Začneme kinodistribúciou, pretože v tomto sektore sme svedkami skutočnej revolúcie. Nárast počtu divákov v slovenských kinách o 18,1_ na viac než 6,692 miliónov, počtu predstavení (o 2,54_) a priemernej návštevnosti (o 15,7_) bol potvrdením trendu z predchádzajúceho obdobia a kopíroval narastajúce čísla v Európe (celkový počet divákov v roku 2017 dosiahol 1,29 miliardy, najviac od roku 2004). Prekvapením je masívny posun v návštevnosti slovenských filmov: vôbec najnavštevovanejším bol film Všetko alebo nič (340 535 divákov), druhá v poradí bola Čiara (329 349 divákov a rekordné tržby 1 749 425 EUR) a do top 10 sa dostali ešte dva slovenské filmy Únos (4. miesto s 278 763 divákov) Sprava resizea Cuky Luky film (10. miesto a 116 139 divákov). Takýto triumfálny úspech slovenských filmov je niečím skutočne výnimočným a je dôkazom trendu z predchádzajúceho obdobia, kedy sme už zaznamenali úspech niektorých žánrových filmov (Červený kapitán). To, že divácky úspech nie vždy znamená aj úspech u filmovej kritiky je samozrejmé, a naša Správa si nekladie za cieľ posudzovať umeleckú kvalitu, ale prinajmenej dva z nich mali aj vyššie ambície, než iba prilákať do kina masy divákov.

Úspech diváckych filmov v roku 2017 sprevádzal aj úspech umelecky podstatne ambicióznejších filmov na najväčších svetových festivaloch. Väčšinou ide o drámy s motívmi nefunkčnej, alebo rozpadajúcej sa rodiny: Špina mala premiéru v Rotterdame, Piata loď získala hlavnú cenu v súťaži Generation Kplus na Berlinale, Out bol uvedený ako vôbec prvý slovenský film v sekcii Určitý pohľad (Un certain regard) v Cannes, Nina bola uvedená v Karlových Varoch a v Toronte a aby bol výpočet úplný, veľkým úspechom je aj Cena za réžiu pre Čiaru v Karlových Varoch.

Dovolím si tvrdiť, že taký úspešný rok ako 2017 sa tak rýchle nezopakuje, takže si úspech užívajme.

Zároveň sme ale svedkami aj negatívnych trendov: už niekoľko rokov po sebe nie sú k dispozícii údaje o predaji nosičov ani o výsledkoch slovenských operátorov v oblasti VOD, tieto subjekty príslušné údaje nezverejňujú. Na druhej strane sme svedkami zvyšujúceho sa trendu nelegálneho sťahovania. Naša kancelária si, spolu s Úniou slovenských distribútorov a Združením prevádzkovateľov kín objednala u špecializovanej firmy MUSO v Londýne analýzu za rok 2016 na Slovensku a výsledok bol skutočne šokujúci: viac než 238 miliónov nelegálnych stiahnutí (do celkového počtu boli započítané všetky filmy, nielen slovenské a všetky zhliadnutia – streaming, ako aj webové a torrentové stiahnutia). Je to skutočne alarmujúci údaj, v prvom rade pre distribútorov, tiež pre kiná, ale predovšetkým pre Ministerstvo kultúry, ktoré môže iniciovať prijatie príslušnej legislatívy, zamedzujúcej pirátstvu.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

LEGISLATÍVA

Uznesením vlády SR číslo 19 z 11. januára 2017 vláda SR vyslovila súhlas s uzatvorením Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) Slovenskou republikou. Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) je reakciou na zmeny vo filmovej produkcii, ktoré prinieslo posledné štvrťstoročie. Nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel, k výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni. Dohovor predstavuje revidovanú verziu Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý bol prijatý 2. októbra 1992 a na Slovensku platil od 1. mája 1995. Dohovor za filmové dielo označuje „dielo akejkoľvek dĺžky a na akomkoľvek nosiči, najmä filmové dielo hrané, animované a dokumentárne, ktoré vyhovuje ustanoveniam vzťahujúcim sa na filmový priemysel platným v každej z dotknutých zmluvných strán a ktoré je určené na premietanie v kinosálach“.

Zástupcovia desiatich krajín – Holandsko, Grécko, Luxembursko, Malta, Nórsko, Portugalsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko – podpísali dohovor 30. januára 2017 počas MFF Rotterdam.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 615 z 10. mája 2017 a prezident Slovenskej republiky ratifikoval dohovor 19. júna 2017. Ratifikačná listina Slovenskej republiky bola 29. júna 2017 uložená u depozitára, ktorým je generálny tajomník Rady Európy. Dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2017 v súlade s článkom 19 ods.1 a týmto dňom nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku.

