Umenie žiť

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

haroldamaudeHarold a Maude síce nepatria k takým populárnym dvojiciam nesmrteľných milencov, ako sú Tristan a Izolda či Romeo a Júlia, ale po takmer štyridsiatich rokoch od ich „narodenia“ v scenáristicko-režijnej dielni Colina Higginsa a Hala Ashbyho je už zrejmé, že medzi filmovými fanúšikmi majú zabezpečené svoje jedinečné miesto. Keď prvý raz vstúpili na filmové plátno v USA roku 1971, privítala ich vlna odporu, respektíve iba vlažného záujmu, vyjadrená aj v dobovej kritike. Napriek tomu odvtedy vlastne z plátna či televíznej obrazovky nezmizli. Vari najčudnejšia a najnerovnejšia milenecká dvojica filmového sveta Harold a Maude prišla tentoraz do našich kín v rovnomennom americkom filme v rámci nekomerčného, kvalitného Projektu 100.

Harold Chasen je mladík okolo dvadsiatky z mimoriadne dobre situovanej rodiny. Otec sa spomína iba v bizarnej historke z Paríža, matka harold-and-maude._3jpg_resizeje plne vyťažená spoločenskými povinnosťami a udržiavaním svojho pestovaného zovňajšku. (Humorná je epizóda, keď sa pomaly vyzlieka do plaviek a vchádza do bazénu, kde sa práve topí jej syn, za majestátnych tónov 1. klavírneho koncertu b moll P. I. Čajkovského.) Čudácky chlapec s detskou tvárou, hustou šticou neposlušných vlasov a veľkými, akoby stále začudovanými očami, trochu pripomínajúci mladého Josefa Abrháma, je pre matku príťažou s nepochopiteľným správaním. Svoju osamelosť si totiž Harold kompenzuje častou účasťou na pohreboch neznámych nebožtíkov, návštevou takých deštrukčných prostredí, ako sú búraniská domov či šrotoviská áut, a predovšetkým inscenovaním vlastných samovrážd, ktoré matku iritujú, ale v podstate ju nevyvedú z pokojného nezáujmu o syna. Keď sa „samovraždy“ priblížia k číslu pätnásť a situáciu nedokáže zmeniť ani chlapcov psychiater, ani strýko Victor, vojak každým nervom, inak bezruká niekdajšia „pravá ruka“ generála Mac Arthura (podobných situačných lahôdok je vo filme niekoľko), východiskom zostáva Zoznamka a z jej činnosti vyplývajúci stály prísun potenciálnych neviest, čo Harolda inšpiruje ešte k výraznejším demonštráciám čudáctva.

Harold_a_Maud_5_resizeMarjorie Chardin, stručne Maude, je takmer osemdesiatnička, žijúca vo vyradenom železničnom vagóne, ktorý svojím interiérom pripomína záložňu. Množstvo bizarných vecí, ktoré v ňom sústredila, pochádza väčšinou z krádeží, lebo Maude jednoducho baví táto forma nadobúdania majetku, rovnako ako permanentné „požičiavanie si“ cudzích áut a návštevy pohrebov – možno, aby sa ubezpečila, že ona je stále nažive. Na jednom zo smútočných obradov sa zoznámi s Haroldom a začne ho učiť žiť. „Mňa baví byť mŕtvy,“ prizná sa jej chlapec, a Maude zamyslene reaguje, že to baví mnohých, lebo nemajú odvahu žiť. Ju však baví zažívať každý deň niečo nové, možno preto, že v minulosti už stála zoči-voči smrti, ako prezrádza letmý pohľad na jej predlaktie s vytetovaným číslom. Už nikdy vo filme sa režisér k tomuto záberu obrazovo ani slovne nevráti, ale aký je to výrečný detail! Maude postupne nakazí Harolda svojou energiou, vitálnosťou, radosťou z každého nového zážitku, a tak dvojica sa postupne zbližuje cez množstvo bizarných príhod, ktoré často nemajú ďaleko od anarchie. Ak chceš byť slobodný, tak ním buď, spieva Cat Stevens v jednej zo svojich piesní, ktoré nie sú iba skvelou hudobnou zložkou filmu, ale priam komentárom jeho deja. V súlade s touto zásadou Harold konečne v opätovanej láske nachádza zmysel svojho života, ktorý zrejme nestratí ani potom, keď znova zostane sám. Hoci zázrak porozumenia trvá iba týždeň a Maude na svoje osemdesiate narodeniny dobrovoľne odchádza zo života, semienka, ktoré do svojho mladučkého milenca zasiala, už klíčia...

