Recenzie 2015

Ako typická anglosaská pixie je Cililing maličká, vydáva zelenkavé svetlo a lieta vďaka hmyzím krídelkám. Na rozdiel od nestarnúceho Petra Pana čoskoro našla uplatnenie v disneyovských televíznych programoch, seriáloch, reklamách i zábavných parkoch. V roku 1988 hosťovala spolu s ďalšími postavičkami v neprekonateľnom hrano-animovanom filme Roberta Zemeckiska Kto obvinil králika Rogera? Na sklonku deväťdesiatych rokov sa objavila ako jedna z disneyovských princezien v projekte seriálov, komiksov, kníh, hudobných albumov a hračiek Disney Princess, odkiaľ ju však v roku 2005 preradili do ďalšieho, jej vlastného, nazvaného Disney Fairies. V jeho rámci sa v roku 2008 dočkala vlastného celovečerného digitálne animovaného filmu Tinker Bell. Cililing a Zver-Nezver je už šiesta časť série, doma v Spojených štátoch určenej predovšetkým do videodistribúcie. Ako sme sa však mohli presvedčiť už v predchádzajúcich častiach Cililing a tajomstvo krídiel (2012) či Cililing a pirátska víla (2014), aj v kine jej to pristane.

Príbeh lásky naivnej študentky anglickej literatúry Anastazie a záhadného miliardára Christiana, ktorý ju uvádza do sveta neraz až úchylných sado - masochistických sexuálnych praktík, napísala pod pseudonymom E L James,  britská televízna producentka, matka dvoch synov, Erika Mitchel Leonard. K čitateľom sa, po internetovej ouvertúre, dostala prvá časť v roku 2011 a v nasledujúcich dieloch nahradili v titule „odtiene sivej“ slová „odtiene temnoty“ a „odtiene slobody“. Mimochodom, každá časť trilógie ma okolo šesťsto strán. Napriek tomu sa to celkom dobre číta, ak nie ste vyslovene puritán a neberiete to všetko príliš vážne, naopak, zabávate sa nad autorkinymi sexuálnymi fantáziami a jej hrou s prelínaním žánrov (erotika, romanca, detektívka a podobne) i pohrávaním sa s tým, čo ešte čitateľ znesie. Opakované a podrobné popisovanie sexuálnych  praktík a aktov môže totiž až nudiť. Ak však niečo naozaj pobúri, tak je to samozrejmosť, s akou sa tu hovorí o manipulovaní s druhou ľudskou bytosťou a jej ponižovaní.

Giorgi Ovašvili (1963, anglická transkripcia mena George Ovashvili) sa venuje súčasnej dokumentárnej tvorbe, ktorej býva často aj producentom. No nezanedbáva ani hraný film. Hneď jeho celovečerný  hraný debut Druhý breh, ktorý uviedli v roku 2009 na MFF Karlove Vary v súťaži Na východ od Západu, mal obrovský úspech. Získal zaň takmer päťdesiat cien a nominovali ho na Európsky objav roka v rámci cien Európskej filmovej akadémie. Nemenej úspešne si počína aj Kukuričný ostrov. Ovašvili vyštudoval Gruzínsky štátny filmový  a divadelný inštitút v roku 1996 a tiež študoval na New York Film Academy a Universal Studios v Holywoode v roku 2006. Rok predtým však upozornil na seba už krátkou snímkou Mzeris Doneze, ktorú v tom istom roku ocenili na Berlinale a tiež na festivaloch v Odense, Torolley a Molodist.

Alice Rohrwacher (1982) pochádza zo zmiešanej taliansko-nemeckej rodiny. Narodila sa vo Fiesole v Toskánsku, študovala filozofiu a literatúru v Turíne a Lisabone. Pracovala v hudobnej oblasti a v dokumentárnom filme, debutovala celovečernou snímkou Corpo Celeste (2011) o dievčatku, ktoré sa pripravuje na birmovku. Film premiérovali v Cannes, prešiel mnohými prestížnymi medzinárodnými festivalmi a získal niekoľko ocenení. Zázraky (2014) sú Rohrwacherovej druhým celovečerným filmom, odmeneným vlani v Cannes Veľkou cenou poroty.

O 16 rokov neskôr je situácia diametrálne odlišná. Trilógia Matrix je stále jediným hitom súrodeneckého dua, ktorý už netvoria dvaja bratia, ale brat a sestra, a to by pred rokmi netipoval asi nikto. Aj napriek tomu, že si zachovali svoj štýl, výrazné komerčné úspechy sa im vyhýbajú, a to aj na producentskom, aj na režijnom poli. Jupiter na vzostupe je ich doteraz najdrahším filmom a dosť možno poslednou veľkou šancu na zotrvanie v prvej lige. Režisérske duo sa tento krát rozhodlo oživiť viac menej klasickú space operu. Žiaden pokus o hrané a preštylizované anime, či adaptácia neadaptovateľnej knihy, ale originálny projekt, ktorý sa začal rysovať už niekedy v roku 2009. Nakrúcať sa začal až v roku 2013 a do kín mal byť uvedený ešte v roku 2014. Nasledovala však dvojica odkladov a dobrodružstvo, uvádzané heslom: rozšírte svoj vesmír sa k nám dostáva až teraz. Až na to, že je všetko, len nie klasické.

