Recenzie 2011

Americký režisér a producent Jake Kasdan (1974), ktorý sa podpísal pod niekoľko televíznych seriálov a celovečerných filmov sa totiž nadchol myšlienkou nakrútiť drsnú komédiu o sebeckej zlej učiteľke, ktorá  pije, berie drogy, je vulgárna a škola jej je ľahostajná. Jeho hrdinka Elizabeth Halseyová  (Cameron Diaz) si vybrala povolanie učiteľky vraj hlavne kvôli dvom mesiacom prázdnin a jej cieľom je nájsť si bohatého manžela, aby už nikdy nemusela učiť.  Lenže snúbenec odhalí jej „zlatokopecké“ plány a svadbu zruší. Elizabeth  teda musí späť k svojej nenávidenej profesii. Žiakom púšťa namiesto vyučovania video, kým sama vyspáva za katedrou „opicu“ alebo kuje plány, ako získať suplujúceho, ale zato bohatého kolegu Scotta (Justin Timberlake). O jeho priazeň však musí bojovať s výbornou učiteľkou, energickou  i keď psychicky labilnou Amy (Lucy Punch) a zároveň  sa brániť pokusom o zblíženie zo strany urasteného, ale neveľmi solventného telocvikára (Jason Segel). Predpokladá, že cestu k bohatému partnerovi jej umožnia väčšie umelé prsia, a tak šetrí na drahú kozmetickú operáciu. Neváha kradnúť, podvádzať, manipulovať druhými a ubližovať im, len aby dosiahla svoj cieľ.

Šmolkovia sa stali hračkami, zberateľskými figúrkami, videohrami, témou piatich zábavných parkov a jednej šou na ľade. Jestvuje viacero druhov šmolkovských cereálií a cestovín, džúsov a sladkostí. Na celom svete vychádzajú albumy so šmolkovskými pesničkami, ba je aj oficiálny šmolkovský tanec! Po dvoch celovečerných kreslených snímkach teda nevyhnutne museli prísť Šmolkovia i v podobe čoraz módnejšieho filmu, kombinujúceho akciu živých hercov s digitálnou animáciou. Najmä ak ich už predbehli Garfield, Scooby Doo, Rocky a Bullwinkle, Alvin a chipmunkovia, Medvedík Yogi či mnoho ďalších. Až na zopár výnimiek majú jedno spoločné: čím viac je digitálneho čarovania, tým menej je skutočného herectva a originálnych autorských nápadov. Kritika neľútostne drví jeden po druhom, no diváci ich bez ohľadu na recenzie milujú a nosia do pokladníc kín stovky miliónov dolárov.

Tragický príbeh Lidíc, ktorých vyhladenie bolo fašistickou pomstou za atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora v Prahe Reinharda Heydricha, druhého muža tretej ríše, sa zdá dostatočne známy. Všetkých obyvateľov mužského pohlavia tejto malej stredočeskej dediny postrieľali, ženy odvliekli do koncentračného tábora, časť detí s árijským zovňajškom vzali násilím na prevýchovu do Nemecka, ostatné zahynuli v plyne. Dovedna to bolo 338 obetí. Dedinu podpálili a vymazali z mapy. Masaker vyvolal veľký medzinárodný ohlas, ktorého pôsobivým dôsledkom je aj okolo štyristo žien, prevažne z Latinskej Ameriky, ktoré majú krstné meno Lidice. Ich zoznam spolu s fotografiami je efektnou súčasťou záverečných titulkov.

S Nickom sa ako mačka s myšou pohráva sadistický psychopat Harken (Kevin Spacey). Kombináciu falošných sľubov, lží, šikanovania a psychického nátlaku volá „motivácia‟. Zubného asistenta Dalea sexuálne obťažuje jeho starnúca, no čím ďalej tým viac nymfomaniacka zamestnávateľka – zubárka Julie Harris (Jennifer Aniston). Považuje ho za svoje vlastníctvo a každý prejav slobodnej vôle chápe ako útok či urážku. Zdá sa, že len účtovník Kurt nemá problémy s nadriadeným. Jeho šéf, dobrácky starý Jack Pellit (Donald Sutherland), má k zamestnancom otcovský vzťah. Lepší ako k vlastnému synovi Bobbymu (Colin Farrell), arogantnému hlupákovi, ktorý šnupaním kokaínu už dávno prišiel o zdravý rozum. Otec ho vo firme trpí len so zaťatými zubami. No keď Pellit senior náhle podľahne infarktu, majiteľom a šéfom firmy sa stáva nebezpečný, hlúpy a náladový narkoman Bobby. A Kurt má problém.

