Do obdobia pred prvou svetovou vojnou nás zaviedol historický Félvilág nakrútený o rok neskôr. Jeho Večná zima z roku 2018 získala ocenenie na montrealskom filmovom festivale za najlepšiu réžiu. Je preto tak trochu zvláštne, že sa až doposiaľ žiadne z jeho oceňovaných diel neocitlo v našich klubových kinách, čo distribútor napravil až tento rok a nasadil do nich najnovší prírastok v jeho portfóliu s názvom Drobné bájky. Treba však hneď  podotknúť, že k tomuto rozhodnutiu určite veľkou mierou prispel fakt, že v hlavnej ženskej úlohe „femme fatale“ sa predstavila populárna slovenská herečka maďarského pôvodu Vica Kerekes. 38- ročnú rodáčku si diváci obľúbili najmä vďaka populárnym diváckym hitom, ako Nestyda, Křídla Vánoc, Příběh Kmotra, Muži v naději, 7 dní hříchu či Anděl Páně 2.

Ak idete do kina s tým, že si o filme čo-to (alebo aj čosi viac prečítate), pravdepodobne, nebude pre vás nejakým prekvapením, kam sa dej filmu uberá. Avšak, v prípade, že patríte k tej hŕstke divákov-hedonistov, ktorí si pozrú maximálne (ak vôbec) trailer k snímke, budete prekvapení, aké obrátky tento príbeh na plátne naberá. Tento romanticko-psychologicko-akčný thriller sa, samozrejme, najviac spolieha na tajomstvo. Čím viac sa k sebe naše dve postavy zdanlivo približujú, tým viac dezilúzií a klamstva medzi nimi vzniká. Aj keď je minulosť hlavných hrdinov zahalená rúškom tajomstva a my si už myslíme, že sme celý tento dramaturgicky predvídateľný príbeh rozanalyzovali, prichádza na rad záverečné rozuzlenie deja. A musím napísať, že vskutku priveľmi dramatické.

Konkrétne šesť rokov delí prvé vydanie knihy a jej filmové spracovanie. Tento rok kingovským adaptáciám všeobecne praje. Podobne ako predvlani sa mohli fanúšikovia tešiť z štyroch nových prírastkov, pričom až tri z nich tentokrát zamierili do kinosál po celom svete. S výnimkou nevydareného netflixovského pokusu Vo vysokej tráve šlo o obstojnú druhú verziu Cyntoryna zvieratiek, slušné, no predsa len slabšie pokračovanie známeho To, no a tohtoročnú nádielku uzatvára práve spomínaný Doktor Spánok.

Nakrútila ho katalánska režisérka Isabel Coixet (narodená roku 1960 v Barcelone), ktorá sa môže pýšiť bohatou filmografiou, úctyhodnou zbierkou ocenení a prezentáciou na prestížnych filmových festivaloch. Scenár filmu Florencino kníhkupectvo (The Bookshop) si napísala sama podľa úspešného rovnomenného románu Penelope Fitzgeraldovej z roku 1978. Situovala ho do východoanglického prímorského mestečka Hardborough na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia. Do tohto prostredia, silne poznačeného triednym kastovníctvom a zatuchnutým konzervativizmom, prichádza mladá vojnová vdova Florence Greenová, aby tu zrealizovala svoj sen – otvorila si kníhkupectvo, pretože knihy sú jej životnou vášňou. Súčasne chce takto zachovať spomienku na mŕtveho manžela, ktorý zdieľal jej očarenie literatúrou a každý večer jej predčitoval z obľúbených kníh, veď sa zoznámili v londýnskom kníhkupectve a bola to láska na prvý pohľad.

Jeden z ruských historikov nazval niekdajšiu boľševickú revolúciu v roku 1917 jednoducho feudálnym prevratom. Spoločnosť, ktorá mala po roku 1910 vykročené k obrysom parlamentnej monarchie a kapitalizmu, zažila tichý regres k tým najtvrdším formám feudálnej diktatúry, s obnovením otroctva a nevoľníctva, zápasmi mocenských  klanov o sféry vplyvu a tak ďalej. Spor o reálnu povahu komunizmu je téma hodná záujmu.