Dňa 13. januára 2016 schválila vláda Slovenskej republiky návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2018. Hlavným cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva SFÚ, ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2013 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2015, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2016 – 2018.

 1. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 138/2017 Z. z.  – Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018.

OCENENIE SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2017 AVF podporil 17 filmových projektov, v celkovej výške 50 000 EUR (v roku 2016 to bolo 19 filmových projektov, v celkovej výške 56 400 EUR). Podporu z AVF získal i 21. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2017, prezentácie filmov Atlantída, 2003 na 70. MFF v Cannes v sekcii Cinéfondation a Magic Moments v medzinárodnej súťaži krátkych filmov na 42. MFF Toronto a v podprograme edičná činnosť vydanie publikácie Teória hudobnej nahrávky a výroba 2-DVD Obrazy (proti) extrémizmu, ktoré bude obsahovať 16 krátkometrážnych, najmä non-fiction filmov – 8 z produkcie VŠMU a 8 z archívu SFÚ, spárovaných do 8 spoločensky závažných tém.

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom ONLINE LEXIKÓN SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH TVORCOV – dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-Cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1.

1. cenu na 12. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2017 získal film Don (SK, 2017, r. Samuel Púchovský) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava. Táto škola usporiadala v roku 2017 i 2. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. Tretie miesto získal film V tieni vtáčika (SK, 2017, r. Maximilián Mravčák) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže audiovizuálnej a multimediálnej tvorby Zlatá klapka, v ktorej v roku 2017 už po piaty raz udeľovali ceny. Tentoraz v pätnástich kategóriách

FILMOVÁ PRODUKCIA

 Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. V roku 2017 ich bolo dvadsaťsedem. 6 z nich bolo so 100_ slovenským podielom a doplnilo ich 6 majoritných a 14 minoritných koprodukcií. V jednom prípade bol podiel nákladov Slovenska a koprodukčnej krajiny 50/50. Po trinástich filmoch debutantov v roku 2016 o rok neskôr vznikli len štyri prvé dlhometrážne filmy pre kiná. Jeden z nich bol však poviedkový a tak debutujúcich režisérov bolo šesť (Maroš Berák, Enrik Bistika, Vilo Csino, Vít Karas, György Kristóf a Slavomír Zrebný). Domáca tvorba roku 2017 opäť priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a prilákala do kín takmer 1,5 milióna divákov!

Z 21 hraných filmov (12 v roku 2016) boli štyri 100_ slovenské: prequel k príbehom obľúbených postavičiek z televíznych obrazoviek Cuky Luky film (SK, 2017, r. Karel Janák), DOGG (SK, 2017, r. Slavomír Zrebný, Vilo Csino, Enrik Bistika, Jonáš Karásek), ktorý v štyroch poviedkach – Duet, Opus dei, Grassvater a Game – pracuje s emóciou úzkosti, atmosférou bizarnosti a strachom v jeho rôznych formách, hudobná rodinná komédia Spievankovo a kráľovná Harmónia (SK, 2017, r. Diana Novotná) a Únos (SK, 2017, r. Mariana Čengel Solčanská) na motívy únosu prezidentovho syna, ktorý pomohol v občianskej mobilizácii za zrušenie Mečiarových amnestií týkajúcich sa tohto činu.

Štyri hrané filmy vznikli v majoritnej koprodukcii: triler z prostredia organizovaného zločinu na slovensko-ukrajinskom pohraničí Čiara (SK/UA, 2017, r. Peter Bebjak), dráma rozpadajúceho sa manželstva z pohľadu 12-ročného dievčaťa Nina (SK/CZ, 2017, r. Juraj Lehotský), dráma 50-ročného muža hľadajúceho prácu vo východnej Európe Out (SK/HU/CZ, 2017, r. György Kristóf) a Piata loď (SK/CZ, 2017, r. Iveta Grófová), ktorá je adaptáciou knihy Moniky Kompaníkovej a lyrickým stvárnením rodinných a materinských tém.

