Recenzie 2011

K menu bratov Farrellyovcov  sa viaže veľa dobrých a populárnych komédií. Hádam najznámejšou je Niečo na tej Mary je v hlavnej úlohe  s Cameron Diaz.  Úspech zaznamenali aj filmy Blbý a blbší, Ťažko zamilovaný, Fanaticky zamilovaný, Ja, moje druhé ja a Irena. Po filmoch, ktoré som vymenovala, som síce nečakala nijaký zázrak, ale čo predviedli tento raz populárni Farrellyovci, bolo nad moje očakávanie. Téma sľubovala skutočne dobrú zábavu, veď dostať od manželiek, po istej manželskej únave, týždeň voľna a môcť si robiť, čo len chcete, ponúka nespočetné množstvo variácii a humorných situácii. Čo dvaja odtrhnutí z reťaze môžu zažiť a za týždeň povyvádzať,  podáva priam na tácke širokú paletu nápadov. Lenže, keď sa ponúknuté široké spektrum, zúži na nechutné snívanie o sexe a fekálny humor, je po zábave. Až mi bolo ľúto takého herca ako Owen Wilson, ktorý sa hádam len omylom dostal do tohto filmu. Ak som už naznačila, že ma táto „fekálna“ komédia (inak sa nazvať nedá) nepotešila, patrí sa povedať aj prečo.

Scenár napísal Peter Lipovský, inšpirovaný svojou životnou partnerkou, herečkou a speváčkou Szidi Tobias, členkou Divadla Astorka – Korzo 90. Dosiaľ jej písal iba poetické texty k piesňam, ktoré vyšli na štyroch cédečkách a v Čechách sú známejšie ako doma, teraz v spolupráci s ňou a pre ňu vytvoril komornú drámu o silnej žene – neúnavnej hľadačke lásky a šťastia. Prehistóriu jej postavy nepoznáme – vieme o nej len to, že prichádza z neďalekého mesta na vidiek, aby hľadala svoju stratenú lásku, ktorá bola ako letná búrka: intenzívna a krátka. Rovinatá krajina s marhuľovými sadmi, prašnými poľnými cestami a zradnými vodnými tôňami jej učaruje. Hoci na osamotenom majeri už nenájde objekt svojej túžby, iba jeho dvoch synov, rozhodne sa zostať, pretože všetko je pre ňu nové a očarujúce. Zber marhúľ a ich spracovanie na voňavý priezračný mok, ktorý dokáže pomútiť hlavy i srdcia, ručný lov obrovských sumcov, z ktorých sa naje celá dedina, miestny futbalový zápas, pri ktorom sa účastníkom i divákom ujde viac siniek než gólov... A po čase prichádza aj nová láska, vášnivá, vzrušujúca, ale aj krutá a boľavá. Babika, čo je maďarská podoba Jolany, našla v Szidi Tobias ideálnu predstaviteľku. Nepriťahuje klasickou krásou, ale svojou nevyčerpateľnou energiou, radosťou zo života a objavovania nových vecí, prirodzenosťou a vášnivosťou, s akou vstupuje do vzťahov s mužmi. Je to osudová žena, obdarovaná schopnosťou milovať a vyvolávať lásku. Je príťažlivá vo chvíľach šťastia, sympatická v starostiach i tragických okamihoch, ktorých jej osud nadelil požehnane. Obdivuhodná je jej schopnosť nevzdávať sa po prvom neúspechu a opakovane sa snažiť o svoj prídel životnej lásky. Možno je v tom trochu sebectva, ale aj veľká zodpovednosť za druhých, mužov a deti, o ktorých sa stará tak samozrejme, ako dýcha. Tým sa líši od svojich mužských partnerov, ktorí svoje životné krízy riešia marhuľovicou, a keď ani tá nepomáha, tak radikálnym rezom, ktorý nemá reprízu.

