Recenzie 2017

Vyjsť s témou diela ako s plápolajúcou zástavou ostrí autorskú zaangažovanosť. Hnev, kritika, obžaloba sa stane vektorom, ktorým tvorca predvedie svoj výtvor divákovi a ponúkne mu spoluúčasť na občianskom precitnutí. Špinu sprevádza rozhorčenie režisérky Terezy Nvotovej nad laxným či neuvedomelým prístupom spoločnosti k sexuálnemu násiliu a jeho obetiam. Pritom magnetizovanie témy líčením jej tabuizácie súvisí skôr s jej delikátnosťou (kvôli ujme obete). Terč pre „vznesenie“ obvinenia sa stal predohrou premiéry, aj s podpornými argumentami zo štatistík a výskumov. To sa však netýka len filmu Špina, ale aj ďalších diel, v ktorých aktivizmus či demaskovanie motivuje autorstvo a prekrýva sa s umeleckým gestom.

Scenár napísala spolu so svojím partnerom Paulom W. Downsom, s ktorým  spolupracuje už dlhšie na televíznej show Broad City. Vo svojej filmovej prvotine mu zverila aj úlohu Petra, snúbenca protagonistky príbehu, nádejnej senátorky Jess. Pre túto postavu získala jednu  z najzaujímavejších a najpopulárnejších súčasných amerických herečiek Scarlett Johansson, ktorú zaujala možnosť vyskúšať si účinkovanie v komédii. Zaujímavé je obsadenie Jessiných priateliek – nemotornú Alicu, ktorá celú párty vehementne organizuje, hrá Jillian Bell, Austrálčanku Pippu komička Kate Mc Kinnon, rebelujúcu aktivistku Frankie režisérkina spolupracovníčka zo spomínanej televíznej show Ilana Glazer a podnikateľku Blair jej údajne reálna priateľka Zoe Kravitz, dcéra speváka Lennyho Kravitza. Zo  známych mien sa tu mihne aj zostarnutá Demi Moore ako Lea, sexuálne experimentujúca manželka zo susedstva.

Filmári zo štúdií Pixar boli vždy viac počítačoví revolucionári ako biznismeni. Uspeli, pretože sa nenechali spútať pravidlami. Ani zákonitosťami zábavného priemyslu, prikazujúcimi neriskovať, neohrozovať investície. Od začiatku prichádzali s neobyčajnými nápadmi, originálnymi riešeniami a svoju prácu nechápali ako obchod, ale ako zábavu, pasiu, pôžitok. Našťastie sa zdá, že ich nezmenil ani vstup do disneyovského impéria. Aspoň tak pôsobí ich nový rodinný celovečerný film Autá 3. Zopár výhrad by sa však našlo.

Zhruba prvá tretina filmu, ktorá je čiernobiela, recykluje sekvencie z Manželských etúd, počínajúc spomínanou svadbou. Mladá dvojica deklaruje  vzájomnú lásku a priznáva, že vlastne nevie, prečo sa rozhodla pre sobáš. Keď sa o šesť mesiacov narodí syn Honzík, je to jasné. Mladomanželia úspešne študujú a svojpomocne si prerábajú malý byt po starej mame. Sú plní elánu a plánov, ktoré – ako to už v živote býva – onedlho narazia na realitu. Konfrontácia snov a skutočnosti je jednou z hlavných tém filmu so všeobecnou platnosťou. Ivana s Václavom sú sympatickí, kreatívni, mimoriadne pracovití ľudia, ktorí si dokážu poradiť aj v náročných situáciách, prispôsobiť sa nevyhnutnosti bez toho, aby stratili úsmev z tváre. Hoci sa im nežije ľahko a musia v rukách stokrát obrátiť každú korunu, veria v úspech svojho snaženia. S radosťou prijmú aj druhého syna Martina, rozhodnú sa riešiť svoju bytovú situáciu, ich život stále napĺňa láska a porozumenie.

Českého koprodukčného partnera v ňom popri Francúzsku a Veľkej Británii tentokrát nahradzuje Belgicko. Tvorcovia vychádzali z  knihy Laurenta Bineta HHhH (Himmlers Hirn heisst Heydrich – Himmlerov mozog sa volá Heydrich), ktorá vyšla v roku 2012. Pod týmto názvom sa premietal film vo Francúzsku. Aby to nebolo také jednoduché, existuje ešte kniha britského autora Harry Turtledova Muž so železným srdcom z roku 2008 a niektoré zdroje uvádzajú, že bola sfimovaná pod názvom HHhH. 

