Viedenský rodák Ulrich Seidl (1952) pripomína svojou filmovou tvorbou iného slávneho Rakúšana – spisovateľa Thomasa Bernharda (1931 – 1989). Obaja generačne vzdialení umelci, každý vo svojej oblasti, majú schopnosť vyhmatnúť najbizarnejšie stránky pováh a túžob svojich krajanov, ktoré ironicky reflektujú. Sú to svojím spôsobom provokatéri, ktorí pristupujú k životu otvorene, vynášajú na svetlo všetky tie vlastnosti človeka, ktoré by chcel ukryť v prítmí svojich príbytkov či pivníc, a nehľadia na následky takýchto odhalení. Nepochopený a škandalizovaný Thomas Bernhard zakázal, aby jeho divadelné hry, namierené proti rakúskemu malomeštiactvu, uvádzali po jeho smrti v rodnej krajine a Ulrich Seidl je tiež úspešnejší na zahraničných festivaloch ako doma. Mimochodom, je aj vlastníkom ocenenia Zlatá kamera z niekdajšieho Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach.
Ulrich Seidl po dvoch dokumentoch – Zvieracia láska (1995) a Modelky (1998), ktorých témy naznačujú už názvy, debutoval v roku 2001 hraným filmom Psie dni – satirickým obrazom správania sa obyvateľov jedného mestského sídliska počas neznesiteľných letných horúčav, za ktorý získal Veľkú cenu poroty v Benátkach a tým dal najavo, že do svetovej kinematografie razantne vstúpil nový svojský autor. V naznačenom trende, ktorý má celý rad filmárskych osobitostí, pokračoval aj v dokumente Ježiš, ty vieš, ktorý získal v roku 2003 cenu v Karlových Varoch ako najlepšia non-fiction snímka, tematizujúca rozhovory šiestich veriacich s bohom. Veľký záujem publika i odbornej verejnosti sa spája so Seidlovými hranými filmami. Konkrétne Import Export (2007) o pobyte Ukrajinky v Rakúsku a naopak, Rakúšana na Ukrajine, ako aj s triptychom Raj, v ktorého jednotlivých častiach si berie na mušku hľadanie šťastia prostredníctvom sexuálnych dovoleniek zrelších európskych žien – takzvaných sugar mamas – v Afrike (prvý diel Láska (2012), kresťanský fanatizmus (Viera, 2012) a posadnutosť dokonalým zjavom v kombinácii s vekovo nerovným neopätovaným milostným vzťahom (Nádej, 2013). Vo filmovej eseji V pivnici (2014) odhaľuje také bizarné voľnočasové aktivity Rakúšanov, ktoré zostávajú skryté v najnižších podlažiach domov i duší.