Recenzie 2011

Záverečný film potterovskej série je zo všetkých najkratší. Trvá len 130 minút. Je pravda, že podľa rovnomennej knihy vznikli snímky dve, takže filmári siedmej knihe venovali dovedna štyri a pol hodiny, netvoria však jeden celok. Harry Potter a Dary smrti 2 je rovnako pochmúrny, no dynamickejší, s množstvom veľkolepých aj masových scén, súbojov i romantiky (Ron a Hermiona sa konečne pobozkajú!), ale neponúka nič, čo by vyvolalo zimomriavky, vtislo slzy do očí alebo aspoň ohúrilo. Publiku zhrubla filmová koža, dostať sa pod ňu je čoraz ťažšie.

Scenár dvojice komičiek Annie Mumolo a Kristen Wiig (Saturday Night Life, Nabúchaná, Vyfič!) sa zaoberá typickým a reálnymi problémami nielen amerických súčasných žien po tridsiatke (obe autorky sa narodili roku 1973). Teda krízou stredného veku, nenaplnenými snami a ideálmi, ale aj osamelosťou a biologickými hodinami, ktoré tikajú čoraz nástojčivejšie. Ich hrdinky nie sú prvoplánové, krásne, bohaté a úspešné. Sú vlastne opakom, negáciou postáv zo Sexu v meste. Túžia po romantike, ale životná realita udusí akýkoľvek pokus o ňu už v zárodku. A keď sa aj dostanú k sexu, určite to nie je nejaké krásne romantické milovanie, ale len sprostá upotená súlož. S ich pocitmi, problémami a zážitkami sa ľahko stotožní nielen väčšina žien, ale aj mužov.

Scenár filmu napísala Jennie Snyder Urman, pôvodne jedna z výkonných producentiek úspešného televízneho seriálu Beverly Hills 90210 a predtým koproducentka seriálu Ženy z rodu Gilmorovcov. Predlohou bol román Emily Giffinovej z roku 2004, ktorý vraj zaznamenal veľký komerčný úspech, vyšiel v státisícoch výtlačkov a bol preložený do dvanástich jazykov, medzi nimi aj do češtiny (Něco vypujčeného, 2009). Autorka, narodená v roku 1972, je bývalou advokátkou právnickej firmy na Manhattane, na istý čas sa presťahovala do Londýna s úmyslom napísať práve tento román. Odvtedy vznikli štyri ďalšie, údajne všetky navrhnuté na filmové spracovanie.

Filmový Tom Popper je rozvedený zámožný newyorský obchodník s nehnuteľnosťami a tučniaky predstavujú dedičstvo po jeho dobrodružne založenom otcovi. Postupne ich má vo svojom luxusnom veľkomestskom byte šesť. Sprvu sa ich chce zbaviť, ale keď zistí, že jeho deti si ich zamilovali, chce to využiť, aby opäť získal lásku bývalej manželky.

Valerie Plame Wilson je autorkou memoárov Fair Game: My Life as a Spy, My Betrayal by the White House a jej manžel Joseph Wilson napísal The Politics of Truth: Inside the Lies that Led to War and Betrayed My Wife's CIA Identity: A Diplomat's Memoir. „Aféra Plame“ sa začala v roku 2003, keď na verejnosť zámerne a riadene presiakli informácie o agentke CIA Valerie Plame, s cieľom zdiskreditovať ju ako predstaviteľku názoru, že Irak Saddáma Husajna nemá zbrojný jadrový program. Pretože to odporovalo silám, ktoré si želali rozpútať vojnu proti Iraku.

Lenže ešte viac sa môže cítiť zaskočený divák, ktorý už po prvých záberoch pochopí, že ide o netradičné, ale dosť „úchylné“ spracovanie rozprávkového motívu, bez  ktorého sa deti zaobídu a dospelých zaplaší vulgárnosť. I keď pripúšťam, že  aj na Slovensku jestvuje nejeden divák, ktorý sa najlepšie pobaví na "humore" fekálneho a genitálneho charakteru.