Aj keď sa v mnohých médiách písalo o nezaujímavosti a nudnosti týchto charakterov, ja som v nich, predsa len, videla niečo zaujímavé. Zameriavajú sa totižto na ľudí. Vojnový veterán sa polodokaličený vracia z vojny do svojej rodiny amerických cirkusantov. Jeho manželka medzičasom zomrela a ostali mu na starosť a radosť dve deti, polosiroty, ktoré žijú v Medici Bros. Circus. Napriek tomu, toto nie sú problémy a témy vhodné pre malé deti. A možno ich ani nezaujímajú. Všetko pre deti začína byť zaujímavé až vo chvíli, kedy sa v cirkuse narodí malé rozkošné sloníča s neprimerane veľkými ušami…

Dobrú smrť, rovnako ako mnoho jemu podobných filmov, sprevádza aj množstvo špeciálnych projekcií. Dobrá smrť nie je len príbehom pre filmového diváka, ale aj nástrojom pre vyvolanie dialógu a diskusie. Diskusie o jednej z najdôležitejších vecí v našom živote. O smrti, ktorej sa sústavne vyhýbame a v súvislosti, s ktorou sa neustále tvárime, že sa nás nijako netýka. A predsa ide o tému „dýchajúcu na krk“ každému z nás. Bez ohľadu na vek, zdravie, rodinu či spoločenské postavenie. Film tak predkladá priam existenciálnu otázku, či sme vlastníkmi nášho života. Alebo je to práve naopak a život vlastní nás? Odpovedať na túto otázku si musí každý sám, no otvorené debaty priniesli pohľad na daný problém hneď z niekoľkých uhlov pohľadu. Z hľadiska paliatívnej medicíny, teológie, lekárstva či práva.

Jeho oceňovaný celovečerný debut Česť medzi zlodejmi (2015, Zvláštne uznanie pre nového režiséra na festivale v San Sebastiane, 5 domácich cien Guldbaggen) nám priblížil každodenné pretĺkanie sa životom dílerky drog a zároveň  ich konzumentky. Priniesol tak na plátno obraz života na okraji spoločnosti v súčasných „Benátkach severu“, Štokholme, či že obrázok, aký často v kinách nevídame. Drsná sociálna dráma sa pomaly stáva Grönlundovým poznávacím znamením, pretože aj jeho novinka Goliáš je v prvom rade sociálnou drámou, avšak okorenená aj žánrovými ingredienciami psychologickej drámy a gangsterky. Obsahuje témy a motívy, aké poznajú diváci už zo spomínaného debutu, ako pouličný predaj drog, náhľad do kriminálneho prostredia a jeho pravidiel, zložité medziľudské vzťahy a strach o stratu strechy nad hlavou.

Na úvod hádam niekoľko historických faktov, lebo Yorgos Lanthimos (Zabitie posvätného jeleňa, Homár) realizoval príbeh Anny, ktorý výrazne osciluje medzi fikciou a realitou. Pravdou je, že Anna Stuartová (1665 -1714), dcéra Jakuba II. Stuarta a jeho prvej manželky Anny Hydenovej, nástupkyňa Viliama III. Oranžského, žila dlhšiu dobu vo Francúzsku kde si liečila očnú infekciu. Vydala sa za dánskeho princa Juraja, syna dánskeho kráľa Frederika III.  Manželstvo bolo šťastné, ale osud im nedoprial deti. Anna bola osemnásť razy tehotná, buď potratila alebo sa dieťa narodilo mŕtve. Štyri z detí sa nedožili dvoch rokov a jediná nádej Viliam zomrel po jedenástich narodeninách na kiahne a zistilo sa, že mal aj hydrocefaliu. Ďalšia rana ju stihla, keď jej zomrel manžel v roku 1708, čo Whighovia využili a vytvorili vládu vedenú lordom Godolphinom. Kráľovná si však udržala svoj vplyv. Známou sa stala podpísaním zákona o autorskom práve. Odvtedy mali výhradné právo na dielo autori a nie tlačiarne. V roku 1673 sa stala jej priateľkou a radkyňou Sarah Jeningsová, ktorá sa vydala za Johna Churchila Marlborougha, ktorý sa stal jej najdôležitejším generálom. Toľko historické fakty. No nebol by to Lanthimos, obdivovateľ Pertra Greenawaya, ale aj Miloša Formana a Juraja Herza,m keby príbeh neokorenil o množstvo pikantérii a urobil ho atraktívnym. Osobne vidím tak trochu vplyv Greenawaya, ale dačo aj z Formana. No Lanthimos má však svoj osobitý a vyhranený rukopis.