Tvorcovia sa k morálnemu apelu vo filme Slušný človek, akokoľvek pokrivene si ho Pawel vykladá, dostávajú oblúkom, cez príbeh. Pawlovho syna Janka zbije spolužiak Arek. Rodičia sú pobúrení a Arekova matka, právnička, im ponúka mimosúdnu dohodu, zaplatí im, koľko si povedia, ale strop určí na 30 000 zlotých. Je rozvedená a druhý syn je na invalid na vozíčku. Pawel sa však vo svojom evangelizačnom nadšení, s jasnou víziou, čo je dobré a čo zlé, rozhodne s Arekom hovoriť. Táto konverzácia, nanešťastie, neskončí dobre, 
sotí ho na cestu a aj keď je na zebre, narazí doň auto. So zlomenou nohou ho Pawel odvezie do zmienenej pivnice, nohu mu ošetrí a ďalej pokračuje vo svojom obvyklom životnom tempe. Zblíži sa s Arekovou matkou, privolá ho v noci s tým, že má zvýšený tep a vlastne sa cíti osamelá. Ostane u nej cez noc. Dozvie sa potrebné detaily z Arekovho života. Jeho otec žije vo Varšave a o syna ani on, ani matka neprejavujú prepiaty záujem. Smskami z jeho mobilu sa snaží matku presvedčiť, že syn je s otcom. Chvíľu trvá, než príde na to, že Arek v žiadnej Varšave nebol. Objaví sa aj rozčúlený otec a angažujú vo veci chlapcovho zmiznutia políciu. Od svedka dramatického rozhovoru Pawla a Areka sa dozvedia o podrobnostiach, muž si myslel, že chlapec sa rozpráva s otcom, ale keď mu ho predviedli, zistil, že to tak nie je. Podľa popisu matka identifikovala Pawla. Rýchle prídu aj na chalupu s pivnicou a polícia z nej vyvedie Pawla i Areka. Nikto presne tomu, čo sa stalo nerozumie, lebo u Pawla došlo k zásanému obratu, rozhodol sa, že chlapca pustí, dokonca to do 
smsky napísal aj jeho matke. Radí sa však aj so svojim švagrom, policajtom a ten ho ubezpečí, že za únos mu hrozí desať rokov a úplne najbezpečnejšie je chlapca sa zbaviť. Vie dokonca i to, kto to je schopný za 100 tisíc zlotých vykonať bezpečne a bez zbytočných stôp. Keďže je do toho už zapletený, nepočúva Pawlove protesty a rozhodne sa konať. Keď lekár pribehne do pivnice, aby Areka varoval a umožnil mu útek, dostane lopatou po hlave a úlohy sa vymenia.
Zo zručne napísaného pribehu s kriminálnou zápletkou sa však pojednanie o “slušnom človeku” akosi vytráca, alebo aspoň znejasňujú kontúry toho, čo zrejme malo tematicky určovať jeho smerovanie. Kto teda má byť tým slušným človekom a aké morálne priority ho určujú? Pawlova snaha apelovať na Areka naráža na chlapcovu sebavedomú drzosť. Nemieni počúvať jeho 
napomenutia ani rady a preto dôjde k osudnej zrážke. Rozhodne sa teda improvizovať a pokračovať vo výchove tak, ako to poznal v detstve. Nie je jasné, prečo ide za jeho matkou a dokonca sa s ňou intímne zblíži, klame jej a predstiera porozumenie. Všetko to manévrovanie k ničomu nevedie a keď sa vývoj udalostí vymkne z kontroly, spamätá sa a chce všetko napraviť chŕlením pravdy. O sebe, o synovi Jankovi, o nevernej manželke, podvádzajúcej s nákupom liekov a tak ďalej. Za imponujúcu kulisu tejto dramatickej spovede si zvolí pohreb vlastného otca.
Morálka a slušnosť v interpretácii Pawla znamená odhalenie, zverejnenie a následné kroky k vlastnému "sebavytrestaniu". Vzdá sa v nemocnici pozície primára, odporučí na toto miesto najschopnejšiu kolegyňu a hrdo sa vzďaľuje. V tomto koncepte morálky ani veľmi nejde o nejaké dodržiavanie konštánt zo všeplatného desatora, lebo to takmer dopracuje od únosu k vražde a ku 
všetkým ostatným "hriechom" má viac než blízko. Vedie ho skôr vzdor voči vlastnej neschopnosti čeliť manipulatívnemu tlaku ako rodiny tak pracovného prostredia. Stráca kontrolu nad vlastným životom a koná impulzívne a nezmyselne. Preto volí dramatický zlom, ktorý však pôsobí teatrálne.
Je zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa artikulujú záležitosti okolo morálky, cti a pravdy po desaťročiach, ktoré uplynuli od ikonického "kina morálneho nepokoja" z konca 70. a 80. rokov, keď sa filmy Andrzeja Wajdu, Krzystofa Kieślowského, Felixa Falka, Agnieszky Hollandovej a ďalších, stali dôležitou a mocnou zbraňou voči falošnosti a demagógii komunistického režimu. V ktoromsi z rozhovorov povedal Krzystof Zanussi, jeden z popredných tvorcov tejto línie poľského filmu, že totalita sa nestratila, 
len sa modifikovala, zmenila rétoriku a kamufláž. Najviditeľnejšia je v korporátnych spoločnostiach, kam sa presťahovala mocenská hierarchia, vyžadujúca poslušnosť a loajalitu. Nie je to prirodzene jediný priestor, kde sa dá identifikovať konformizmus, nepotizmus a iné toxické taktiky, ako si zaistiť moc, vplyv a zisk.
Dotýkať sa týchto tém cez kriminálne a detektívne zápletky, je asi jeden z dnešných trendov, ako pritiahnuť pozornosť a zvýšiť sledovanosť. Tento druh spotrebnej žánrovej hybridizácie nežiari originalitou, ale je to vždy lepšie než kŕmiť divácke potreby prvej signálnej.
Slušný človek (Porządny człowiek, TV seriál), Poľsko, 2025
Dĺžka: 4 h 16 min (Minutáž: 41–45 min)
Réžia: Aleksandra Terpińska
Scenár: Krzysztof Czeczot, Marek Modzelewski
Kamera: Jakub Stolecki
Hudba: Paweł Lucewicz, Wojciech Urbański
Casting: Viola Borcuch
Strih: Piotr Kmiecik, Wojciech Mrówczyński
Zvuk: Przemysław Kamieński, Dariusz Stanek, Łukasz Tuński
Scénografia: Anna Anosowicz, Hanna Wójcikowska-Szymczak
Masky: Monika Kaleta
Kostýmy: Agnieszka Werner
Producent: Tomasz Cichoń
Hrajú: Krzysztof Czeczot, Magdalena Czerwińska, Antoni Tyszkiewicz, Agnieszka Żulewska, Konrad Kąkol, Grzegorz Małecki, Dobromir Dymecki, Aleksandra Pisula
Distribúcia: Max
Foto: ČSFD cz.
