Recenzie 2017

Nemecký scenárista a režisér Tobias Genkel pracoval od deväťdesiatych rokov minulého storočia ako kresliar storyboardov, animátor a výtvarník na nemeckých kreslených televíznych seriáloch a filmoch Käpt'n Blaubär, Pippi Dlhá Pančucha, Felidae, Werner a Dieter. V roku 2015 so strihačom a produkčným Reezom Memarim nakrútili nemecko-belgicko-luxembursko-írsko-americký digitálne animovaný film Uuups! Archa je fuč… o čudesných bytostiach, ktoré zmeškali nástup na Noemovu archu a musia samy čeliť potope sveta. Dramaturgia, forma, výtvarné riešenia i animácia boli na rovnako nízkej úrovni, ako v „Bocianovi“ Riškovi, ale aspoň tá idea bola originálna. Zdalo by sa, že tržby zo vstupného do svetových kín vo výške 24,3 milióna dolárov nie sú žiadna sláva… až kým si neuvedomíme, že celý rozpočet bol okolo osem miliónov, takže dielko vlastne vykázalo vysoký zisk. Scenáristicko-režisérsku dvojicu to povzbudilo natoľko, že ignorovala všeobecne nepriaznivé recenzie a pustila sa do ďalšieho europudingu, tentoraz v luxembursko-nórsko-nemecko-belgickej koprodukcii s prispením amerických dolárov.

Na Slovensku opäť vznikajú zaujímavé filmy. A nemáme na mysli koprodukčné snímky s menšinovou slovenskou účasťou, alebo na Slovensku nakrútené filmy zahraničných tvorcov, ktoré štátni úradníci tak radi vydávajú za slovenské. Ani projekty čisto komerčné. Ale pôvodné slovenské diela so slovenskými tvorcami, témami i reáliami. Filmy, ktoré sa nehanbia za svoju slovenskosť ani za vyššie ambície, no zároveň nestrácajú divácku atraktívnosť. Filmy ako Stanko, Eva Nová, Červený kapitán, Piata loď, Špina… Najnovšie k nim treba prirátať aj Čiaru scenáristu Petra Balka, režiséra Petra Bebjaka a producentky Wandy Adamík Hrycovej.

Avšak, Valerián a mesto tisícich planét má v sebe potenciál obsiahnuť dedičstvo najlepších sci-fi príbehov všetkých čias. Počnúc sériou Star Wars, cez Piaty element (1997), až po Avatara (2009). V nekonečnom vesmíre je mnoho planét s civilizáciami s najrôznejšou fyziognómiou, kultúrou aj hodnotami. Alpha je domovom a útočiskom mnohých svetov, ktoré sa niekoľko storočí medzi sebou delia o svoje poznatky a inteligenciu. Svetov podmorských, pozemských, virtuálnych, robotických i mimozemských. V kinematografii sa čoraz viac stretávame s faktom, že ľudská civilizácia sa nestáva nebezpečnou iba pre samú seba, ale aj pre množstvo týchto mimozemských národov. Inak to nie je ani v tejto snímke Luca Bessona nadväzujúcej na jeho predošlé filmy. Zlyhanie človeka - jednotlivca a jeho slabosť, ktoré sa stávajú príčinou genocídy iného národa sú jedným z motívov Bessonových filmov Piaty element či Valerian a mesto tisícich planét.

V dielach Inception a Interstellar je porušovanie časového kontinua motivované snami, respektíve relatívnym plynutím času na rôznych miestach v hlbokom vesmíre. Nolan si skrátka rád vyberá látky a námety, kde jeho posadnutosť časom nepôsobí ako lacný manierizmus, ale odráža „realitu“ vytvoreného fiktívneho sveta. Tak je to aj v na prvý pohľad najjednoduchšom filme jeho kariéry, v remaku švédskeho trileru Insomnia. Čas tu vďaka polárnej noci plynie ako zbesilý tok bez potrebného rytmu striedania dňa a noci, čo vedie k odlišnému vnímaniu okolitej reality a narušeniu vedomia hlavnej postavy.

Hneď jeho debutová snímka Désordre z roku 1986 vyhrala Cenu kritiky na Benátskom filmovom festivale. Viacero jeho filmov malo premiéru na prestížnom festivale v Cannes, napríklad Irma Vep (1996), Demonlover (2002), Život je peklo (2004) a nakoniec aj minuloročný Personal Shopper. V ňom sa opäť v Assayasovej réžii, po skvelom výkone v Sils Maria, objavuje Kristen Stewart, hviezda komerčnej, ale najmä nezávislej americkej tvorby súčasnosti. Zatiaľ čo Sils Maria je filmom dvoch herečiek, Stewartovej a Juliette Binoche, Personal  Shopper je čisto Kristeniným filmom a akousi skúškou ohňom pre jej ďalšiu kariéru a potenciálnym krokom do prvej hereckej umeleckej ligy.

Kto z divákov by už nepoznal prvú a kultovú adaptáciu z roku 1968 s Charlesom Hestonom v hlavnej roli? Pre viacerých fanúšikov vlastne dodnes existuje iba táto, končiaca šokujúcim zvratom so Sochou slobody. Nanešťastie, jej kvality veľmi rýchlo rozmelnili ďalšie a čoraz horšie pokračovania, či zbytočné seriálové verzie. V novom miléniu sa pokúsil navrátiť značke lesk uznávaný režisér Tim Burton, ale ani on veľmi nepochodil. Skutočnú renesanciu prinieslo až Zrodenie planéty opíc od režiséra Ruperta Wyatta, a to sa písal už rok 2011. Naň zdarne nadviazal Úsvit planéty opíc od Matta Reevesa a práve Matt Reeves sa ujal aj ďalšieho dielu.

