Viac z: Recenzie 2015

Päťnásobný nositeľ Oscara v ňom pár mesiacov pred svojou osemdesiatkou privádza na plátno ďalšieho zo série svojich psychicky labilných, rozorvaných hrdinov. Abe Lucas (Joaquin Phoenix) je zhruba štyridsiatnik s bohatou minulosťou. V mladosti sa politicky angažoval, pracoval v charitatívnych organizáciách a sníval o zmene sveta k lepšiemu. Po zlých osobných skúsenostiach – nevere manželky a tragickej smrti najlepšieho priateľa v Iraku – upadol do depresie sprevádzanej alkoholizmom, stratou zmyslu života a nezáujmom o dianie okolo. V takomto duševnom stave prichádza ako profesor filozofie na univerzitu do malého mesta, kde ho predchádza povesť originálneho bohéma a zvodcu žien, čo naštartuje záujem dámskeho osadenstva. Intenzívne ho prejavujú najmä dve ženy: profesorka Rita (Parker Posey), ktorá v ňom vidí príležitosť na únik z neuspokojivého manželstva a priamočiaro ide za svojím pragmatickým cieľom, a študentka Jill (Emma Stone) z miestnej profesorskej rodiny, inteligentná, snaživá študentka s idealistickými predstavami. V Abem, ktorý ju očarí svojimi nonkonformnými názormi, vidí romantického hrdinu. Je presvedčená, že jej poslaním je prebudiť ho z letargie, o čo sa usiluje najprv intelektuálnymi rozhovormi a neskôr aj nežnejšími prostriedkami. Dvojica sa spriatelí a trávi čoraz viac času vo filozofických úvahách o živote, čo ťažko znáša Jillin partner, tolerantný a trpezlivý ťuťmák Roy (Jamie Blackley). Abe a Jill si náhodou vypočujú v reštaurácii rozhovor o problémoch rozvádzajúcej sa ženy, ktorá bojuje o svoje deti a sťažuje sa na neobjektívnosť sudcu. To je zlomový moment filmu, ktorý rozhodne o osude hrdinov, predovšetkým hlavného aktéra Abeho. Psychologická dráma sa obohatí o prvky thrilleru a speje k (ne)očakávanému tragickému záveru.

Je to až neuveriteľné, ale Cruise sa v tejto úlohe sa drží už dlhých 19 rokov a dá sa predpokladať, že táto cifra nebude konečná. Nie je nutné dodávať, že je absolútnym rekordérom. Pre porovnanie – Roger Moore prepožičiaval svoj šarm Jamesovi Bondovi iba 12 rokov, aj keď vo väčšom množstve filmov. Nateraz. Lenže kým James Bond často mení svoju tvár, divák môže reálne predpokladať, že s odchodom Hunta nastúpi na jeho miesto nová postava. Ale je otázne kedy tak tomu bude. Cruisova pozícia je momentálne zdanlivo neotrasiteľná, hoci ešte pred štvrtým dielom to tak vôbec nevyzeralo.

Dej filmu nás zavedie do roku 1982, keď mladý Sam Brenner (Adam Sandler) po prvý krát vstúpi do miestnej herne a okamžite sa stáva neporaziteľným hráčom starých arkádových hier. V každej nájde, vďaka svojej inteligencii, systém akým sa postavičky pohybujú a dokáže predvídať ich správanie, čo mu poskytuje značnú výhodu. Jeho kamarát Will Cooper (Kevin James) ho prihlási na prvé majstrovstvá v arkádových hrách, kde sa spriatelia s paranoidným, no zázračným dieťaťom menom Ludlow Lamonsoff, a kde sa Sam úžasnými výkonmi prebojuje až do finále. V ňom sa stretne s Eddiem Plantom, prezývaným “The Fire Blaster”. O titule prvého majstra sveta sa má rozhodnúť v poslednej hre, Donkey Kong, ktorú Sam prehrá a sklamaný z druhého miesta odchádza z turnaja. Turnaj nahráva NASA s plánom, že záznam vložia do sondy, ktorú vystrelia do vesmíru so správou pre mimozemské civilizácie.

O nakrúcaní  filmu Papierové mestá sa rozhodlo vlastne počas filmovej adaptácie iného úspešného Greenovho románu Na vine sú hviezdy (2014). Autor románovej predlohy sa stal jedným z výkonných producentov, scenára sa ujali opäť Scott Neustadter a Michael H.Weber a predstaviteľ Isaaca z filmu Na vine sú hviezdy Nat Wolff získal hlavnú úlohu Quentina, prezývaného Kvéčko či Q. Režisérom filmu sa stal Jake Schreier (Kritiku dovtedy zaujal filmom Robot a Frank).

Fanúšikovia vedia, že išlo o srdcovú záležitosť Edgara Wrighta (Súmrak mŕtvych, Jednotka príliš rýchleho nasadenia, Scott Pilgrim proti celému svetu). Ten na ňom pracoval dlhšiu dobu, ale po nezhodách so štúdiom projekt opustil. Marvel sa však nevzdal myšlienky dostať na plátno hrdinu patriaceho v komiksoch medzi zakladajúcich členov Avengers. Wrightovym náhradníkom sa stal nakoniec režisér Peyton Reed (Kašlem na lásku, Yes Man). Pre päťdesiatročného režiséra predstavuje šancu na výraznejší prienik do podvedomia divákov, a to isté platí aj pre predstaviteľa titulnej postavy Paula Ruuda. Skúsený herec známy prevažne z komédií, ale aj z kultových televíznych Priateľov nikdy predtým nebol tak na očiach. Ale zvládol to. Štúdio si tak pripísalo ďalšiu castingovú trefu. Podobné konštatovanie možno, našťastie, aplikovať aj na samotný film.

