Aj ten, kto sa o futbal nezaujíma pravdepodobne počul termín „Božia ruka“, alebo meno Diego Armando Maradona. A ako medzi tieto mená či pojmy primiešame aj Falklandy či Margaret Thatcherovú ponúka sa téma nielen futbalová. Režiséri Juan Cabral a Santiago Franco prinášajú fascinujúci dokument, ktorý sa netýka iba športu. Ako predloha slúži kniha Andrésa Burga s rovnomenným názvom (v španielčine El Partido). Bol 22. jún 1986, štvrťfinále Majstrovstiev sveta, obrovský štadión Estadio Azteca v Mexico City, 114 tisíc divákov, vysoká vlhkosť a veľká nadmorská výška. Ale bol to iba futbalový zápas? Anglicko verzus Argentína.
Iba krátko 4 roky pred týmto stretnutím sa odohralo iné, vážnejšie, kde išlo o viac. Nielen o výsledok, ale aj o životy. Kým sa odohrá prvý výkop na Aztéckom štadióne, priblížme si históriu konfliktu. V apríli 1982 argentínska vojenská diktatúra obsadila Falklandské ostrovy (španielsky Islas Malvinas). Bolo to malé súostrovie v južnom Atlantiku, ktoré bolo Britániou spravované ako britské zámorské územie. V roku 1592 ho objavil britský moreplavec John Davis, následne boli Falklandy pod španielskom správou, od roku 1833 ostrovy mali v správe Briti. Argentína si však vždy na ostrovy robila nárok, v lete 1982 vypukla krátka vojna, kedy Britské loďstvo Argentínčanov z ostrov zahnalo. Ťažká dilema, komu tieto ostrovy vlastne patria. Tak ešte na dôvažok – oficiálnym jazykom je angličtina, hymna God Save the King.
Ale späť k futbalu. Keďže konflikt medzi Anglickom a Argentínou bol ešte stále príliš živý, došlo pred zápasom 
v uliciach Mexico City k potýčkam medzi fanúšikmi. Atmosféra bola napätá. A zápasu predchádzalo aj veľa ďalších kontroverzií, trénerské problémy argentínskeho kouča Bilarda, ktorému všetky otravné a nekonečné taktické porady odpustili až dodatočne. To všetko film organicky využíva a z legendárneho zápasu tvorcovia spolu s účinkujúcimi vytvorili filozofické, ale pritom veľmi dynamické zamyslenie nad absurditou vojny, nad tým, kde leží ta krehká hranica medzi zápasom a vojnou.
Na začiatku filmu Zápas storočia je iba jedna farebná fotka – dvaja muži vo futbalových dresoch si pod dozorom rozhodcov podávajú ruky. Je to hviezda svetového futbalu Argentínčan Diego Maradona a brankár anglického mužstva Peter Shilton. O pár sekúnd sa začne štvrťfinále majstrovstiev sveta. Postupne sa k slovu dostáva súčasnosť, vyše šesťdesiatročné legendy argentínskeho a anglického futbalu spomínajú na tento 
ikonický zápas. A keďže pri recenziách hraných filmov vždy spomíname a chválime hercov, bude slušné, ak aj týchto účinkujúcich vymenujeme. Za Anglicko Gary Lineker, John Barnes a Peter Shilton, za Argentínu Jorge Valdano, Jorge Burruchaga, Ricardo Giusti, Julio Olarticoecchea a Oscar Ruggeri. V čiernobielom prostredí, ktoré vôbec nepripomína farebnosť futbalových zápasov sa v intímnych záberoch ponára divák do spomienok týchto hviezd. Každý je sám a pred ním sa na veľkej ploche zjavujú zábery z tohto zápasu. Najmä Gary Lineker a Jorge Valdano sú v svojich spomienkach až filozoficky úprimní. Vo veľkých detailoch sa ponárame do chvíľ, ktoré zmenili trajektóriu ich životov. Tie sa krútia okolo jediného momentu, ale zároveň odhaľujú všetko to, čo mu predchádzalo a čo nasledovalo. Tým momentom je gól, ktorý nemal platiť. Gól, ktorý zmenil celý vývoj zápasu a zmenil napokon aj výsledkovú listinu. Osobné výpovede futbalistov zároveň odhaľujú aj to, ako sa po rokoch s touto situáciou vyrovnali. Keď vtedy najlepší futbalista sveta Diego Armando Maradona po neskutočnom kľučkovaní dáva gól, bežia anglickí futbalisti k hlavnému rozhodcovi. Reklamujú ruku. Postranný rozhodca, ktorý mal sporný moment najlepšie vidieť však nepíska.Gól platí. Neskôr Maradona dáva „gól storočia“, prekľučkuje cez piatich anglických a dáva rozhodujúci gól. Anglicko vypadáva a v finále sa Argentína stretáva so Západným Nemeckom, ktoré poráža a stáva sa majstrom sveta.