Mladý dôstojník poľskej armády Janusz Wiesczek (Jim Sturgess), bojujúci proti nacistom, padne  v roku 1940 do zajatia Červenej armády, ktorá ho na základe výpovede manželky odsúdi ako špióna a pošle na Sibír. Janusz vie, že ženu mučili a všetko podriadi tomu, aby z gulagu ušiel a odpustil jej. Je presvedčený, že sa nemá prečo trápiť – to je hnacia sila jeho úteku. Veliteľ tábora hovorí:  "Nie sú to naše zbrane, naši psi alebo naše drôty, ktoré tvoria toto väzenie. Vašim väzením je Sibír.“ Skutočne odtiaľ utiecť sa rovná samovražde. Neľudské podmienky v gulagu, spolužitie nevinne odsúdených ľudí s vrahmi, utvrdia skupinu šiestich, že lepšie je zomrieť na slobode ako v tomto pekle. K Junuszovi, Američanovi pánovi Smithovi (Ed Harris), Poliakom Tamaszovi (Alexandru Potocean) a Kazikovi (Sebastian Urzendowsky), Lotyšovi Vossovi (Gustav Skarsgård), Juhoslovanovi Zoranovi (Dragos Bucur) sa pridá aj  nežiadaný siedmy Rus Valko (Colin Farrell). Valko je výplod ulice i deformovanej ideológie, zlodej, vrah, ktorý nepozná zľutovanie, ale nevie žiť inak. Robí v tábore „urkiho“, ktorým dozorcovia dávali určitú moc a nikto ani presne nevie prečo sa pridal k utečencom. Asi pre dlhy v kartách ponúkne ochranu Januszovi, s čím mnohí nesúhlasia. Nastane však vytúžená chvíľa, počas obrovskej fujavici sa jednej mrazivej noci skupina vydá na útek. Šanca na prežitie je nepravdepodobná. Cieľ - Bajkalské jazero, odtiaľ Mongolsko, Himaláje a konečná stanica India. Prejsť po vlastných nohách v zime, mraze a v nepredstaviteľných horúčavách púšte Gobi sedem tisíc kilometrov cesty, sa zdá  až nepravdepodobné. A predsa sa to niekoľkým podarilo. Prestupujúc hranice Mongolska sa s nimi rozlúči Valko, kriminálnik milujúci Stalina a Lenina (vytetovaných na hrudi aj v srdci), lebo prekročiť hranicu Sovietskeho zväzu je pre neho nepredstaviteľné. Čoskoro sa však pridá mladá žena, pôvodom Poľka Irina (Saoirse Ronan), ktorá utiekla po zatknutí rodičov zo sirotinca. Keď skupina zistí, že v Mongolsku vládnu komunisti musia okamžite zmeniť trasu. A odvety je putovania cez páľavu, bez vody a jedla ešte útrpnejšie, ale pri niektorých jedincoch stálo šťastie alebo to, čo im osud nadelil statočne uniesli. Bez toho mála šťastia a vzájomnej pomoci by však toľko útrap nezvládol nikto.    

Scenáristi a herci Simon Pegg s Nickom Frostom si napísali a s pasiou zahrali úlohy dvoch absolútnych mimoňov, typických fanúšikov sci-fi, nepraktických, popletených, neohrabaných a naivných rojkov s oneskorenou pubertou. Dvaja Angličania cestujú obstarožným karavanom a Amerika ich udivuje na každom kroku rovnako, ako oni udivujú ju. Zhodou okolností práve oni neďaleko legendárnej oblasti 51 naďabia na skutočného mimozemšťana. Desaťročia ho americké tajné služby držali v zajatí a on sa s nimi (ale aj s prominentnými filmármi!) vďačne delil o informácie, no keď mu začalo ísť o život, rozhodol sa ujsť. Clive a Graeme mu majú pomôcť dostať sa na miesto, kam ho príde vyzdvihnúť vesmírna loď, takže onedlho ich už prenasledujú nielen nasrdení poľovníci, ale i tajní agenti. A pretože popletení mladíci náhodou unesú príťažlivú dcéru správcu kempingu Ruth (Kristen Wiig) v pätách majú aj jej rozzúreného tatka, náboženského fanatika Mosesa (John Carroll Lynch).

Jeho režisérom a zároveň kameramanom je František Antonín Brabec (1954). Pôvodne chcel na FAMU študovať fotografiu, ale po niekoľkých neúspešných pokusoch mu odporúčali štúdium kamery. Už. na škole začal  spolupracovať s režisérom  Janom Svěrákom. Neskôr s ním nakrútil filmy Obecná škola, Akumulátor a Jazda, za ktorú získal v roku 1994 Českého leva.(Celkove  získal Českého leva za kameru trikrát – v roku 1996 za film Kráľ Ubu, ktorý aj režíroval , podobne ako v roku 2000 pôsobivú  adaptáciu balád z Erbenovej Kytice.)