Až dvanásť hraných filmov (6 v roku 2016) vzniklo v minoritnej koprodukcii: príbeh ruskej poetky Anny Barkovovej, ktorá strávila 22 rokov života v sovietskych gulagoch 8 hláv šialenstva (8 hlav šílenství, CZ/SK, 2017, r. Marta Nováková), ktorý na Slovensku nebol uvedený v kinách a vyšiel len na DVD, dráma z prostredia otužilcov o hľadaní lásky a nového zmyslu života Baba z ľadu (Bába z ledu, CZ/FR/SK, 2017, r. Bohdan Sláma), triler z poľsko-českého pohraničia, ktorého hrdinkou je postaršia energická a excentrická učiteľka angličtiny a milovníčka a ochrankyňa zvierat Cez kosti mŕtvych (Pokot, PL/DE/SE/CZ/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik), historické roadmovie, inšpirované básňou Jaroslava Vrchlického, odohrávajúce sa v období vrcholného stredoveku Křižáček (CZ/SK, 2017, r. Václav Kadrnka), dramatický príbeh troch slovenských Rómov v Bruseli Kvetinárstvo (La fleurière, BE/SK, 2017, r. Ruben Desiere), film odohrávajúci sa počas protektorátu a uzatvárajúci tetralógiu Jana a Zdeňka Svěrákovcov o jednej generácii Po strništi bos (CZ/DK/SK, 2017, r. Jan Svěrák), dramatický príbeh 40-ročnej ženy, ktorá zo dňa na deň opúšťa svoju rodinu v Berlíne, aby začala nový život v Bratislave Sloboda (Freiheit, DE/SK, r. Jan Speckenbach), Špina (CZ/SK, 2017, r. Tereza Nvotová) – film o tom, čo pre ženu znamená znásilnenie, ako mení jej pohľad na seba samu i svet okolo, vianočná rozprávka Tri želania (Přání k mání, CZ/SK, 2017, r. Vít Karas) a trilógia režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského Záhradníctvo (Zahradnictví, CZ/SK/PL, 2017), ktorá je prequelom úspešných Pelíškov (CZ, 1999, r. Jan Hřebejk) a dej jednotlivých dielov Rodinný priateľ (Rodinný přítel), Dezertér a Nápadník sa odohráva v rokoch 1939-1959. Romantická komédia Všetko alebo nič (SK/CZ, 2017, r. Marta Ferencová) vznikla ako paritná koprodukcia.

V roku 2017 vzniklo i šesť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (12 v roku 2016). Pohľad do sveta tradičnej rómskej hudby Ťažká duša (SK, 2017, r. Marek Šulík) a pripomenutie vzostupov a pádov slovenského himalájskeho horolezectva Vábenie výšok (SK, 2017, r. Pavol Barabáš) vznikli ako 100_ slovenské filmy. Doplnili ich dve majoritné koprodukcie – film o prvom porevolučnom ministrovi vnútra a trojnásobnom predsedovi vlády, ktorý zásadne ovplyvnil moderné dejiny Slovenska Mečiar (SK/CZ, 2017, r. Tereza Nvotová) a film o pozorovaní UFO na strednom Slovensku a skrytých prepojeniach medzi pozemských elitami a exotickými rasami z iných svetov Sprisahanie šedej rasy (SK/CZ, 2017, r. Maroš Berák) a dve minoritné koprodukcie – film o svetoznámej opernej speváčke a herečke a o osudoch, ktoré jej a jej rodine priniesli dejiny Európy 20. storočia Červená (CZ/SK, 2017, r. Olga Sommerová) a filmový portrét autentického českého neonacistu Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, CZ/SK/GB, 2017, r. Vít Klusák).

 Vznikli i dva dlhometrážne filmy neuvedené v distribúcii – časozberný dokument o múroch v nás a okolo nás Múr (SK, 2017, r. Magda Kmeťková, Roman Hraník) a dokument o prešovských skupinách a spevákoch Bars dobrý film (SK, 2017, r. Ján Stračina).

 Verejnú diskusiu rozpútal dlhometrážny intímny pohľad za zatvorené dvere slovenských pôrodníc Medzi nami (IT, 2016, r. Zuzana Límová), ktorý však vznikol v 100_ talianskej produkcii.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané – Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško), Cesta späť (SK, 2017, r. Kristína Leidenfrostová), Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017, r. Michal Ďuriš), Idiot (SK, 2017, r. Martina Buchelová), dokumenty 43 rokov Bratislavského metra (SK, 2017, r. Lucia Kašová), Fotogróf (SK, 2017, r. Veronika Kalužáková), Klavír (SK, 2017, r. Anastasia Sevastyanova), Paraskina záhrada (SK/UA/US, 2017, r. Mišo Suchý), Ríbezľák (SK, 2017, r. Marek Káčer), Smrť Umenia (SK, 2017, r. Dominik György), The Swan (SK, 2017, r. Jonáš Karásek) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kożuch, Boris Šima), Aúúúna (SK, 2017, r. Lina Šuková), Journey (SK, 2017, r. Marek Jasaň), Kontrast (SK, 2017, r. Barbora Bárková), selFish (SK, 2017, r. Lukáš Figeľ), Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová), štyri epizódy zo seriálu Websterovci s názvami Horor v škole (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), Nákupná mánia (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), Ocko Hrdina (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová) a Kabriolet (SK/PL, 2017, r. Katarína Kerekesová), epizóda Vajce (SK, 2017, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) zo seriálu Drobci a Piesočná búrka (SK, 2017, r. Veronika Kocourková) zo seriálu Tresky Plesky.

