

Strih: Rebecca Rodriguez, Robert Rodriguez.

Hudba: John Debney, Carl Thiel.

Účinkujú: Danny Trejo, Robert De Niro, Jessica Alba, Steven Seagal, Michelle Rodriguez, Jeff Fahey, Cheech Marin, Don Johnson, Shea Whigham, Lindsay Lohan, Nimród Antal a ďalší.

Foto: Palace Pictures