Režisér Hans Petter Moland sa narodil v nórskom Oslo (podľa údajov ASFK v roku 1955, podľa internetu o päť rokov skôr) , vyrastal na rodinnej farme a jeho vášňou boli skoky na lyžiach. Vážny úraz však prerušil jeho sľubnú športovú kariéru. V rámci výmenného študijného kurzu sa už ako šestnásťročný dostal do USA. Neskôr sa tam vrátil, aby študoval film a v roku 1978 získal na bostonskej  Emerson College titul bakalár  filmových umení. Režíroval reklamy a po návrate do Nórska debutoval v roku 1993 celovečerným filmom Posledný dôstojník. Nasledovali filmy Nula stupňov Kelvina (1995), za ktorý získal Zvláštne uznanie na MFF San Sebastiane,  Aberdeen (2000), epizóda vo filme Utópia, najviac ľudí žije v Číne  (2002) a vo Vietname a v USA nakrútil titul Krásna krajina (2004).

Pre syna Davida Bowieho, režiséra Duncana Jonesa je snímka Zdrojový kód logickým pokračovaním cesty, ktorú začal roku 2002 sci-fi thrillerom Whistle a na ktorej o sedem rokov neskôr pokročil sci-fi drámou Moon. Videli sme ju aj v našich kinách a vieme, že je príbehom osamelého astronauta, ktorý na Mesiaci kontroluje automatické ťažobné práce. To, čo považuje za psychické problémy, vyvolané dlhoročnou samotou, sa však ukáže byť bezohľadnou manipuláciou zo strany chamtivého zamestnávateľa. Zdrojový kód akoby bol len ďalšou variáciou na tú istú tému. Namiesto banskej spoločnosti je tu vojenské letectvo, namiesto mesačnej základne čudná tesná kója a namiesto Sama Rockwella v hlavnej role Jake Gyllenhaal. Jeho pilot vrtuľníka kapitán Colter Stevens musí znova a znova prežívať tých istých posledných osem minút v tele iného muža. Až kým sa mu nepodarí zistiť páchateľa teroristického útoku vo vlaku na predmestí Chicaga. Lenže Stevens spraví viac – zabráni explózii a zmení budúcnosť. Darmo mu operačná dôstojníčka Goodwinová a jej nadriadený dr. Rutledge tvrdia, že skutočnosť tým nemôže ovplyvniť, nanajvýš tak jednu z jej alternatív.

Literatúra pre dospievajúce dievčatá vždy tvorila podstatnú časť zábavného priemyslu. Jej úlohu neskôr prevzali romantické televízne seriály. Napodiv – filmovej komercie pre žiačky posledných tried základných a prvých ročníkov stredných škôl vzniká málo, hoci nesporne predstavujú veľkú časť potenciálneho platiaceho publika.

Americký režisér Dennis Dugan (1946) začínal ako herec a komik, kým sa prepracoval k televíznej a filmovej réžii. U nás poznáme z jeho filmov predovšetkým titul Veľký tato z roku 1999, o tridsiatnikovi, ktorý sa zrazu musí postarať o dieťa. Na scenári sa vtedy podieľal a v titulnej úlohe sa predstavil herec, komik, spevák a zabávač Adam Sandler (1966).  Už predtým s ním nakrútil napríklad film Happy Gilmore, o hokejistovi, ktorý nevie korčuľovať. Koncom deväťdesiatych rokov založil Sandler spoločnosť Happy Madison  a ďalšiu spoluprácu s Duganom - titul Skús ma rozosmiať - už zastrešoval  aj ako producent. Ako záverečné titulky prezrádzajú, inšpiráciou bola pre tvorcov divadelná hra Kaktusový kvet, ktorú poznáme aj z filmového spracovania s nezabudnuteľnou Ingrid Bergmanovou. Ale  zdá sa, že scenáristi nenechali v pôvodnom texte kameň na kameni  a v jednom okamihu scéna nákupu môže niekomu pripomenúť hoci aj Pretty Wooman.