Film sa v svojej štruktúre rozpadá do mnohých sekvencií, ktoré sa zaoberajú tým, čo predchádzalo, aj tým, čo nasledovalo. Napodiv aj striedanie scén zo samotných zápasov s informáciami, ktoré môžu byť aj pre skalného futbalového fanúšika objavné nerobí z dokumentu nudnú záležitosť. Film zostáva dynamický, práve striedanie vzrušujúcich scén a veľmi osobných spomienok, v ktorých sa prejavuje aj ešte stále zvyšok horkosti na nespravodlivosť z dokumentu robí výnimočnú prechádzku futbalovou krásou a pripomína dynamiku futbalového zápasu. Napomáha tomu aj minutáž 91 minút – 90 minút trvá futbalový zápas, minútu sa vtedy nastavovalo. Režiséri sa tiež veľmi obratne v
yhli komentovaniu geopolitických zápasov, krátke ukážky z prejavov vtedajších politikov Margaret Thacherovej a Leopolda Galtieriho sú ibailustráciou napätia a dávajú priestor futbalistom rozmýšľať aspoň v duchu nad tým, čo je národná hrdosť. Aj zdanlivo nedôležité informácie, napríklad tá, ako vznikli červené a žlté karty, neuveriteľné čriepky zo života argentínskeho trénera Bilardiho či úloha cukríkov zatlačených do trávnika na štadióne sú farbistým doplnením toho, čo všetci poznajú. A k tomu hudba kapely Queen, ktorá koncertovala v Argentíne pred stotisícovým davmi v roku 1981. V Argentíne vtedy už päť rokov vládla vojenská junta.
Niektorá zábery a detaily zostanú v pamäti diváka ešte dlho. Nemusí to byť stokrát opakovaná „božia ruka“ 
Diega Maradonu, pátranie po tom, ktorý fotograf ju ozaj zachytil, letecký pohľad na rozbúrené more pri súostroví Falklandy – Malvíny, ani hroby vojakov, či diery v tráve na ostrovoch, ktoré možno mohli byť aj futbalovým trávnikom. Zostavovanie filmu vôbec nebolo jednoduché – tvorcovia pracovali zo sedemdesiatimi rôznymi zdrojmi, od BBC, cez Getty, FIFA, AztecaTV až po súkromné archívy či zábery skupiny Queen. Možno až príliš nenápadne zapadá do tejto dynamiky jeden záber. Cez prestávku vletela na štadión biela holubica a zostala sedieť na bránke. Nik to nepripravil, žiadny tréner zvierat ju nemal na povel. Napokon sa jednotliví futbalisti stretávajú, hovoria spolu, jedni po španielski, druhí po anglicky. Ich spoločným jazykom je však futbal. Iba Maradona chýba, zomrel v roku 2020 vo veku 60 rokov. Vysvetlil by niečo? (Svetová premiéra filmu sa konala v máji na Filmovom festivale v Cannes 2026 v sekcii „Cannes Premiere“ a film bol nominovaný na cenu L‘Oeil d’or.)
Zápas storočia (El partido/The Match), Argentína, Španielsko, 2026
Dĺžka: 91 minút
Réžia: Juan Cabral, Santiago Franco
Scenár: Andrés Burgo, Juan Cabral, Santiago Franco
Kamera: Pablo García Gallego
Strih: Juan Pablo Scaglione, Maauro Caporossi, Sebastian Fasanelli, Lucas Cappolechia
Hudba: Nico Barry, Tomas Jacobi
Zvuk: José Caldararo
Producentka: Flora Fernandez Marengo
Účinkujú: Peter Shilton, Jorge Valdano, Gary Lineker, John Barnes, Jorgr Burruchaga, Ricardo Giusti, Julio Olarticoecchea, Oscar Ruggeri,
Distribúcia: Film Expanded
Premiéra v SR: 17. septembra 2026
Foto: Film Expanded