Filmové verzie románov dánskeho spisovateľa Jussiho Adlera-Olsena sa pravidelne objavujú od roku 2013, keď mal premiéru film Žena vklietke, nasledovali Zabijáci (2014), Odkaz vo fľaši (2016) a Zložka 64 (2018). Práva na jeho knihy vlastní spoločnosť Zentropa, ktorej spoluvlastníkmi sú režisér Lars von Trier a producent Peter Aalbek Jensen. Ich protagonistami je dvojica vyšetrovateľov Carl Morck a Assad. V úvodnom filme sa dozvieme, že pre nich bolo Ministerstvom spravodlivosti vytvorené Oddelenie Q a mali vyšetrovať nevyriešené prípady. Na ceste do temnoty, naplnenej po okraj ľudskou zvrhlosťou a psychickou vyšinutosťou je jediným kompasom ľudské rácio, hľadajúce pravdu o zločinoch a ich obetiach.

Od obdivného pokývania hlavou až po razantné zamietnutie. Široká je škála pocitov, ktorú vyvoláva celovečerný dokument Každá minúta života. Neprovokuje štýlom rozprávania, ale témou. Režisérku Eriku Hníkovú zaujal článok o metóde zvanej kamevéda, podľa ktorej možno z dieťaťa vychovať špičkového šampióna. Skontaktovala sa s autorom systému komplexnej multirozvojovej výchovy detí Pavlom Zachom, ktorý ho úspešne aplikoval na svojho syna – dnes hokejistu NHL. Dostala kontakty na viacero rodín, ktoré jeho rady aplikujú na vlastné deti. Niekoľko z nich spoznala, ale pocit, že „to je to pravé orechové“ mala až na stretnutí s rodinou Hanuljakovcov zo Žiliny. „U nich som sa konečne stretla v kamevédou v praxi. Svojho syna vychovávajú dokonca dôslednejšie,“ povedala v rozhovore pre Českú televíziu.

Predstavte si priateľku, ktorá vás opúšťa a vôbec nereaguje na vaše správy. Zároveň sa nachádzate na zdanlivo nikdy nekončiacej rodinnej večeri. No a napokon váš ešte budúci švagor požiada, aby ste predniesli prípitok na jeho svadbe. Teda aj na svadbe vašej sestry. Ale vy takéto prejavy nemáte príliš v láske. A už vôbec nie počas existenciálnej krízy. Presne to je situácia, v ktorej sa nachádza aj naša hlavná postava – 35-ročný Adrien v podaní vynikajúceho Benjamina Lavernhe.

Štyridsaťdva ročný Jan Prušinovský patrí bezpochyby medzi najoriginálnejších a najzaujímavejších českých filmových tvorcov súčasnosti. Každá z jeho štyroch snímok sa určitým spôsobom vymyká z tradičnej kino tvorby našich západných susedov, pretože prináša originálne témy a motívy a zároveň nejde ani o zameniteľné sociálne drámy, ani o obľúbené lifestylové dramedies. Jeho debut František je děvkař z roku 2008 bol iba rozbehom, kedy nebolo jasné, akým smerom sa bude uberať jeho následná kariéra a či vôbec.

První týden v září opět proměnil jinak ospalé benátské Lido ve středobod kinematografického vesmíru – nejstarší filmový festival na světě se nicméně opět konal za přísných bezpečnostních opatření. Na rozdíl od minulého roku se však několikanásobně zvýšil počet akreditovaných novinářů i filmových profesionálů – jelikož pro většinu zemí je nyní jednodušší cestovat než před rokem – což při dodržování původních proticovidových pravidel, jako je nutná rezervace míst v sále 74 hodin předem, prokazování se očkovacím průkazem, či testem nebo poloviční kapacitě kin, nejednomu účastníkovi přidělalo vrásky na čele.