Tvorcov inšpiroval ich desať rokov starý krátkometrážny film o piatich mužoch a jednej žene, ktorí sa vkradnú do opusteného domu, a tam zahrajú štyri skladby na všetkom len nie na klasických nástrojoch. „ V celovečernom filme sme chceli dať téme širší rozmer, aby hralo už celé mesto a nie len jeden byt“, povedal Ola Simonsson. Oproti piatim mužom a jednej žene, ktorí stelesňujú revoltu voči tradícii, snobizmu a zaužívaným spoločenským normám, stojí muzikantsky netalentovaný syn z hudobníckej rodiny Amadeus (Bengt Nilsson), ktorý  z hĺbky duše nenávidí akúkoľvek hudbu. Kým mladší brat, Oscar,  je slávnym dirigentom, on je len policajtom. A práve jemu sa ujde chytiť a  pacifikovať šesticu výtržníkov, považovaných takmer za teroristov. Sannu ( Sanna Persson) šéfku exaltovanej hudobnej  skupiny, si už na hudobnej akadémii pamätajú ako enfant terrible,  pokúšala sa hrať na všeličo len nie na hudobné nástroje, za jej nápad „hrať vodu“  ju vyhodili. Teraz ju uchvátila zaujímavá skladba a veru sa jej podarí ju aj realizovať. Napríklad hrajú na pacientovi (najoriginálnejšia scéna), na elektrickom vedení, s bagrami, prosto na všetkom a so všetkým. Amadea bez sluchu, ktorý však  s istotou rozpozná zvuk metronomu, Sanna priťahuje a vyčíňanie jej kumpánov možno aj teší. Policajta núteného od detstva počúvať hudbu od rána do večera, do istého času aj hrať, v podvedomí udalosti určitým spôsobom prebúdzajú k života. Musíte uznať, kto by sa nepridal na stranu rebelantov, koho v detstve nútili hrať na nejaký hudobný nástroj a on nemal ani sluch, ani chuť to robiť (mnohí to poznáme z vlastných skúsenosti) ? Azda všetci rovnako postihnutí, dokonca aj v prípade, že pre strážcu zákona je to v rozpore s jeho povolaním a etikou.

Do pamäti divákov sa však zapísal ako tvorca  série úspešných  komédií  napríklad Slunce, seno a... Neskôr si vyskúšal divadelnú réžiu muzikálu i opery, ale  od konca osemdesiatych rokov je neprehliadnuteľnou osobnosťou predovšetkým českej filmovej rozprávky. Stačí spomenúť tituly O princezně Jasněnce a létajícím ševci, Princezna ze mlejna I a II, Z pekla štěstí I a II (poznáme ich i v podobe televíznych seriálov) či Nejkrásnejší hádanka.  Dalo by sa povedať, že  Čertova nevesta, ktorej scenár napísal Troška spolu s Markom Kališom na motívy rozprávok Boženy Němcovej,  je z nich najvýpravnejšia. Sám režisér hovorí o tom, že chcel zdôrazniť „vizuálnu stránku filmového rozprávania od rokokových kostýmov Josefa Jelínka cez romantickú kameru Davida Ployhara, trikové zábery či výber exteriérov v prírode i interiérov zámkov, vzbudiť dojem akýchsi živých reprodukcií obrazov začiatku minulého storočia...“

Film podľa vlastného scenára (spoluautorkou bola Biba Bohinská) začala Tina Diosi nakrúcať ešte v roku 2008 (v januári toho istého roku mal premiéru Urbanov televízny portrét z cyklu Radosť zo života, ktorý pre Slovenskú televíziu pripravilo Štúdio K2) a uviedla ho začiatkom decembra 2009 na úvod Medzinárodného filmového festivalu Bratislava v Košiciach, Urbanovom rodnom meste. Takmer dvojročnú prestávku od košickej po bratislavskú premiéru spôsobil nedostatok financií (film vo všetkých etapách tvorby podporilo o.i. Ministerstvo kultúry SR a Audiovizuálny fond).

Kajínek pohorel na neskúsenosti debutujúceho režiséra, ktorý neustrážil scenár, hercov ani kameramana. Uškodila mu aj jeho jednostrannosť. Nehľadal pravdu, ale zo všetkých síl vášnivo obhajoval odsúdeného zločinca. Czech Made Man sa tvári, akoby nezaujímal nijaký postoj. Nebráni ani nesúdi. "Iba" zobrazuje. A obraz má skutočne dobrý.

„Na tomto filme mi veľmi záleží. Je najosobnejší zo všetkých, ktoré som urobil,“ priznáva režisér v jednom z početných rozhovorov posledného obdobia. Pôvodne chcel nakrútiť rómskeho Hamleta – spojiť vysoko štylizovaný a dostatočne známy Shakespearov príbeh s menej známou realitou osád, no neskôr od tohto zámeru upustil a vo filme z neho zostala iba východisková situácia: štrnásťročný rómsky chlapec, ktorého otec zahynie za nevyjasnených okolností, matka, ktorá sa krátko nato vydá za manželovho brata, aby zabezpečila rodinu so štyrmi deťmi, a otčim. prefíkaný zlodej a úžerník, ktorému chlapec intuitívne nedôveruje, cítiac v ňom vinníka otcovej smrti. Táto tragická udalosť zmení Adamov život od základov. Hoci má predpoklady na ďalšie štúdium, musí pracovať, aby pomohol matke, a súčasne strážiť svojich súrodencov, najmä brata, aby nepodľahol fetovaniu či gamblerstvu. Citlivý, rozumný chlapec so zadumanými očami, ktoré sa refrénovito objavujú na plátne ako výčitka, pozorne sleduje život okolo seba, hodnotí ho a premýšľa, ako ďalej. Rád by sa vymanil z bezútešnej prítomnosti, no prekážkou na ceste k inej existencii sú jednak sociálne a spoločenské obmedzenia, jednak zákony vlastnej komunity. Narodiť sa v biednej osade znamená byť raz navždy zaškatuľkovaný. Iba mimoriadne silní jedinci by sa azda mohli vymaniť z bezperspektívnej reality, no to nebude Adamov prípad. Otčim Žigo pri dočasnej neprítomnosti matky stále silnejšie vťahuje dvoch starších adoptívnych synov do svojich kriminálnych záležitostí, vštepujúc najmä Adamovi, v ktorom sa vidí, svoju zdeformovanú, hoci na reálnych negatívnych zážitkoch založenú životnú filozofiu. Keď chlapec prichádza o svoje športové i ľúbostné potešenie, koleso osudu sa začne stále rýchlejšie rútiť k nezvratnej tragédii. Veď „k Bohu aj k diablovi je rovnako blízko“, ako tvrdí motto filmu.