Zo stredometrážnej tvorby roku 2017 môžeme spomenúť rozprávku Tony & Tina: Hľadanie strateného cirkusu (SK, 2017, r. Boris Gomolčák), dokumenty Pochoduj alebo zomri (CZ/SK, 2017, r. Michael Kaboš), Sociální aspekty Ugandy (SK, 2017, r. Libor Špimr, Monika Nová), Varga (SK/CZ, 2017, r. Soňa Maletzová) a druhý a tretí film z tatranskej trilógie Erika Baláža – Nesmrteľný les (DE/SK, 2017) a Živá rieka (DE/SK, 2017).

Na výrobe 15 dlhometrážnych filmov pre kiná – 13 hraných a 2 dokumentárnych sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej alebo v spolupráci s nezávislými producentmi

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5_ príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2_ príjmov z reklamy), kiná (1_ z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1_ príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1_ príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5_ príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20_ preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

1. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018. Článkom V uvedeného zákona bol novelizovaný zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela reagovala na viacero požiadaviek aplikačnej praxe a vychádzala tiež z potreby stabilizovať príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálnej kultúry za účelom jej ďalšieho rozvoja v Slovenskej republike. Zákon stanovil minimálnu sumu príspevku zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálnej kultúry na 6 000 000 EUR ročne. Toto systémové opatrenie zohľadňuje záujem a úlohu štátu na podpore audiovizuálnej kultúry a má prispieť k jej kontinuálnemu rozvoju.

1. augusta 2017 nadobudla účinnosť vyhláška č. 193/2017 Z. z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte. Za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti podpory filmového priemyslu sa novelou vyhlášky znížila univerzálne uplatňovaná suma oprávnených výdavkov.

Novelizácia okrem tejto stabilizácie finančného zabezpečenia podpornej činnosti fondu prináša aj dva ďalšie zásadné okruhy zmien. Prvým je optimalizácia procesov v samotnej podpornej činnosti a druhým je rozšírenie predmetu činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Zároveň fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“), ako aj možnosť poskytovať služby spojené s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Rozšírenie činnosti fondu prinesie aj ďalšie služby prostredníctvom vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti. Tieto nové činnosti by sa mali stať základom pre vytvorenie Slovak Film Commission, ktorá slovenskej audiovízii už citeľne chýba. Väčšina zmien zákona o Audiovizuálnom fonde nadobudne účinnosť 1. júla 2017 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa finančného zabezpečenia podpornej činnosti fondu (administratívne poplatky a príspevky do fondu), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2018.

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom rokovaní 25. júla 2017 schválila návrh na doplnenie vnútorného predpisu AVF č. 10/2009 Zásady poskytovania finančných prostriedkov. Úpravy tohto vnútorného predpisu vychádzajú jednak z novej schémy štátnej pomoci pre programy 1 a 2 podpornej činnosti fondu a tiež nadväzujú na zmeny zákona o fonde účinné od 1. 7. 2017.

V roku 2017 AVF rozdelil na podporu audiovizuálnej kultúry o 132 400 eur viac než v predchádzajúcom roku (7 566 088 v roku 2017 a 7 433 688 eur v roku 2016), čo predstavuje medziročný nárast o 1,78_. Počas ôsmich rokov AVF podporil už 2 849 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 65 259 442 EUR.

Údaj za rok 2017 je celková sumu finančných prostriedkov podľa zmlúv uzavretých so žiadateľmi a poskytnutých z prostriedkov fondu podľa rozpisu rozpočtu na rok 2017. Celková suma podporených žiadostí v roku 2017 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola 12 277 088 eur.

K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že v roku 2017 Audiovizuálny fond začal pri viacročných projektoch uplatňovať postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov. Údaje uvedené v tabuľke na strane 18 tak za rok 2017 obsahujú informáciu o celkovej sume pomoci vyplývajúcej z prijatých rozhodnutí.

