Na príbeh anglického bankového úradníka – dnes už 102 ročného Sira Nicholasa Wintona - ktorý tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránil 669 českých a slovenských detí – natrafil Matej Mináč, keď pripravoval koncom deväťdesiatych rokov svoj prvý hraný film Všetci moji blízki. (Podrobnejšie o tom hovorí v rozhovore pre Filmpress.sk Nielen o Nickyho rodine – pozn.red.) Motív hneď použil v scenári a neskôr spolu s Patrikom Paššom nakrútili o Wintonovi dokument Sila ľudskosti. Tvorcovia tvrdia, že ich zaskočila reakcia najmä mladých divákov, ktorých film Sila ľudskosti a následné vzdelávacie programy inšpirovali ku „konaniu dobra“ . Fascinovalo ich aj to, že sa postupne objavovali po celom svete ďalšie „Wintonove deti“ so zaujímavými životnými príbehmi. Oni i ich rodiny sa hlásia k Wintonovi nielen ako k záchrancovi, ale i akoby otcovi a starému otcovi. Takže Nickyho rodina je asi najväčšia rodina na svete a zaslúžila si ďalší film. Nakrúcať ho začali v roku 2006 a dokončili začiatkom tohto roku.
Recenzie 2011
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 5176
Vraví sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Zdá sa, že slovenským filmárom Matejovi Mináčovi (1961) a Patrikovi Paššovi (1948) sa to, istým spôsobom, podarilo. Po hodinovom dokumentárnom filme Nicholas Winton – Sila ľudskosti, za ktorý získali v roku 2002 prestížnu televíznu cenu International Emmy Award a rad ďalších ocenení, uvádzajú v týchto dňoch do našich kín celovečerný dokumentárny film s hranými rekonštrukciami Nickyho rodina.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 5558
Podobne ako Karate Kid, aj King Fu Panda 2 je typická hollywoodska zábava s témou ázijských bojových umení. Kung fu má za cieľ iba ozvláštniť tradičné a nevyhnutné klišé či stereotypy, ktoré poznačili postavy, príbeh i posolstvo filmu. Okoreniť americký hamburger orientálnou vôňou. Producenti rátali dobre a namiešali zábavu, ktorá je odsúdená na komerčný úspech.
To, že ste obézni, nenažraní a hlúpi, ešte neznamená, že nemôžete byť úspešní! Toto nesporne príťažlivé posolstvo v roku 2008 urobilo hit z animovanej komédie štúdií DreamWorks Animation Kung Fu Panda. Aj recenzenti boli nadšení z vtipnej variácie na klasický príbeh o tom, ako Hlúpy Jano ku šťastiu prišiel, z poučeného využitia bojového žánru, z výtvarnej štylizácie, z animácie i z pôvodného znenia, v ktorom – ak by sa tunajší distributér zmiloval, by sme mohli počuť Jacka Blacka, Dustina Hoffmana, Angelinu Jolie, Jackieho Chana či Lucy Liu. Film, ilustrujúci „americký sen“, nominovali v USA na Zlatý glóbus i na Oscara a ľudia zaň do pokladníc svetových kín priniesli 632 miliónov dolárov. Čo znamenalo, že pokračovaniu sa nevyhneme.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 4814
Film sa začína anketou, v ktorej anonymní mladí ľudia hovoria pred kamerou o svojich nevydarených ľúbostných vzťahoch. Príbeh, na ktorý sa budeme takmer sto minút dívať, je jedným z nich. Uvádza ho motto Alfreda de Musseta, francúzskeho romantického básnika, prozaika a dramatika, tvrdiace, že iba šalieť vášnivou láskou má v živote zmysel. Zrejme výber spisovateľa nie je náhodný, veď aj film mladučkého kanadského režiséra Xaviera Dolana Imaginárne lásky je istou generačnou výpoveďou, svojskou „Spoveďou dieťaťa svojho veku“.
Xavier Dolan sa narodil v roku 1989 v Québecu v Kanade. Začínal ako filmový a televízny herec a tomuto povolaniu zostáva verný aj ako režisér, veď v oboch svojich celovečerných filmoch si zahral hlavné úlohy. Debutoval v roku 2009 čiastočne autobiografickou drámou Zabil som svoju matku, kde stvárnil ústrednú postavu teenagera s anjelským výrazom na peknej tváričke, ktorý nenávidí svoju matku a jej dom preplnený zbytočnými čačkami. Pocit slobody získava iba v náručí svojho milenca. Už touto prvotinou Dolan presvedčil o svojom nespornom filmárskom talente, ale ešte väčšmi prekvapil suverenitou tvorby a priam oslňujúcim exhibicionizmom. Vo filme sa objavili aj herci Anne Dorval (v postave jeho nenávidenej matky) a Niels Schneider, ktorí prešli i do jeho druhého opusu.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 5068
Francúzske slovo „potiché“ znamená niečo ako ozdobná váza. Takto vníma rodina a okolie aj Suzanne Pujol, dcéru zakladateľa a manželku majiteľa továrne na dáždniky v malom francúzskom mestečku koncom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Najmä jej despotický manžel Robert Pujol, ktorý ju ustavične ponižuje a podvádza, je presvedčený, že nemá právo ani na vlastný názor , ani na iný spôsob sebarealizácie, iba byť domácou paňou. Lenže v okamihu, keď v továrni vypukne stávka a Robert skolabuje, je to Suzanne , ktorá ho dokáže úspešne nahradiť vo vedení.
