V piatok 23. novembra 2012 sa v bratislavskom Kine Lumière začne prehliadka Dni gruzínskeho filmu. Je to ojedinelá príležitosť vidieť na Slovensku archívne a súčasné diela gruzínskej kinematografie, ktorá je u nás málo známa a v povedomí širokej verejnosti zvyčajne reprezentovaná len menami Tengiz Abuladze alebo Otar Iosseliani. A už len málokto vie, že slovenský film Rača, láska moja vznikol v koprodukcii s Gruzínskom.

Prehliadku Dni gruzínskeho filmu otvorí práve snímka Rača, láska moja z roku 1977, ktorú nakrútili slovenský režisér Jozef Medveď a gruzínsky režisér Timur Palavandišvili. Hoci je táto komédia o priateľstve slovenskej a gruzínskej vinárskej oblasti rovnakého mena, ktoré sú spojené nielen zvykmi, láskou k viniču a vínu, ale aj láskou medzi dvoma mladými ľuďmi, na Slovensku menej známa, v Gruzínsku patrí k divácky obľúbeným filmom a poznajú ju tam ľudia všetkých generácií. Veľkým hitom v Gruzínsku je dodnes aj soundtrack k filmu. Nie je preto náhodou, že práve táto snímka uvedie prehliadku gruzínskej kinematografie. Nasledovať ju bude ďalší archívny titul Oslík, rozprávajúci príbeh jednoduchej sedliackej rodiny z prelomu 19. a 20. storočia. V roku 1955 ho nakrútila režisérska dvojica Tengiz Abuladze a Rezo Čcheidze a v tom istom roku získal aj cenu za najlepší hraný film vo svojej kategórii na MFF Cannes.

Vo svojom programe prehliadka ďalej ponúkne to najlepšie zo súčasnej gruzínskej kinematografie, o čom svedčia mnohé ocenenia a úspešné uvedenia na významných medzinárodných festivaloch. Poviedkový film Tri domy (2008) režiséra Zaza Urušadzeho pozostáva z troch príbehov, ktoré sa odohrávajú počas troch storočí. Úspešný festivalový život a niekoľko ocenení má za sebou aj ďalší film prehliadky Druhý breh (2009) režiséra Georgea Ovašviliho, ktorý svoju púť odštartoval na prestížnom Berlinale. Rozpráva príbeh o 12-ročnom chlapcovi, snažiacom sa  oživiť svoje sny zmarené občianskou vojnou. Film z roku 2010 Dni na ulici režiséra Levana Koguašviliho má tiež za sebou úspešnú medzinárodnú púť. Jeho hlavný hrdina, 45-ročný narkoman, je postavený pred nemožnú voľbu. Prehliadka uvedie aj francúzsko-gruzínsky koprodukčný film Chantrapas (2010) úspešného režiséra Otara Iosselianiho o filmárovi Nikolasovi, ktorý pred strachom z umlčania a cenzúry uteká do Francúzska. V roku 2011 bol gruzínskou národnou nomináciou na Oscara.

Gruzínsky dokumentárny film bude v prehliadke reprezentovať režisérka Nana Janelidze, ktorá svoju vlaňajšiu snímku Bude tam hore divadlo?! o dobrodružstvách známeho gruzínskeho herca Kachiho Kavsadzeho uvedie osobne. Okrem nej sa prehliadky zúčastnia aj gruzínska filmová kritička Keti Machavariani a zástupkyne Gruzínskeho národného filmového centra, jeho riaditeľka Tamara Tatišvili a zástupkyňa riaditeľky Salome Sepašvili.

Svetoznámy filmový mág Federico Fellini kedysi charakterizoval gruzínsky film ako zvláštny fenomén, výnimočný, filozoficky ľahký a zároveň detsky čistý. Povedal o ňom: „Má všetko, čo ma dokáže rozcitlivieť a musím povedať, že rozplakať ma nie je vôbec jednoduché.“ Aj o tom sa môžu túto jeseň presvedčiť diváci v Kine Lumière po zhliadnutí jedenástich archívnych i súčasných gruzínskych filmov.

Vstup na filmy prehliadky je voľný, prehliadka trvá do pondelka 26. novembra 2012 a celkovo uvedie sedem titulov. Kino Lumière zo svojej filmotéky k jej programu ponúkne ako bonus ďalšie štyri gruzínske diela, konkrétne sa odpremietajú Blankytné hory alebo Nepravdepodobný príbeh (1984) Eľdara Šengelaju, Keď padá lístie (1966) Otara Iosselianiho, Nesmúť (1969) Georgija Daneliju a legendárny film Pokánie (1984) Tengiza Abuladzeho.