Jej obľúbenosť nedokazujú len ohlasy z obdobia keď bola vydaná, ale aj to, že sa k jej adaptovaniu často uchyľujú filmári v rôznych dobách (jedná sa už o piatu filmovú adaptáciu). Dôvodov je hneď niekoľko. Jednak v Hardyho novele cítiť silnú inšpiráciu antickou drámou, ale zároveň aj inklináciu k opisom wessexskej prírody a silne melodramatickým nádychom. Na svoju dobu zároveň oplýva silným feministickým nádychom a kritikou súdobej morálky a pokrytectva „hlučného mestského davu“, čo azda postupom času tak trochu vyprchalo, respektíve sa v spoločnosti minimálne pretransformovalo do inej podoby. Aj napriek tomu je však zaujímavé sledovať, ako Vinterberg s predlohou pracuje a aké posuny uňho v porovnaní s knihou nastávajú.

Ťažisko konfrontácie, obsiahnutej v príbehu nácka Teppeho, hľadajúceho cestu zo zovretia kolektívne zdieľanej ideológie, sa sústreďuje na domácu pôdu. Rozmiestnenie vektorov konfliktu, nemá jednoznačný smer a delenie na svojich a cudzích. Teppe sa zamiluje do čašníčky Sáry a s jej synom Ramadanim z manželstva s černochom,  takmer nemá problém. Pre chlapca je prítomnosť tetovaného a holohlavého muža, ktorý je v jeho domove cudzím elementom, nepríjemná. Situácia sa skomplikuje v momente, keď Sára ostane v nemocnici. Teppe sa dozvedá, že bude otcom. Všetky okolnosti  prijíma vďačne, rodine a domovu s jeho intímnymi vzťahmi dáva prednosť pred tlupou agresívnych kamarátov. O Sárinho syna sa stará a chlapec si naň postupne zvyká. Učí ho pravidlám sebeobrany a dokonca zasahuje aj v škole, kde je vystavený sporadickej šikane. Do postupného vytvárania dôvery a priateľstva odrazu zasiahne Teppeho brat Harri, divoký a radikálny zástanca „bieleho“ Fínska. Odíde z armády, plný pohŕdania voči gayom a lesbám. Tí  podľa neho v službe  vlasti nemajú čo hľadať. Harri vnáša do domu napätie, na dlážke kreslí čiaru, oddeľujúcu bielych a farebných a počína si voči chlapcovi panovačne.

Genisys signalizuje návrat série po šiestich rokoch a znova sa kompletne obmenil celý štáb, vrátane hercov. Jedinou stálicou je Arnold Schwarzenegger, aj keď má omnoho viac vrások ako v minulosti. Premisa sa vracia späť k prvým dvom dielom a snaží nadväzovať práve na Judgemement Day. Nik sa nám síce nesnaží vyvracať, že ide o piaty prírastok do série, ale cítiť je to aj zo samotnej zápletky.

Kodanský rodák Jonas Alexander Arnby (1974) študoval na filmových školách v Londýne a v rodnom meste, pred celovečerným debutom nakrúcal hudobné videá, reklamy a krátke snímky. Svojím prvým hraným filmom sa predstavil na prestížnom festivale v Cannes v rámci Týždňa kritiky a zabodoval v medzinárodnej súťaži filmového festivalu v Aténach, kde získal cenu hlavného mesta Grécka. Námet mu poskytol Christoffer Boe, scenár napísal Rasmus Birch. Je to smutný príbeh devätnásťročnej Marie, ktorá žije so svojimi rodičmi v rybárskej osade na Jutskom polostrove a pracuje ako robotníčka v miestnej fabrike na spracovanie rýb. Typovo zaujímavá dievčina priťahuje pozornosť mladých spolupracovníkov, ktorých zároveň svojou drsnosťou odrádza. Jej rodina nemá dobrú povesť – matka pripútaná na invalidný vozík trpí záhadnou chorobu, ktorá je nanešťastie dedičná. Oboch žien sa ostatní obyvatelia osady boja a keďže strach z neznámeho plodí agresivitu, aj Marie čelí v práci šikanovaniu, ktoré má podobu zdanlivo neškodných kanadských žartíkov. Odhalenie rodinného tajomstva je pre ňu šokom, vyhliadky do budúcnosti tragické. Čas, ktorý jej zostáva do plného prepuknutia choroby, chce využiť tak, ako každá iná mladá žena túžiaca po láske, sexe a zábave. Nájde sa aj vhodný partner, kolega z práce Daniel (Jakob Oftebro), ktorého Marie priťahuje svojou neskrotnou povahou, nebojácnosťou a originalitou. Daniel sa do nej zaľúbi  a napriek všetkým prekážkam vytrvá až do šťastného (?) konca. No ľudia, ktorí sa od masy odlišujú svojou inakosťou, nemajú ľahký život. Okolie im ho strpčuje na každom kroku, ba čo viac, chce sa ich definitívne zbaviť. Kladivo na čarodejnice sa občas nájde aj v našom storočí. Dievčina sa však nevzdáva bez boja, za spôsobené príkorie sa rozhodne pomstiť tým najdrastickejším spôsobom, ktorý vyplynie z jej chorej osobnosti.