Samozrejme, sa stále bavíme o námete, samotný scenár je často prifarbený v snahe o čo väčšiu dramatizáciu. Je otázne, do ktorej skupiny patrí Nezlomný. Tento skutočný príbeh miluje veľká časť Američanov, hoci mnohí tvrdia, že viaceré udalosti sú trochu prikrášlené. Bez ohľadu na to, bolo len otázkou času, kedy sa ho niekto ujme. Tou vyvolenou osobou sa nakoniec stala Angelina Jolie. Tradičný divák ju má stále zapísanú ako herečku a na tomto poli slávila aj svoj najväčší (oscarový) úspech. Posledné roky je však o ňu v tejto polohe núdza a jej angažovanosť je cítiť skôr v iných sférach. Nejde o jej režijnú prvotinu, tou bola snímka V krajine krvi a medu, ktorá nezbierala vyložene záporné recenzie. Nezlomného navyše  podporili aj ďalšie mená, ktoré ho mali potiahnuť k oscarovým métam. Až polovica nominovaných snímok 87. ročnika Oscarov vychádza zo skutočných udalostí, ale autobiografický príbeh Luisa Zamperiniho, napriek predpokladom a prognózam, v najcennejšej kategórii chýba. Nie je to prekvapujúce, konkurencia je niekde inde.

Od roku 1999 je priateľom detí (bez ohľadu na vek) žltá morská huba v hnedých šortkách – Spongebob, hrdina seriálu spoločnosti Nickelodeon. Jej tvorca Stephen Hillenburg je nielen producent, scenárista, výtvarník a animátor, ale aj morský biológ a obdivovateľ života pod hladinou. Spongebob preto nie je len obyčajná animovaná postavička, ale jeho dobrodružstvá vtipne využívajú reálie a fakty. Podstatnejšie však sú jeho naivita, bláznivá odvaha a nezlomný elán. Spravidla vedú k šialeným situáciám, ktoré vychádzajú z anarchizmu klasických animovaných hrdinov. V divokom tempe sa spájajú s popkultúrnymi odkazmi, surreálnymi nápadmi, detinskosťou, doslovnosťou i poetickým nonsensom, prerastajúcim do radostného očisťujúceho dadaizmu – a so zámerne zjednodušenou animáciou. Tento druh zábavy, pravdaže, nemôže vyhovovať každému. No fanúšikov po celom svete je toľko, že ak sa do kín dostane celovečerný film, nemôže netrafiť do čierneho.

Niektorí ho uznávajú ako vizionára a inovátora: jeho prácu s gýčom a mainstreamovým “odpadom” možno považovať za formu protestu proti umeleckej slepote spoločnosti, proti trendom ktoré udávajú médiá a celebrity, či braková produkcia určená nenáročnému divákovi, ktorého si sama vycvičila. Dupieux akoby chcel svojmu divákovi otvoriť oči, intenzita s akou do nás tlačí svoju verziu hnusu apeluje na prízemnosť braku, prebúdza tento prirodzený inštinkt, záľubu v gýči a skúša, koľko sme schopní uniesť, do akej miery sme trénovaní a kde je hranica únosnosti…

Enigma je podľa Wikipédie nemecký prenosný šifrovací stroj, ktorý sa využíval už od dvadsiatych rokov 20. storočia. O desať rokov neskôr sa poľským kryptoanalytikom podarilo prelomiť jeho šífru. Po obsadení Poľska nemeckými vojskami nadviazali na ich prácu britskí kolegovia pod vedením prof. Alana Turinga (1912-1954).Niektoré vlády, vrátane sovietskej, používali tento šífrovací stroj ešte aj v päťdesiatych rokoch. Na túto tému vzniklo niekoľko filmov, medzi nimi v roku 1979 poľský pokus o kombináciu hraného diela s dokumentom Tajomstvo Enigmy s Janom Machulskim v hlavnej úlohe, či britská Enigma (2001) podľa knihy Roberta Harrisa a scenára Toma Stopparda. Tento film bol prvým producentským počinom hudobníka Micka Jaggera, ktorý vraj získal pôvodný šifrovací stroj na aukcii v londýnskej aukčnej sieni Sotheby a použil ho vo filme. Postava Alana Turninga v ňom vôbec nevystupovala, tvorcovia si vymysleli iných hrdinov.