Stredobodom tohto sveta je postava majiteľa panstva Adamčicha, Jána Pavla (Bartolomiej Topa). Za maskou jeho aristokratického „honoru“ sa skrýva bezuzdný avanturista, závistlivý mamonár, ktorý sa drží hesla „vždy ašpiruj na pozíciu, ktorá je zľahka nad tvoje možnosti“. Drží sa ho v situácii, keď sa Jan Sobieski, slávny vojenský vojvodca a neskorší kráľ, chystá na rokovanie s Turkami a hľadá tlmočníka. Ján Pavol sice turecky nevie, ale hlási sa na túto úlohu a scéna, kde v druhej sérii predvádza svoje neexistujúce znalosti je ukážkou sofistikovanej drzosti a, samozrejme, hýri vtipom. Spolu so svojim susedom a iritujúcim rivalom, šľachticom Andrejom sa vyznamenajú pri návšteve syna palatína, poznamenaného dekadentne divokým francúzskym šarmom a zjavným drogovým oparom. Omylom mu odstrelia hlavu pri poľovačke a následne čelia vyšetrovaniu jeho smrti. Zosnovajú priznanie brata Jána Pavla Bogdana (Dobromir Dymecki), aby sa na ich veľké prekvapenie ukázalo, že mladík je obvinený z vraždy a za jeho likvidáciu bola vypísaná veľká odmena.
S gustom je portrétovaná i rodina JP, lesbická manželka Zofia Adamczewska (Katarzyna Herman), démonický syn Jakub (Michal Sikorski) i prihlúply Stanislaw (Filip Zareba). Asi najčistejšou postavičkou je dcera Anjela (Martyna Byczkowska), pohŕdajúca svojim vznešeným stavom a zamilovaná do pomocníka kováča Macieja (Kiril Pietruczuk). Ten sa v snahe aspoň trochu vyrovnať spoločenskému postaveniu milovanej Anjely, rozhodne zbohatnúť na ilegálnom obchode so soľou. Bol v 17. storočí jedným z najlukratívnejších odvetví a nazýval sa „bielym zlatom“, lebo sa využíval hlavne na konzervovanie potravín a z výnosov sa financovali i vojenské ťaženia.
Skladba rozprávania pozostáva zo sledu krátkych scénok, kde defilujú jednotlivé postavy príbehu a trochu tak pripomína fragmentarizovaný televízny štýl. Jeho komický účinok podporuje aj inšpirácia súčasnosťou, Anjelka pripomína zapálenú feministickú aktivistku s ľavicovým zmýšľaním, najmä v hodnotení sp
oločenských rozdielov, výber manželky pre Bohdana prebieha v štýle televíznej show a šľachtickí zemepáni sa v rámci zábavy venujú paint ballu. Parodizujú sa i pohanské rituály, inscenované v žánri rozprávkového fantasy. Holdujú im dedinčania. Do tejto „agendy“ patria aj čarodejnícke praktiky, za ktoré má inkvizične zhorieť i Sofia, manželka Jána Pavla. Nakoniec aj jeho meno s dodatkom najväčší Ján Pavol v dejinách Poľska má svoj ironický odkaz.
V širšom kontexte, ako pripomína jeden z poľských kritikov, satirizuje seriál i poľský „martyrologický patriotizmus“ a jeho odhodlanie obetovať sa, umrieť za vlasť za každú cenu. Domáce hodnotenie mockumentu bolo pozitívne, podľa názoru odborníkov útočil najmä na ďalšie poľské „vady“ ako „xenofóbia, dominancia idiotov, pýcha na bohvie čo, choré predstavy onadradenosti“ a tak ďalej. V denníku Gazeta Wyborcza bol publikovaný článok Kto v Poľsku žije, ten sa na 1670 nesmeje.
Téma vzťahu k šľachtickej minulosti a vzťahu aristokratov k ostatným spoločenským triedam, najmä nevoľníckym sedliakom, zdá sa, v Poľsku rezonuje. Nedávno vyšla i v slovenskom preklade kniha noviná
rky Joanny Kuciel-Frydryszak Sedliačky, kde sa zaujímavo analyzuje stav spoločnosti, kde bolachudoba a bieda jedným z dôsledkov feudálnych pomerov na vidieku. Je jasné, že rurálny a agrárny základ má vo svojich hĺbkových paradigmách geneticky vpísaný feudálny poriadok i dôsledky života nevoľníkov a neskôr poddaných, ovládaných pánmi - pocit morálnej bezmocnosti, psychickú pasivitu, vyhorenú vlastnú vôľu, ale aj paradoxný obdiv k sile a moci a neskrotnú snahu vyšplhať sa do „panského“ kresla za každú cenu, ako to predvádza hlavná postava statkár Ján Pavel. Rozoznať a satirizovat tieto vlastnosti sa Poliakom darí. My sa náš agrárny pôvod snažíme popierať, zo všetkých síl nivelizovat a tvrdiť, že sme samozrejmou mestskou kultúrou, ako to bez váhania artikuluje rozhovor medzi autormi knihy Slovensko. Odkiaľ prichádzame, kým sme, kam kráčame, Petrom Zajacom a Františkom Mikloškom na stránkach Týždňa (25/2026) s témou Vieme, kto sme? Za mňa, tip na dobrú mock-satiru.
1670 (TV seriál), Poľsko (2023–2026)
Dĺžka: 15 h 18 min (Minutáž: 30–45 min)
Réžia: Maciej Buchwald, Kordian Kądziela
Scenár: Jakub Rużyłło
Kamera: Nils Crone
Hudba: Jerzy Rogiewicz
Casting: Katarzyna Gryciuk-Krzywda
Strih: Sebastian Mialik, Anna Łuka, Albert Bana, Magdalena Chowańska
Zvuk: Zofia Moruś, Szymon Guzik, Kacper Habisiak
Scénografia: Mirosław Koncewicz, Zofia Lubińska, Kamila Grzybowska-Sosnowska
Masky: Janusz Kaleja
Kostýmy: Katarzyna Lewińska
Producent: Jan Kwieciński
Hrajú: Bartłomiej Topa, Katarzyna Herman, Martyna Byczkowska, Michał Sikorski, Michał Balicki, Andrzej Kłak, Dobromir Dymecki, Kirył Pietruczuk, Irena Melcer, Paulina Matusewicz, Aleksander Kaleta, Olaf Staszkiewicz, Agata Łabno, Maria Witkowska, Laura Pajor, Jakub Rużyłło, Artur Sieńczewski, Sławomir Holland, Adam Racki, Andrzej Nejman, Sebastian Pawlak, Marcin Michalski, Wojciech Błach, Mirosław Koncewicz, Łukasz Bąba, Grzegorz Chojnacki, Piotr Napierała, Maurycy Łyczko, Artur Janusiak, Paweł Smagała, Kazimierz Mazur, Igor Korus, Katarzyna Zarychta, Ewelina Zawada, Daniel Guzdek, Marek Pyś, Marta Zgutczyńska, Bartosz Młynarski
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.