Ivan Reitman (1946) začal svoju kariéru v Kanade, kde študoval najskôr hudbu, ale čoskoro sa začal venovať divadlu a neskôr filmu.  Ďalšou  dôležitou zastávkou bol New York, ale predtým ešte režíroval  v Kanade prvú hororovú komédiu Cannibal Girls, aby  na Broadway produkoval The Magic Show. Keď film Zverinec v jeho produkcii mal veľký ohlas definitívne zakotvil vo filme  ako režisér i producent. V súčasnosti žije v Kalifornii. Učarovali mu komédie a skoro každá z nich sa stala hitom. Spomeniem napríklad filmy Lampasy, Krotitelia duchov, Dave, ktorom si zahrali Kevin Kline a Sigourney Weaver,  Orlovia práva (Robert Redford a Debra Winger), Šesť dní a sedem nocí  (Harrison Ford a Anne Heche), Evolúcia (David Duchovny a Julianne Moore), ale hádam najväčší úspech slávili filmy s Arnoldom Schwarzeneggerom.  Dvojčatá, Junior a Policajt zo škôlky  mali veľký ohlas a neustále ich  uvádzajú v televízii. Americký filmový inštitút zaradil jeho film Krotitelia duchov  na zoznam najvtipnejších filmov dvadsiateho storočia. V roku 1994 sa Reitman stal tretím režisérom, ktorému časopis Variety prisúdil  prestížne ocenenie Billion Dollar Director.  Uvedomujem si, že píšem veľa o režiséri a právom niekto môže niekto namietať, že  by som sa mala radšej venovať filmu. Robím to však najmä preto, aby sme si uvedomili, že v tejto krajine sa narodilo veľa nadaných ľudí, žiaľ, mnohí uspeli až za hranicami svojej vlasti. A nie len Ivan Reitman, ale to je už iná a dlhá kapitola...

Reklamy na Hop, spomínajúce tvorcov filmu Ja, zloduch, síce môžu nezorientovaného diváka presvedčiť, no ten skúsenejší vie svoje: scenáristi Cinco Paul a Ken Daurio v minulosti spolupracovali na adaptácii americkej veršovanej klasiky pre deti Horton podľa autora Grincha dr. Seussa. Je síce pravda, že sú podpísaní aj pod vydareným komediálnym dobrodružným animovaným filmom pre celú rodinu Ja, zloduch, ale autorom jeho príbehu bol disneyovský animátor Sergio Pablos. Paul a Daurio však boli členmi sedemčlenného tímu scenáristov hraného vianočného filmu Santa Clause 2. A Hop – to je vlastne typický santaclauseovský príbeh, presunutý o štyri mesiace. Neponúka v podstate nič, čo by sme dosiaľ nevideli v niektorom z premnohých vianočných rodinných filmov o bradatom anglosaskom brucháčovi, ktorý obdarúva dobré americké deti. Akurát, že hrdina Hop nebýva na Severnom póle, ale na Veľkonočnom ostrove a neslúžia mu škriatkovia ale kurence.

Nesvadbovo bol otváracím filmom 14. festivalu dokumentárnych filmov Jihlava, pri  udeľovaní Cien českej filmovej kritiky 2010 získal nomináciu v kategórii Najlepší dokument roka  a zo sekcie Fórum na 61. MFF Berlinale 2011 si odniesol vo februári cenu najčítanejšieho nemeckého denníka Der Tagesspiegel. V najbližších mesiacoch by  Nesvadbovo mali vidieť na festivaloch v Rakúsku, Izraeli, Kanade, Argentíne i v USA.  Vďaka Asociácii slovenských filmových  klubov  sa s týmto česko-slovenským dokumentom stretneme od 31.marca aj  v slovenských kinách.  Mimochodom, kým distribúcia v ČR je len na digitálnych nosičoch, projekcie filmu na Slovensku sa budú realizovať aj na 35 mm kópiách.