Film scenáristu Colina Higginsa a režiséra Hala Ashbyho možno žánrovo označiť ako čiernokomediálnu romancu o živote, láske a smrti, vyrozprávanú bez predsudkov účinnými filmovými prostriedkami. Zabáva, mrazí a dojíma. Tým sa vlastne neodlišuje od ostatnej Ashbyho tvorby, ktorá sa vždy zaujímala o ľudské osudy. Umelec (1929 – 1988), ktorý vstúpil do americkej kinematografie ako nositeľ Oscara za strih slávneho filmu Normana Jewisona V žiari noci (1967), sa zapísal do jej dejín najmä snímkami Posledná eskorta (1973) o prevážaní ťažkého zločinca do väzenia, Cesta za slávou (1976) o folkovom spevákovi tridsiatych rokov Woodym Guthriem, Harold_a_Maud.4_resizeNávrat domov (1978), spoločensky najangažovanejším dielom nominovaným na Oscara, o milostnom trojuholníku na pozadí vietnamskej vojny, ktorá patrí doteraz medzi nevyliečené americké traumy, a filmom Bol som pri tom (1979), kde na príbehu retardovaného záhradníka kritizuje spôsob vytvárania mediálnych celebrít. Film Harold a Maude taktiež reagoval na niektoré súdobé spoločenské javy, čo si už dnešný divák možno neuvedomuje, no súčasne je nadčasový, tak ako je nadčasové hľadanie zmyslu života, v ktorom má láska nezastupiteľné miesto.

Režisér Ashby pertraktuje problémy, ktoré ho bytostne zaujímajú, vo svojich filmoch najmä cez hereckú akciu, a tak je to aj v recenzovanej snímke. Pri výbere hlavných predstaviteľov mal šťastnú ruku, keď do úlohy Maude obsadil americkú herečku a spisovateľku Ruth Gordon (1896 – 1985), ktorú si divák možno pamätá z Polanského mysteriózneho filmu Rosemariino dieťa alebo z epizódy Skús ma chytiť! z detektívneho seriálu Columbo. V koži Maude je jednoducho skvelá. Štíhla pružná postava, staromódny účes s korunou ryšavkavých vlasov, večný úsmev a žiariace oči – taká je jej hrdinka navonok. Za touto fasádou vždy dobre naladenej nonkonformistky tušíme aj temnejšie tóny, vyplývajúce z doteraz prežitého. O svojej minulosti nehovorí, iba občas niečo naznačí. Ešte v Európe chodievala na demonštrácie za slobodu, spravodlivosť a mier, bola v koncentráku, prišla o blízkeho človeka. Váži si každý deň svojho života, o ktorého ukončení chce rozhodnúť sama. Do poslednej chvíle ju Harold-Maude_lneopúšťa dobrá nálada a záujem o všetko okolo, aj v osemdesiatke dokáže prijať a darovať nehu. Je dostatočne múdra, aby vedela, že vzťah s partnerom mladším o šesťdesiat rokov nemá perspektívu, no to jej nebráni v tom, aby sa v jeho objatí cítila ako školáčka. Nenásilne naviguje Harolda (presvedčivý Bud Cort, 1948) a ten sa pod jej vplyvom mení zo zamračenej kôpky nervov na samostatného, sebavedomého mladého muža, ktorý sa dokáže postaviť za svoju lásku aj proti panovačnej matke. Jeho nehybná, pokerová tvár až pod Maudiným vplyvom začne odrážať širšiu škálu emócií, až pri nej sa prvý raz veselo rozosmeje. Skúsená partnerka ho jednoducho odkliala, zbavila samoty a naučila prijímať dary života.

Okrem ústrednej dvojice si uznanie zaslúžia aj vedľajšie postavy, najmä neosobne chladná, spoločensky bezchybná matka v interpretácii Vivian Picklesovej a Charles Tyner ako strýko Victor, typický predstaviteľ militantnej časti americkej armády. Kamera Johna Alonza v súlade s režijnou koncepciou venovala hlavnú pozornosť hercom, pričom ich reakcie zaznamenávala vo výrazných detailoch. Významne prispela k atmosfére tohto diela, pričom sa rovnako suverénne pohybovala v honosných interiéroch rodinnej vily Chasenových ako v preplnenom Maudinom železničnom vagóne či na početných cintorínoch, medzi ktorými nechýbali ani miesta posledného odpočinku účastníkov americko - vietnamského konfliktu.

Hal Ashly patril medzi režisérov, ktorí sa objavovali vo svojich filmoch aspoň v krátkom zábere. Výnimkou nie je ani Harold a Maude. Bol to ten bradatý prešedivený pán v okuliaroch, ktorý stál neďaleko kolotoča, na ktorom sa bláznili šťastní milenci.

Harold_Maude_resizeHarold a Maude (Harold and Maude), USA, 1971

92 minút
Scenár: Colin Higgins
Réžia: Hal Ashby
Kamera: John Alonzo
Strih: William A. Sawyer, Edward Warschilka
Hudba: Cat Stevens (piesne)
Hrajú: Ruth Gordon, Bud Cort, Vivian Pickles, Cyril Cusack, Charles Tyner, Ellen Geer, Eric Christmas a ďalš.

 

Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.