Manžela však zaskočí, že po jeho návrate o niekoľko mesiacov sa nechce stiahnuť a byť iba „profesionálnou manželkou“. Ozdobná váza sa rozbila... Toto je východisko divadelnej hry Potiché z osemdesiatych rokov i rovnomenného filmu Françoisa Ozona z roku 2010, ktorý nakrútil na jej motívy a do našej distribúcie prichádza pod názvom Profesionálna manželka.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 6174
Päť rokov po záverečnej časti filmovej trilógie Piráti Karibiku prichádza štvrtý film Piráti Karibiku 4: V neznámych vodách. V trojrozmernom stereoskopickom formáte, s novými hrdinami i novým režisérom. A vlastne aj v trošku inom žánri. Diváci sa však nemusia báť. Nebudú sklamaní. Len film snáď lepšie vystihuje jeho český distribučný názov: Piráti z Karibiku: Na vlnách podivna.
V roku 2003 sa v podobe snímky Piráti Karibiku: Prekliatie Čiernej perly zrodila novodobá filmová legenda. Žáner kedysi populárnych pirátskych filmov ožil ako farbisté hravé fantastické dobrodružstvo hodné barónov Munchhausena a či Prášila. V poetike dokonca skutočne do značnej miery čerpal z filmu montypythonovca Terryho Gilliama The Adventures of Baron Munchausen. Divácky úspech bol nevídaný, a tak v rokoch 2006 a 2007 pribudli pokračovania Truhlica mŕtveho muža a Na konci sveta. Len samotná trilógia utŕžila na vstupnom do svetových kín 2,6 miliardy dolárov. Prirátajte desiatky miliónov tržieb z videa, televíznych práv, videohier, hračiek, kostýmov, suvenírov – a máte dôvod, prečo Piráti Karibiku už viac nemôžu byť takí bezbožní, blázniví, búrliví, rebelujúci, čiže nápadití, novátorskí a hraví ako predtým. Odpoveď je jasná: nesmú riskovať. Musia byť opatrní. Producenti Jerry Bruckheimer a Walt Disney Pictures chcú, aby im táto zlatá sliepočka priniesla naspäť násobok každého z investovaných dvesto miliónov dolárov.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 7934
Ak distribučná spoločnosť neumožní filmovým novinárom a recenzentom na novinárskej predpremiére vidieť snímku, ktorú uvádza do kín, spravidla to značí, že si uvedomuje jej neveľké kvality a chce sa vyhnúť dôsledkom negatívnej kritiky. V prípade amerického sci-fi thrilleru Priest 3D režiséra Scotta Ch. Stewarta to celkom neplatí. Skôr to vyzerá ako šikovný marketingový ťah: kritik sa vyberie do kina na bežné premietanie pre verejnosť s očakávaním absolútneho zla, už si brúsi jedovaté pero, pripravuje sarkastické floskuly – a odrazu vidí celkom podarenú zábavu, ktorú nemožno len tak spakruky znosiť pod čiernu zem.
Na začiatku bol rovnomenný kórejský komiks Priest autora Hyung Min-woo z roku 1998. Postmodernistické dielko, ktoré zručne a najmä zábavne kombinuje upírsky horor, western, postapokalyptickú antiutopickú science fiction a ezoterickú fantasy. Dovedna 16 častí prinieslo detailne prepracovaný alternatívny svet, v ktorom oddávna bojujú dva inteligentné živočíšne druhy: ľudia a upíri. Boj ľudí riadi Cirkev, vzdialene podobná tej našej katolíckej, lenže jej duchovní sú zároveň majstrami bojových umení, hubiteľmi upírov. Po zničujúcej vojne upíri skončili v rezerváciách, Cirkev si uzurpovala totálnu moc a jej bojoví kňazi stratili význam, stali sa pre ňu zbytočnými, ba nebezpečnými. No keď sa podlé upírie plemä chystá na odvetu, sebaistá arogantná Cirkev nedbá varovných znakov a kňazi-bojovníci musia zasiahnuť aj proti jej vôli.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 5210
„Chcem nakrúcať európske nezávislé filmy, nie hollywoodske syntetické konzervy,“ povedal britský režisér Mike Leigh (1943) v jednom z rozhovorov. Jeho najnovší film Ďalší rok (Another Year, Veľká Británia 2010), ktorý nastupuje cestu k slovenskému divákovi, je po mnohých stránkach anti-hollywoodskym dielom. Chýbajú v ňom pekní mladí ľudia, dramatická akcia, trikové scény, emocionálne vydieranie. Príbeh, ktorý scenárista a režisér Leigh predkladá, je navonok prostý, civilný, až dokumentárne autentický. Autor v ňom potvrdzuje svoju charakteristiku „antropológa s kamerou“ a majstra britskej sociálno-pychologickej drámy.