I vďaka podpornej činnosti AVF sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosť jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

V roku 2017 bolo podaných na AVF 523 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry. Počet podporených žiadostí v oblasti audiovizuálnej kultúry bol na úrovni predchádzajúceho roku. AVF podporil v roku 2017 350 žiadostí (354 v roku 2016). Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí stúpol z 59,60_ v roku 2016 na 66,92_. Uvádzaná štatistika za rok 2017 mapuje stav k 10. aprílu 2018.

V roku 2017 AVF podporil 3 žiadosti na digitalizáciu technológiou D-cinema – Letného kina v Komárne, Amfiteátra Paľa Bielika v Banskej Bystrici, amfiteátra v Nových Zámkoch a výmenu serveru v kinosále K1 Kina Lumière v Bratislave – celkovou sumou 91 000 eur.

V roku 2017 nebola podaná žiadna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD.

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 10 žiadostí – Akademik Banská Štiavnica, Kino Lumière Bratislava, Tatra Komárno, Mier Modra, Poľana Hriňová, Fontána Piešťany, Tatran Poprad, Orbis Rimanská Sobota, ArtKino Metro Trenčín, Mier Trstená celkovou sumou 121 200 eur..

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 - podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR. V roku 2017 fond vyplatil v podprograme 2.3 Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela celkom 188 048 EUR. Dotáciou v sume 1 EUR za každú predanú vstupenku na slovenský film vrátane minoritných koprodukcií takto fond podporil 33 kín. V roku 2016 AVF v tomto podprograme podporil 38 kín celkovou sumou 217 488 eur.

(Podrobnejšie v kapitole KINÁ).

V rámci podprogramu 4.4. Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike získali podporu Filmpark production na vývoj software Vision a KONDRETA furniture na vývoj zariadenia Autojib v celkovej sume 25 000 eur.

Program 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR pribudol do podporného systému AVF od 1.7. 2015. V roku 2017 v ňom nastali úpravy týkajúce sa predovšetkým povinného limitu oprávnených výdavkov, ktoré žiadateľ o dotáciu musí preinvestovať na realizáciu projektu v Slovenskej republike. Z pôvodnej sumy 2 mil. EUR sa tento limit znížil na 300 000 EUR v prípade hraných televíznych seriálov alebo „balíka“ hraných filmov a na 150 000 EUR pre všetky ostatné projekty (jednotlivé filmy, dokumentárne alebo animované seriály). Zároveň v roku 2017 fond v tomto programe zaregistroval 12 nových projektov, ktoré sa majú realizovať na Slovensku v rokoch 2018 a 2019 s predpokladanou sumou investícií 8,5 milióna EUR. Osvedčenie o registrácii projektu získali hrané kinematografické diela Generál (SK/CZ/IT/FR/RU) spoločnosti JMB Film &TV Production Bratislava, Nech je svetlo (SK/CZ, r. Marko Škop) spoločnosti Artileria, Šťastné zviera (SK, r. Jozef Slovák) spoločnosti Tatra Star a hrané audiovizuálne diela Ministri spoločnosti Wilder, Outlander Season 4 (US, 2018) spoločnosti Spectral, Villa Lucia (SK/CZ, r. Michal Kollár) spoločnosti KFS, Alleraya - The Falcon Princess a Krátka jar, dlhá zima (ktorého finálna podoba sa stala kinematografickým dielom s názov Dubček (SK/CZ, 2018, r. Laco Halama)) spoločnosti Filmpark production, Mistresses (SK, r. Jakub Kroner – pracovný názov Zamilované a v TV Markíza v marci 2018 uvedené pod názvom Milenky) spoločnosti Inout Studio s.r.o., televízna miniséria Generál (SK/CZ/FR/IT/RU) spoločnosti JMB Film &TV Production Bratislava, tri samostatné audiovizuálne diela Ema a Smrtihlav, Naveky tvoj, Hodinárov učeň spoločnosti PubRes a Čertovské pero (Čertí pero, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt).

V roku 2017 AVF podporil dva televízne projekty – dvojdielnu minisériu Mária Terézia (CZ/AT/HU/SK, 2017, r. Robert Dornhelm), ktorej žiadateľom bola spoločnosť Maya a 11-dielny seriál Inšpektor Max (SK/CZ, 2018, r. Jiří Chlumský, Petr Nikolaev) produkčnej spoločnosti Trigon Production celkovou sumou 368 292 EUR – ktoré získali osvedčenie v roku 2016.

LITERÁRNY FOND