A hoci mu na nálade veľmi nepridáva fakt, že sa musí každý deň pozerať na svojho úhorieho nepriateľa v samostatnom akváriu len pár metrov od toho jeho, teší sa aspoň na stretnutia s Tovou Sullivanovou (Sally Field), jeho obľúbeným človekom. Starnúca žena rada trávi v akváriu večery a noci – pracuje tam ako upratovačka. Pred nedávnom prišla o manžela, ešte dávnejšie o milovaného syna Erica (Brandon McEwan) pri nehode na mori, čo sa mu stala len chvíľu potom, ako sa po prvý raz spolu ostrejšie pohádali. S kamarátkami rovesníčkami Janice (Joan Chen), Mary Ann (Kathy Baker) a Barb (Beth Grant) sa bežne stretávajú s úmyslom niečo pliesť, avšak väčšinou to dopadne tak, že sa im až pletú jazyky od klebetenia. Uprednostňuje samotu, no kamarátkam tým príležitostne spôsobuje len nové vrásky. Klebety obvykle šíri ďalej práve svojmu najvernejšiemu poslucháčovi Marcellusovi. Raz, sledujúc výraznú mokrú stopu na podlahe, ho nájde zamotaného medzi káblami v kancelárií vedúceho akvária. Odhodlá sa ho vrátiť späť do vody skôr, ako Marcellus zahynie od dehydratácie. Zachrániť sa jej ho síce podarí, avšak nešťastne pri tom spadne z rebríka a zvrtne si členok. Bohužiaľ, na ďalších niekoľko týždňov sa tým pripraví o možnosť akvárium naďalej upratovať.

Anna (Saga Garðarsdóttir) a Magnus – Maggi (Sverrir Gudnason) sa rozchádzajú. Majú tri deti, staršie dievča (Ída Mekkín Hlynsdóttir) a dvoch synov, dvojčatá (Þorgils Hlynsson, Grímur Hlynsson). Príbeh ich rozchodu sa neodohráva v nekonečných rozhovoroch, vo výčitkách. Vlastne sa neodohráva. Maggi pracuje na rybárskej lodi a tak je často mimo domov – teraz už vlastne nie jeho domov – keď je sezóna sleďov. Anna je výtvarníčka, vytvára obrovské plátna s farebnými obrazcami, ktoré jej však pomáha vytvoriť počasie – nepoužíva farby, ale na plátna v exteriéri pokladá kovové pláty, ktoré predtým starostlivo vyrezala. Tie na lúkach hrdzavejú a hrdza vytvára obrazce. Krajina a počasie sa tu podieľa významne na tvorbe. Anna žije na vlastnom pozemku, kde jej široké lúky pomáhajú vytvárať jej diela. Maggi po dňoch strávených na mori sa vracia k Anne a deťom a bezradne sa pokúša byť s rodinou. Príbeh neskúma príčiny rozchodu, Anna je podráždená, veci z minulosti, alebo možno prítomnosti sa podpísali na vzťahu a ona je už privyknutá na svoj život. Aj keď raz, možno úprimne povie, že už bude rada, keď sa chlapci vrátia do školy, lebo jej sem-tam lezú na nervy. Maggi je evidentne nadržaný a možno dúfa, že sa mu podarí Anne priblížiť. Napokon reči o sexe sú prítomné nielen na lodi, keď sa pri večeri chlapi rozprávajú, ale aj deti riešia s úprimnosťou otázku sexu. Či už u rodičov (vtedy bolo dobre, keď sexovali), alebo pri debate o sliepkach – sú to také kurvy.

Marianne Farrère (Isabelle Huppert) si len tak ľahko nedá nič nahovoriť. Miliónová dedička kozmetického koncernu vie, čo chce. A vie aj to, čo nechce – nenechá sa len tak niekým oklamať ani prehovoriť. Jedného dňa však do jej života vstúpi fotograf Pierre-Alain Fantin (Laurent Lafitte) a tomuto intrigánovi sa skutočne podarí získať si priazeň Marianne svojou bezstarostne-drzou povahou. Postupne sa u nej čoraz viac usádza, ovplyvňuje Marianne a všetko narúša. Tým si však znepriatelí aj jej okolie. Nie je to len dcéra Frédérique (Marina Foïs), ktorá sa cíti odsunutá bokom, ale aj verný domáci zamestnanec Jérôme (Raphaël Personnaz), ktorý na cudzinca hľadí s nedôverou…