Sofia priznala, že príbeh pôvodného filmu bol videný mužskými očami, ona sa snažila pozrieť na udalosti čisto zo ženského aspektu. Film sa odohráva počas občianskej vojny Juhu proti Severu v jednej dievčenskej škole vo Virgínii, kde žiačky rôznej vekovej kategórie, napriek vojnovému besneniu, žijú v úplnom pokoji, až do chvíle, kým jedna z chovaniek, náruživá zberateľka húb, nenatrafí na raneného vojaka konfederácie (Colin Farrell), teda nepriateľa. Ľudskosť však zvíťazí, ženy muža nenechajú napospas osudu a vzorne sa o neho starajú. John sa vďaka vzornej starostlivosti pomaly uzdravuje, ale možno to spôsobila aj izolovanosť od sveta mužov, možno aj vojnové udalosti, dievčatá začnú o charizmatického pacienta prejavovať záujem. Ten je ich záujmom nadšený, ale trochu sa jeho sympatie viac naklonia k staropanenskej učiteľke Edwine (Kirsten Dunst). Riaditeľka Martha (Nicole Kidman) sa síce správa odmerane, ale muž nie je jej ľahostajný. Nesprávajú sa inak ani koketné dievčatá, sexuálne napätie a rivalita zo dňa na deň narastá. Konflikty nedá na seba dlho čakať. Najviac sa to dotkne Edwiny, ktorá si na muža, nie celkom nereálne, robí nárok. O to väčšie je jej sklamanie, keď ho zastihne in flagranti s mladou a krásnou Aliciou (Elle Fanning). Jej zúrivosť je bezhraničná, čo neskôr oľutovala, lebo nerátala s tým, že ženská solidarita často nepozná hranice. Tak, ako si traja (vlastne štyria) mušketieri hovorili, jeden za všetkých, všetci za jedného, tak sa správajú aj dievčence internátnej školy. Pointa príbehu je do istej miery prekvapením a takisto narušením jedného veľmi ošemetného tabu.

Divák sa postupne dozvie, že Maddy (Amanda Stenberg) žije od detstva akoby v bubline, v prísne sterilnom prostredí. Nikdy nevychádza na vzduch, nechodí do školy, veľa však číta, píše občas recenzie a prostredníctvom internetu študuje architektúru a stavia modely domov. Svet pozná  vlastne iba z kníh, obrazovky počítača a cez sklo veľkých okien krásneho domu, kam cez vstupnú pretlakovú miestnosť, môžu prísť len jej matka, ktorá je povolaním lekárka (Anika Noni Rose), ošetrovateľka Carla (Ana de la Reguern) a jej dcéra Rosa. Otca s bratom, ktorí zahynuli , keď bola ešte maličká, si pamätá iba z fotografie. Vďaka svojej bohatej  predstavivosti však neprestáva snívať o tom, aké by to bolo, keby žila ako normálny človek a mohla napríklad plávať v mori, alebo zájsť  hoci aj do kaviarne. Občas sa cíti ako kozmonaut stratený vo vesmíre. Nový sused, trochu záhadný Olly (Nick Robinson), ktorý o ňu očividne prejavuje záujem, je pre ňu niečo ako princ z rozprávky. Zamiluje sa doňho a chce sa s ním stretnúť aj osobne, i keď to znamená vzburu voči matke a navyše aj hazard s vlastným životom. Mimochodom, motív zakázanej lásky predstaviteľov dvoch rozdielnych svetov, podčiarkuje nielen sociálna, ale aj rasová príslušnosť, Maddy je očividne  tmavej pleti s afro- kučerami, kým Olly  je typický „ blonďáčik“.

Hneď v úvode ich štvrtého hraného filmu sa dozvieme, že belgická kráľovná najala britského filmára Duncana Lloyda (Pieter van der Houwen), aby nakrútil propagačný dokument o jej manželovi Nicolasovi III. (Peter Van den Begin). Všetko, čo vidíme je tak akoby výsledok nakrúcania. Občas ho prerušuje komentár filmára, ktorý nie je nadšený, že dvorní hodnostári ustavične kontrolujú dodržiavanie vopred schváleného scenára. Zmení sa to v okamihu, keď sa na štátnej návšteve v tureckom Istanbule dozvedia, že sa Valóni odtrhli a Belgicko prestalo existovať. Navyše zúri slnečná búrka, ktorá spôsobila, že nelietajú lietadlá a nefunguje telefonická komunikácia. Panovník sa chce okamžite vrátiť domov, aby zachránil svoju krajinu. Svetaskúsený filmár Lloyd vymyslí šialený únikový plán: s pomocou speváčok z bulharského folklórneho súboru sa mu podarí dostať kráľa a jeho sprievod v ľudových krojoch inkognito cez turecké hranice. Nasleduje odysea naprieč Balkánom, počas ktorej kráľ Nicolas spoznáva skutočný svet a tiež svoje pravé ja.