V ňom sa prvá afgánska roková kapela Kabul dreams vyberie na cestu do San Francisca, kde má odohrať v miestnom iránskom rádiu krátky improvizačný set so slávnou Metallicou. Ide však iba o hlavnú dejovú líniu filmu a popri nej sledujeme osudy viacerých zamestnancov rádia Pars počas jedného, zato netradičného dňa. Práve dnes tam majú večer prísť členovia najslávnejšej metalovej kapely sveta a všetci sú patrične nervózni, pričom nesmú zabúdať ani na vysielanie „štandartnejších“ programov počas dňa. Nielen okolo štyroch chlapíkov v rokoch sa krúti svet, poslucháčov rádia zaujímajú aj informácie o odchlpovaní ženského tela, salvádorskom básnikovi alebo nekonečne dlhé vtipy o tučniakoch. Respektíve členovia rádia si myslia, že by ich to mohlo zaujímať. Film je členený na viacero kapitol, uvádzaných dennou dobou a zvyšuje tak v divákovi napätie v očakávaní spoločného vystúpenia Kabul dreams a Metallicy. Ako sa hodina H blíži, tak sú všetci stále viac a viac nervóznejší a neprekvapivo prídu viaceré komplikácie.

Keď zaznie pojem Múmia, väčšina divákov si po ním zrejme predstaví dobrodružnú trilógiu s Brendanom Fraserom, ktorá neskôr viedla k podstatne menej úspešnému spin-offu Kráľ Škorpión. No korene, pochopiteľne, siahajú omnoho ďalej. Múmia, patriaca do zlatého fondu štúdia Universal, sa na filmovom plátne prvýkrát objavila už v roku 1932, kde titulnú zápornú postavu stvárnil legendárny Boris Karloff. Nová verzia sa každopádne vydáva trochu inou cestou ako všetky doterajšie spracovania. Jej hlavným hrdinom je dobrodruh, a tak trochu darebák, seržant Nick Morton, ktorý sa mimo iné živí vykrádaním hrobiek. Práve jemu sa podarí v Iraku, pri jednej z jeho eskapád, čírou náhodou objaviť zasypanú hrobku princeznej Ahmanet. Problém je v tom, že spomínaná hrobka je skôr väzením pre princeznú, ktorú história úmyselne odignorovala a Nick veľmi skoro pochopí, že ju mal radšej nechať spať.

Možností, ako prekvapiť a upútať pozornosť festivalov i publika nie je veľa. Dá sa siahnuť  po hyperreálnej podobe, ako to bolo v prípade Saulovho syna, keď sa realita mení na prízrak pekla, a ... dostať Oscara. Čokoľvek, čo tento drastický záber vystupňuje, už možno bude môcť sledovať len veľmi obmedzený kruh divákov. Akýkoľvek nižší stupeň zobrazenej krutosti bude už len lúhovaním použitého. Iným smerom než k šokujúcej realite, zintenzívňovanej priamo úmerne s ambíciami projektu sa už vlastne bez rizika opakovania ani ísť nedá.

Príbeh, rámcovaný rokmi 1939 - 1945, reflektuje život provizórnej rodiny, zloženej z troch sestier a dvoch detí. Každá zo žien i každé dieťa sa dennodenne modlí za návrat svojho manžela, otca či priateľa z „kriminálu“, no nie všetky ich modlitby sú vyslišané. Celý príbeh je presiaknutý atmosférou nemeckej nadvlády 40. rokov. Kontrola gestapa je všadeprítomná. Telefóny sú napichnuté, ľudí odpočúvajú, potenciálnych rebelov sledujú. Dokonca aj steny majú uši. Každý je podozrivý. Aj najmenšia odchýlka od „normálu“ je hodná podozrenia a považovaná za vlastizradu. V civilných kruhoch cítiť spojenectvo a urputnú snahu poukázať na zvrátený politický systém. Ulice sú plné obzerajúcich sa ľudí a na každom kroku ich sprevádza strach, o seba i o blízkych, (seba)kontrola každého skutku, každého slova a každého gesta. Nič nie je isté. Záruka pokojného života nie je prítomná ani v luxusnom kaderníctve zvučného mena Valentino, ani vo vidieckom záhradníctve, dokonca ani v nemocnici. Rodinné šťastie sa môže v sekunde zmeniť na neodvratnú tragédiu.