Režisér a scenárista Jan Svěrák evidentne áno, lebo je to zo skladby jeho hrdinov a hrdiniek i jednotlivých situácií zrejmé. Začíname na frekventovanej spoločenskej platforme, ktorá do tohto vekového zaradenia patrí, a to na pohreboch. Věra (Lenka Termerová) sa prišla rozlúčiť s manželkou Emana (Petr Kostka). Ten už je na vozíčku a počujeme vetu, ktorá odznieva často: „Prečo nie ja, prečo on/ona?“ Pocit akéhosi neuchopiteľného egoizmu mŕtveho je presne odpozorovaným momentom. Je ich vo filme množstvo a otvára tak brány okamžitému diváckemu napojeniu. Teda tým divákom, ktorí vedia, o čo ide, a majú záujem sa do príbehu ponoriť, alebo pre tých, ktorých to aspoň zaujíma, lebo je jasné, že nie je pre všetkých. Věru obťažuje ešte počas rozlúčky jej známy, „námorník“ Jindra (Oldřich Kaiser), núka jej pár čerstvých rýb v igelitke a navyše sa ju snaží zlanáriť na svoju loď, kotviacu tuším na Slapoch. Věra je otrávená a pred dotieravým Jindrom uteká. Keď príde domov a chce si urobiť kávu, nečakane sa jej roztrasie ruka a odpadne. Nasleduje nemocnica, diagnóza, pribehne aj dcéra (Petra Špalková) z Belgicka, kde s rodinou žije. Dozvie sa, že má na mozgu nádor a treba ho operovať. Nie je isté, ako všetko dopadne a musí sa pripraviť na to, že ten malý zvyšok života dožije ako „zelenina“.

Ani šéfovia výcviku seržant major Sheridan (Dennis Quaid) a prvý seržant Torres (Esai Morales) nie sú z účasti a až priam fanatickej nezlomnosti 81 nadšení. Jednak je starší ako ostatní, no stále tesne pod limitom. Má najzjavnejšie skúsenosti z akcie. Bohužiaľ, však tiež predstavuje sud s prachom tesne pred výbuchom, ktorý obzvlášť po jednom záťažovom cvičení pod vodou prejavuje až samovražedné tendencie, ak sa mu nepodarí dosiahnuť požadovaný cieľ. Trvajú na tom, aby odstúpil z výcviku z vlastnej vôle, no keď odmietne, zákerne mu udelia velenie nad jednotkou, ktorej sa doposiaľ vyhýbal. Cieľom cvičenia v náročnom horskom, hojne zalesnenom teréne je vypátrať miesto dopadu havarovaného lietadla, zničiť jeho trosky z dôvodov utajenia a zachrániť jeho pilota. Čo mu pri udeľovaní rozkazov na pochod divočinou chýba, s tým 81 vypomôže „sedmička“. Keď však počas krátkeho momentu nočného odpočinku celú jednotku prekvapí výbuch, nesmie stratiť hlavu. Kto vie, či sa jedná o stroj armádnej výroby alebo to nejako súvisí s asteroidom, čo mal práve prelietavať v blízkosti Zeme. Pred potenciálnymi budúcimi rangermi sa vynorí nemilosrdný vražedný stroj a začne jedného za druhým drasticky decimovať. Medzi tými, čo zatiaľ prežili, je aj odhodlaná ženská bojovníčka 44 (Alex King), prípadne 60 (Keiynan Lonsdale), 109 (Jack Patten) a 23 (James Beaufort) v rôznych štádiách zranenia, či čerstvo vyvolaných psychických tráum. Najhoršie je na tom však „sedmička“ s otvorenou zlomeninou stehennej kosti a bez tlmenia bolesti morfiom, lebo sa tímu pri strmom páde zo skál všetok rozbil. Má 81 na to udržať aspoň väčšinu z nich nažive – čo by pravdepodobne predstavovalo jeho dominantnú úlohu v prípade, že by sa reálne stal rangerom, ako to od neho chcel jeho brat? Prípadne podarí sa mu svoju „náhradu“ za strateného brata, ktorú našiel v „sedmičke“, odniesť do bezpečia a tento raz neomdlieť z posledných síl s vytúženým cieľom na dohľad?

V prológu filmu Pasažier vidíme vlastne to, čo sme už videli v spomínanej upútavke. Dvaja muži prechádzajú tmavou alejou, pričom jeden z nich si musí nutne odskočiť. Keď sa vráti k autu, kamaráta nenájde. Vlastne ho nájde, ale až v momente, kedy mu mŕtvy pristane na streche auta. Tajomná postava napokon dostane aj druhého muža, a nám je jasné, že nepôjde o bežného smrteľníka, ale akúsi démonickú bytosť číhajúcu na nočných cestovateľov. Na scéne sa objavuje mladá dvojica Tyler (Jacob Scipio) a Maddie (Lou Llobell). Ich karavan je jedného dňa svedkom desivej dopravnej nehody, ktorú, ako sa rýchlo dozvieme, spôsobila záhadná démonická bytosť. Keďže sú Tyler s Maddie v zlom čase na zlom mieste, bytosť neukojená aktuálnym úlovkom, si ich zvolí za svoje nové obete.