Šesťnásobný nominant na Oscara, nositeľ nielen domácich cien, ale aj vavrínov z najväčších európskych festivalov, si vie získať uznanie kritikov i priazeň divákov, ako o tom svedčia napr. jeho filmy Nahý (1993), drsný príbeh o novodobom Ahasverovi – frustrovanom idealistovi z Londýna, Tajnosti a lži (1996) o mladej černoške, ktorá hľadá svoju biologickú matku, prekvapujúco belošku, a o namáhavom budovaní vzťahu medzi nimi, Piate cez deviate (1999), životopisná hudobná komédia o klasikoch anglického muzikálového divadla Gilbertovi a Sullivanovi, Všetko alebo nič (2002), príbeh londýnskej rodiny, ktorá sa po ochorení dieťaťa ocitá v kríze, Dve tváre Very Drake (2004), pesimistická dráma o žene s dobrými, ale nelegálnymi úmyslami, či Happy-Go-Lucky (2008), optimistická komédia o svojráznej učiteľke materskej školy, ktorej životným poslaním je byť šťastná a rozdávať tento pocit iným.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 10318
Guľatučký macko Pu s priateľmi zo Stoakrového lesa - Prasiatkom, Sovou, Králikom, Tigrom, I-áčikom, Kangou a jej synčekom Rúom - sa nazdávajú, že Christophera Robina uniesol strašný netvor Späťson. Spoločnými silami sa rozhodnú chlapca zachrániť, lenže sú to iba hlúpučké plyšové zvieratká, a tak všetko napokon dopadne úplne inak. Ale žiaden strach, milé deti, (pozor, spoiler!) oslík I-áčik napokon dostane späť svoj chvostík. Hrdinovia z knižiek A. A. Milnea sa vrátili do svetových kín. Do tých slovenských zavítali prvý raz.
Kde bolo – tam bolo, v krajine zvanej Británia žil pred sto rokmi jeden spisovateľ. Volal sa Alan Alexander Milne (1882 – 1956). Vyrástol v malej vidieckej škole, kde bol jeho otecko riaditeľom a jedným z učiteľov, ktorí učili aj malého Alana Alexandra, bol iný pán spisovateľ (vlastne Pán Spisovateľ) – Herbert George Wells.
- Detaily
- Kategória: Recenzie 2011
- 5869
Na začiatku bola kniha. Presnejšie román Kanaďanky Sary Gruenovej Voda pre slony. Autorka sa začala literatúre venovať až po presťahovaní do USA a pri hľadaní témy pre tretiu knihu ju zaujal článok o fotografovi, ktorý v dvadsiatych a tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia cestoval s potulnými cirkusmi po celej Amerike. Začala študovať materiály o prvých cirkusoch a učarovali jej natoľko, že sa úplne ponorila do ich sveta a svoj román ilustrovala ich fotografiami. Vydavateľstvá však jej nadšenie nezdieľali a odmietali román vydať. Keď však konečne v roku 2006 vyšiel, udržal sa dvanásť týždňov na špičke rebríčka bestsellerov denníka New York Times a zaujal aj svetovú verejnosť. V roku 2008 sa vďaka vydavateľstvu Tatran dostal jeho preklad aj k slovenským čitateľom. Od mája tohto roku (svetová premiéra bola v apríli) sa môžeme stretnúť aj s jeho filmovou adaptáciou.
Réžie sa ujal Francis Lawrence (1970). Rodák z Viedne, ktorý však od troch rokov vyrastal v USA, začínal ako tvorca úspešných videoklipov. Dnes je známym režisérom a producentom, ktorý v roku 2005 debutoval celovečerným filmom Constantine a neskôr sa podpísal pod film Ja, legenda. Pri svojom treťom opuse Voda pre slony sa obklopil radom uznávaných tvorcov. Napríklad kameraman Mexičan Rodrigo Prieto je známy svojou spoluprácou s režisérom Alejandrom Gonzalesom Iňárritu, ale na Oscara bol nominovaný za film Skrotená hora. Nomináciami na Oscara sa môžu pochváliť aj tvorkyňa kostýmov Jacqueline West (za film Podivný prípad Benjamina Buttona) či autor hudby, ktorý je tvorcom napr. zvučky televízneho seriálu Pohotovosť a bol osemkrát nominovany na Oscara za filmovú hudbu – James Newton Howard.
