Recenzie 2015

Navyše, v dnešnom svete, ktorý glorifikuje mladosť a ľuďom v dôchodkovom veku div nezazlieva, že ešte žijú, sú filmy o dôchodcoch, ktorí sa ani v pokročilom veku neboja začínať odznova a darí sa im to, viac ako príjemné prekvapenie.Voľné pokračovanie filmu Báječný hotel Marigold z roku 2011 vychádza opäť z románu Deborah Moggach Tieto hlúposti, aspoň čo sa týka charakterov jednotlivých postáv a základnej premisy: skupina britských dôchodcov sa rozhodla z finančných i iných dôvodov stráviť zvyšok svojho života v Indii. Zlákala ich reklama na „báječný hotel Marigold“ v meste Džaipur. Na mieste zistili, že hotel nie je až taký báječný, je to vlastne rozpadávajúca sa budova a mladý ambiciózny indický majiteľ Sonny ešte len zháňa peniaze na jej renováciu. Napriek tomu sa niektorí z nich rozhodnú zostať, lebo „jedny dvere sa zavreli, ale možno sa práve teraz otvárajú ďalšie...“

Fred sa po pätnástich rokoch vracia z väzenia. V rodnom karavane zaparkovanom v osade na severe Francúzska, ho vítajú dvaja bratia a matka. Z chlapcov, ktorých pred rokmi opúšťal, sú dnes muži odhodlaní pasovať sa so svetom. Mladý Jason, sotva prekročil hranicu dospelosti, už dokonale rozumie tomu, ako spoločnosť funguje. Namiesto krstu sa pripravuje na veľkú lúpež železa, ktorou by finančne zabezpečil rodinu. Jason bojuje so svojou prirodzenosťou, s morálnou brzdou, ktorá je latentne prítomná a vytvára vnútorný rozkol. Otázka cti dávno stratila svoje opodstatnenie, hrdinovia sú štvancami, dobrovoľne odsunutí na okraj, uchyľujú sa ku krádežiam a zločinu.

Pierre Morel (1964), ktorý začínal ako kameraman u Richarda Berryho filmom Umenie zvádzania (2001), príliš dôveroval knižnej predlohe známeho francúzskeho autora kriminálok Jeana-Patricka Manchettea z roku 1981 La position du tireur couché (Pozícia ležiaceho strelca), ktorej scenáristickú podobu dali Don MacPherson a Pete Travis. Žiaľ, trochu rozvláčne, no najmä zmätočne. Morel nie je nijaký začiatočník, debutoval  snímkou Okrsok 13, po ktorom nasledoval spomínaný úspešný film s Liamom Neesonom 96 hodín, v snímke Bez súcitu si hlavnú úlohu zahral John Travolta  a Gunmanovi (Strelec) zasa vsadil na Seana Penna. Pripravoval sa ešte na remake filmu Dune, od projektu ktorého musel odstúpiť Peter Berg, ale vraj z toho tiež zišlo. Momentálne (aspoň sa to všade uvádza) pracuje na historickom seriáli William dobyvateľ.

Civilizácia zbabelých, oportunistických no sympaticky okrúhlych Búvov, vedených komicky samoľúbym náčelníkom Smekom (ktorý povahou akoby z oka vypadol kráľovi Julianovi z Madagascaru), žije na večnom úteku pred nepriateľskou rasou agresívnych, strojovo studených Gorgov. Za najnovšie útočisko si zvolili našu Zem. S ľudstvom si nerobili ťažkú hlavu: vďaka vyspelej technike ho razom vysťahovali do novopostavených oáz v austrálskej púšti. V New Yorku ostalo osamelé samotárske černošské dievča menom Darček, zvané Tip, so svojím kocúrom, ktorý sa volá Prasa. (Napokon – prečo nie Prasa, keď Darček, to predsa dá rozum, však?)

Snímke Mirage, v Maďarsku sa uvádza pod názvom Délibáb, čo znamená fatamorgána, ktorá je v horúcich letných dňoch nevšedným úkazom maďarskej pusty, prischol prívlastok prvý maďarský western. Názov filmu však treba chápať v prenesenom slova zmysle. Snímka vznikla v koprodukcii so Slovenskom a režisérovi, zažívajúcemu od roku 2008 dlhoročnú tortúru schvaľovania financií, podal pomocnú ruku Mátyás Prikler čiže spoločnosť MPhilms, ale pomohol najmä príspevok Audiovizuálneho fondu. Po tejto finančnej injekcii sa pohli ľady aj na domácej pôde. Mirage mal svetovú premiéru na festivale v Toronte (2014), odvtedy ho  premietli  na mnohých festivaloch  až sa dočkal premiéry aj na Slovensku.

