Viac z: Recenzie 2015

Veľká párty na lodi z úvodných sekúnd nám prezrádza len toľko, že herec Vincent Chase žije rýchly život, obklopený prepychom, nádhernými ženami, zábavou a partiou svojich najlepších priateľov. Ari Gold, šéf filmového štúdia v Hollywoode, zavolá Vincentovi a ponúkne mu hlavnú úlohu v novom pripravovanom filme, z čoho šikovný a vynachádzavý Vincent vyťaží maximum a súhlasí pod podmienkou, že film bude sám aj režírovať. Gold neochotne súhlasí a začína sa zbesilá honba za získaním potrebných financií na zaplatenie nakrúcania.

Iste, táto méta bola neskôr prekonaná, ale úspech bol nespochybniteľný. Steven Spielberg ideálnym spôsobom namixoval dobrodružstvo pre celú rodinu a jeho dieťa všetkých nadchýnalo spôsobom, akým oživilo dávno mŕtve tvory z čias druhohôr. Stret dvoch diametrálne odlišných druhov, vládnucich svetu v iných dobách, bol dokonale funkčnou alfou a omegou príbehu. V priebehu ďalších ôsmich rokoch sa dočkal dvoch pokračovaní, ale hodnotenia neboli už tak priaznivé. Čaro nového sa vytratilo a kým Stratený svet: Jurský park znova inšpirovaný knihou bol znova slušným hitom, Jurský park 3 už odhalil slabnúci záujem divákov o dinosaury. Aj keď sa o ďalšom pokračovaní hovorilo už dávno, nakoniec sme sa ho dočkali až po dlhých 14 rokoch. Cesta k nemu nebola vôbec jednoduchá.

Pôvodne študoval stavebníctvo, ale v roku 2002 sa presťahoval do New Yorku, kde v roku 2007 absolvoval filmovú školu Columbia University. Zaujal ako spolupracovník niekoľkých oceňovaných dokumentov či reklám a v  súčasnosti pracuje na scenári hraného filmu. Do povedomia verejnosti i filmovej kritiky sa však zapísal svojím samostatným režisérskym dokumentárnym debutom Dior a ja.

Rodáčka zo Sarajeva, narodená roku 1974, sa preslávila už svojím celovečerným debutom Grbavica (2006), nekompromisným pohľadom na psychické traumy, ktoré spôsobila vojna v živote jednotlivcov, v danom prípade slobodnej matky a jej dvanásťročnej dcéry – plodu znásilnenia. Film, ktorým Jasmila Žbanić šokovala i očarila kritikov aj divákov, získal na Berlinale 2006 Zlatého medveďa. Na iný problém svojej vlasti sa režisérka zamerala vo filme Na ceste (2010), v ktorom mladý zamilovaný pár bojuje o svoje šťastie proti náboženskej fundamentalistickej komunite, ktorá silne ovplyvňuje názory mladého muža. Pre tých, ktorí už nemôžu rozprávať je názov filmu z roku 2013, kde na príbehu austrálskej turistky, tráviacej dovolenku potulkami po Bosne a Hercegovine, filmárka kritizuje popieranie histórie, najmä vojnových udalostí, a premenu lokalít s tragickou minulosťou na atrakcie pre cudzincov. Jasmila Žbanić sa zúčastnila aj na dvoch poviedkových projektoch, Stratené a nájdené (2005) a Príbehy o ľudských právach (2008). Ostrov lásky (2014) je teda jej štvrtým celovečerným hraným filmom a v porovnaní s doterajšími námetovými okruhmi veľkým prekvapením.

Filmy, ktoré čerpajú svoj námet z knižnej predlohy sú vždy veľkým rizikom. Mali by verne zobraziť dianie v knihe, no na druhej strane by nemali zabúdať ani na divákov, ktorí knihu nečítali a postavy nepoznajú. V tomto prípade sa na nečitateľov akosi pozabudlo, psychológia postáv a dôvody ich konania nie sú vždy jasné a film môže pôsobiť nezrozumiteľne aj keď, priznajme si to, v sovietskom Rusku bolo nevysvetliteľné konanie na dennom poriadku.

Ide už o jej tretiu spoluprácu s režisérom Paulom Feigom a tretiu v rade. Zakaždým spolu dosiahli úspech. Dámska jazda (Bridesmaids) jej dokonca priniesla oscarovú nomináciu, ich druhý počin Drsňačky (The Heat) aspoň komerčný úspech. Špióna sprevádzali aj pozitívne ohlasy, ale poznáme to – americký vkus je predsa len trochu odlišný od mentality nášho diváka. Lenže ohlasy neklamali – Špión je viac než zaujímavý a to i tým, že okrem komediálnej roviny funguje aj v mantineloch klasickej bondovky.

Za toto obdobie sa jej však nepodarilo prekročiť hranicu ani odstup, ktorý je vo filme prítomný. Peter ju pustil za “bránu”, no pravidlá na svojom pozemku určoval sám. O čom film je? Peter a Simona žijú na šumavskej lúke, k spokojnosti nepotrebujú mnoho, stačí im vzájomná blízkosť a bezprostredný kontakt s prírodou. Rozhodli sa nerešpektovať spoločenské pravidlá a odosobniť sa od štátu. Vytvorili si vlastný mikrosvet, kde "profesionálny otec", Peter, nastolil svojskú hierarchiu hodnôt. V jeho rodine prevláda skromnosť, súdržnosť, participácia na každodenných úkonoch, ale programovo ruší všetky náznaky individuality detí i manželky. Rodinné vzťahy fungujú podľa zvráteného modelu, ktorý len sťažka pripomína idylu.

Metegol je prvý argentínsky celovečerný digitálne animovaný film s priestorovým obrazom. Nič na tom nemení fakt, že na jeho vzniku sa podieľali aj filmári zo Španielska, Indie a Spojených štátov. Rozpočet prekročil 21 miliónov dolárov, čo znamenalo historicky najdrahší argentínsky film všetkých čias a najdrahší digitálne animovaný film v rámci celej Latinskej Ameriky. No hoci sa doma v Argentíne stal aj najúspešnejším, najnavštevovanejším argentínskym filmom, ani rekordné tržby mu nezabezpečili zisk, a tak sa dva roky po premiére vybral po zárobok do sveta.

Na prvé otrasy nemusíme dlho čakať, ako to pri väčšine katastrofických filmov býva. Nesú sa celou stopážou a vôbec to nie sú len následné otrasy doznievajúce po prvom veľkom zemetrasení. Už úvodné minúty prinesú nápovedu akým smerom sa bude film uberať. Po autonehode mladej ženy, ktorú zapríčinilo menšie zemetrasenie (tu sa digitálne triky trochu nepodarili), jej prilieta na pomoc vrtuľník s pilotom Rayom (Dwayne Johnson) a jeho tímom záchranárov. V neprístupnom teréne ju Ray z auta vyslobodí priam superhrdinsky a celá scéna pôsobí dosť nereálnym dojmom. Ukazuje nám však, že tvorcom vôbec nevadí trochu hollywoodskeho looku a celková predvídateľnosť deja.