Od pádu galaktického Impéria už síce uplynul nejaký čas, no všade možno stále naraziť na jeho zvyšky alebo lojalistov snažiacich sa o jeho plnohodnotný návrat. Nová Republika má tak stále plné ruky práce a pravidelne jej s ňou vypomáha aj Mandalorián Din Djarin (Pedro Pascal) s jeho učňom Groguom. Jeho najnovšia misia ich však má zaviesť medzi samotných Huttov, ktorým má pomôcť vypátrať Rottu, syna niekdajšieho zločineckého magnáta Jabbu (Jeremy Allen White). Iba tak sa totiž môže Nová Republika dozvedieť informácie o tajomnom imperiálnom vojvodcovi menom Coin, no ako to už býva, veci sa trochu skomplikujú a naberú trochu iný smer...

A tak Snehuliak všetkých motivuje, aby pracovali na poli, zbierali vajcia od sliepok, dojili kravy, strihali ovce a robili bežné farmárske činnosti, ktoré zvyčajne pán Jones zanedbával. Dokonca príde s nápadom na vodný mlyn, ktorý by im všetkým bez rozdielu mohol produkovať elektrinu po tom, čo im z dôvodu neplatenia účtov predchádzajúceho majiteľa bola odpojená. A zvieratá, či už ide o siláckeho, pracovitého koňa Boxera (Woody Harrelson), cynicky pochybovačného, až priam existencialistického osla Benjamina (Kathleen Turner), kohúta Randolpha (Andy Serkis), výstavné prasiatka Puff a Tammy (Iman Vellani), sliepky a na všetko bez rozmyslu prikyvujúce ovce - snáď len s výnimkou o trošku premýšľavejšieho barana Carla (Jim Parsons), k Snehuliakovi vzhliadajú. Len jeho verný žiak Šťastko (Gaten Matarazzo), ktorého dokonca naučil aj čítať, je trochu rozpoltený a vzhliada aj k o niečo charizmatickejšiemu, pôžitkárskemu Napoleonovi. Veď prečo neochutnať zo svojich zásob jedál na zimu už teraz? Ublíži to niekomu? Prečo sa zbytočne namáhať s výstavbou vodného mlynu, keď si všetci môžu konečne užívať získanú slobodu a napríklad si aj zaprdieť, kedy sa im zachce? Tých pár dobermanov, o ktoré sa Napoleon od zvieracej vzbury staral, mu nakoniec možno pomôže prevziať moc nad farmou. A iné, tak trochu do jeho priazne sa vtierajúce prasa Kvičiak (Kieran Culkin) isto-iste prispeje k šíreniu jeho vlastných mocenských argumentov a plánov...

Hádka pokračuje v byte, napokon aj v posteli. Zdanlivo bezvýznamný konflikt, ktorý sa napokon končí tým, že Antonio odchádza. Po tomto rozchode, ktorý môžeme vnímať ako zbytočný, najmä keď sa dozvieme, že spolu boli sedem rokov, sa každý z nich vracia k životu, ktorý opustil. Marta – po hodinách v škole, kde naráža na často nie veľmi nadšených študentov, ktorí týranie tela považujú za zbytočné, sa vracia do prázdneho bytu, kde si k večeri dá klobásku vytiahnutú z chladničky a zajedá to krekrami pokvapkanými kečupom. Antonio trávi večery v svojej reštaurácii, kde sa zákazníkom usiluje ponúkať tradičné rímske jedlo, tak odlišné od strašlivej pizze s ananásom, na ktorej trvajú často turisti. Na internete sleduje komentáre hostí reštaurácie, ktorí zväčša jeho autentické jedlá chvália, ale vyskytnú sa aj odsudzujúce komentáre. V týchto momentoch divák uvažuje, kam sa môže príbeh uberať, keďže záchytných bodov, na ktorých by sa dal postaviť ďalší vývoj filmu je primálo. V škole sa síce Marta stretáva so svojim kolegom Agostinom (Francesco Carril), ale ich každodenné debaty o filozofii, ktorou je zrejme Agostino očarený nie sú dostatočným dôvodom na nejaké pritakanie novému vzťahu. A ani žalúdočná nevoľnosť Marty po každom jedle sa nezdá byť tým, čo príbehu môže pomôcť. Tu film stráca tempo a nebyť toho, že sme svedkami krásnej atmosféry Ríma v zapadnutých uličkách, kam turisti nezablúdia, striedanie scén s osamelého života Marty a o niečo menej osamelého Antonia, bol by dej už zdĺhavý. Aj to, že Marta raz, pri návrate domov, nájde pri smetiakoch odchodenýkartónový pútač v životnej veľkosti – akúsi kórejskú popovú hviezdu menom Jirko je skôr schválnosťou ako momentom, na ktorom sa dá stavať. Mimochodom - nečíta sa to Jirko, ale kórejsky Džirko (Sungku Jung). Berie ju/ho domov a vedie s ním dialógy, ktoré nedávajú odpoveď. Ale aspoň je s Martou niekto, hoci aj imaginárny. Možno s Antoniom takéto rozhovory nikdy neviedla. Tu sa film obmedzuje na často dlhé monológy a v uzatvorenom priestore Martinho bytu máme pocit, že sme v divadle.