Zdá sa, že tvorcovia pokračovania filmovej sci fi série Divergencie si s tým hlavu nelámali. Americký film Rezistencia prichádza do našich kín vo veľkolepejšom a výpravnejšom prevedení (nielen v 2D, ale aj v 3D verzii) a je o niečo aj dlhší ako jednotka. Navyše ho nakrútil nový režisér Robert Schwentke (1968). Je rodený Nemec, ale v posledných rokoch pôsobí v USA. Spomeňme tituly ako Tajomný let s Jodie Foster, agentskú story Red, či sci-fi  o cestovaní v čase Zaľúbený v čase.

 Film, ktorý bol vlani v súťaži v Cannes, uviedla v marci opakovane v rámci druhého ročníka Týždňa francúzskeho filmu Crème de la crème spoločnosť Film Europe v spolupráci  s Francúzskym inštitútom v Bratislave ako distribučnú  predpremiéru. V bežnom premietaní by sme sa s ním mali stretnúť v apríli. Podľa vlastného scenára ho nakrútil známy francúzsky režisér Oliver Assayas (1955). Začínal ako asistent svojho otca - režiséra a scenáristu Jacquesa Remyho. Neskôr sa venoval písaniu scenárov, práci filmového publicistu, réžii krátkych filmov a od konca deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia aj celovečerných hraných filmov (spomeňme aspoň tituly ako Irma Vep, Život je peklo či Čosi je vo vzduchu)..

Plná sála pozorných divákov na premiérovom premietaní počas Týždňa francúzskeho filmu Crème de la crème, ktorú už po druhý raz pripravila distribučná spoločnosť Film Europe, svedčí o tom, že to platí aj na Slovensku.  Dardennovci vyrastali v priemyselnom mestečku Seraing vo Valónsku, po francúzsky hovoriacej časti Belgicka, a tu nakrúcali – vraj chronologicky – aj svoj najnovší film. Jeho hlavnou hrdinkou je mladá žena Sandra, ktorá sa po chorobe vracia do práce v malej fabrike na výrobu solárnych panelov. Majiteľ, ktorý čelí kríze a lacnej konkurencii z Číny, neverí v jej plný výkon, navyše počas jej neprítomnosti zistil, že to ide aj bez jej pracovného vkladu, a tak postaví zamestnancov pred voľbu: buď Sandra, alebo prémie, lebo oboje si vraj nemôže dovoliť. Prvé hlasovanie dopadne jednoznačne v jej neprospech, ale mladá žena, povzbudzovaná priateľkou, dostane ešte jednu šancu. Musí presvedčiť nadpolovičnú väčšin šestnástich kolegov, aby hlasovali za jej zotrvanie v práci  a vzdali sa tak tisícky eur. Má na to víkend – dva dni a jednu noc.

Dej príbehu sa začína v okamihu, keď daňový kontrolór, štyridsiatnik Marc (Benoît Poelvoorde) zmešká vlak. Náhoda mu privedie do cesty Sylviu (Charlotte Gainsbourg). Noc strávia v rozhovore a prechádzaním sa po provinčnom mestečku. Nevymenia si adresy, nepoznajú svoje mená, ale zblížia sa natoľko, že sa dohodnú na stretnutí v Paríži o týždeň. Lenže Marc má problémy so srdcom a  schôdzku  zmešká. Neskôr, keď sa dá zdravotne ako tak do poriadku,  rozhodne sa vrátiť do mestečka a svoju neznámu nájsť. Netuší, že tá medzitým odišla s priateľom za prácou do USA a príťažlivá  Sophia (Chiara Mastroianni), majiteľka starožitníctva, s ktorou sa práve zoznámil a ponúkol jej pomoc v účtovníctve, je jej sestra.  Uvedomí si to až omnoho neskôr, keď sa už schyľuje k svadbe a Sophia čaká jeho dieťa. Dokáže však  odolať vášni k Sylvii?