Viac z: Recenzie 2015

Jeho tvorba je pevne zakotvená v čínskom kultúrnom kontexte, ktorý po nástupe komunizmu v kontinentálnej Číne rozvíjali taiwanskí tvorcovia nového taiwanského filmu v 80. rokoch. V 1989 vzniká  jeho Mesto smútku, prvý film z trilógie mapujúcej zložité osudy zeme, ktorá bola do roku 1971 reprezentantom celej Číny. V ďalších rokoch nakrúca Hou Hsiao - Hsien snímky Majster bábok (1993) a Dobrí muži, dobré ženy (1995).   

Protagonistami knihy i filmu sú Jack (bezprostredne pôsobiaci detský kanadský herec Jacob Tremblay) a jeho mama Joy (americká herečka a speváčka Brie Larson). Divák ich sleduje v zdanlivo banálnych situáciách, keď pripravujú narodeninovú tortu, cvičia, čítajú, pozerajú televíziu, hrajú sa či debatujú, občas sa škriepia, ale cítiť hĺbku ich vzájomného láskyplného vzťahu. To všetko je však iba povrch, pod ktorým cítime niečo divné, podozrivé, ba až zlé. Začíname si všímať, že Jack nosí neprimerane dlhé vlasy ako dievča, je na svoj vek relatívne vyspelý – vie čítať, písať i počítať a pod vplyvom televízie sa vyjadruje tak povediac až „dospeláckym“ jazykom, ale vníma detsky. Prihovára sa jednotlivým predmetom i stenám v izbe, ktorá pre neho predstavuje domov a bezpečie.  Postupne sa dozvieme, že v izbe, kam denné svetlo zablúdi iba cez malé strešné okienko, sa narodil i vyrástol. Je to jediný svet, ktorý pozná, nikdy nebol vonku lebo dvere sú zamknuté a ich tajný kód pozná iba „starý Nick“ (Sean Bridgers). Je to pre neho záhadná bytosť, ktorá im občas nosí potraviny a veci a niekedy si líha do postele s jeho mamou. Počas jeho návštev musí Jack zostať zavretý v skrini a nevydať ani hlások. Vidí ho vlastne len cez medzierky skriňovej žalúzie. Rovnako ako divák, ktorý však, na rozdiel od dieťaťa, pochopil, že ten nenápadný muž je násilnícky psychopat, ktorý Jackovu matku kedysi ešte ako študentku uniesol z ulice, uväznil, sexuálne ju zneužíva, a je len otázkou času, kedy ju i dieťa, ktoré s ňou splodil, a ktoré sa ona pred ním snaží chrániť, zavraždí.Tu niekde sa film láme. Prvá časť v komornom prostredí izby má svoje napätie a istú gradáciu - od pohody matky a syna k postupnému ohhaľovaniu krutej pravdy. Všetko vnímame očami Jacka, ktorý miluje izbu, nechce ju opustiť a nevie pochopiť, že mama z nej plánuje útek do sveta, o ktorom doteraz ani netušil a rozhodujúcu úlohu má zohrať  práve on.

Príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorú na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia sledoval skoro celý svet už na televíznych obrazovkách, sa dostal do rúk naslovovzatých profesionálov a výsledok je perfektne vyrozprávaný príbeh vo všetkých jeho zložkách. Spielbergove vrcholné diela pozná skoro každý, ale pre istotu niektoré spomeniem – Čeluste, E.T. Mimozemšťan, Jurský park, Schindlerov zoznam, Zachráňte vojaka Ryana. Zaujímavejšie však bude, keď radšej naznačím, ako sa prepracoval k špionážnemu thrilleru. V Schidlerovom zozname si vybavil účet so zverskosťou fašizmu, v snímke Terminál si zobral na mušku problém imigrantov a zameral sa zmenu myslenia Američanov v tejto otázke. V roku 2005 nakrútil dva filmy, a to Vojnu svetov a Mníchov, ktorých ústrednou témou je terorizmus. Pochopiteľne nie je mu ľahostajný ani rasizmus a vybral si na pranierovanie tohto neduhu príbeh amerického prezidenta vo filme Lincoln (2012). V najnovšom filme Most špiónov rozoberá, čo sa skrýva pod pojmom vlastenectvo, bezpečnosť krajiny, hrdinstvo, zrada a čo sú to za spoločenské systémy, ktoré človeka vystavujú neľahkým voľbám.

Snehovú kráľovnú 2 vyrobili tie isté ruské štúdiá Wizart Animation a Bazelevs ako prvý film, ale réžie sa ujal „kameraman“ prvej časti Alexej Cicilin, ktorý sa spolu s výtvarníkom Alexejom Zamyslovom podieľal aj na scenári. Snehová kráľovná 2 je Cicilinov režisérsky a scenáristický debut. Žiaden div, že všetky necnosti násilných, producentmi vyvolaných pokračovaní sa snúbia s debutantskými chybami. 

Niekedy začiatkom 60. rokov sa začali objavovať revízie westernového žánru vo filmoch Sama Packinpaha, Anthonyho Manna, ale napríklad aj v tvorbe samotného Johna Forda (Jeseň Čejenov). Táto línia pretrvala až do konca 70. rokov, keď túto etapu definitívne zavŕšil komerčný megaprepadák Michaela Cimina Heaven's Gate. Azda aj táto stigma, ktorá sa nad westernom vznášala, zapríčinila, že ustúpil do úzadia a len občas zažiaril vo filmoch ako Silverado či Mladé pušky.

To je jeden z príbehov, zakomponovaných do dokumentárnej filmovej eseje Perleťový gombík, ktorá po uvedení na októbrovej prehliadke Be2Can prichádza do distribúcie. Jej autora a režiséra, známeho čílskeho filmára, ľavicovo orientovaného mysliteľa a humanistu Patricia Guzmána, odmenili na tohtoročnom Berlinale Strieborným medveďom za najlepší scenár.

Diváci jednoducho od veľkých mien vyžadujú náležitý filmový zážitok a inak tomu nie je ani pri najnovšom filme tohto režiséra V srdci mora, ktorý má na svedomí také kúsky ako napríklad oscarové Apollo 13 a Čistá duša, či Rivali s Chrisom Hemsworthom. Od niekoho, pod koho rukami vznikli takéto veľkofilmy, nikto neočakáva zaváhanie. To však raz nevyhnutne musí prísť. Netvrdím, že Howard nakrútil zlý film, no trefa do čierneho to nebola.

Malého princa skrátka zakaždým čítate inak. Podľa aktuálnej nálady, rozpoloženia, zážitkov, poznatkov, skúseností a dojmov. Je to kniha – zrkadlo. Vždy vám dá všetko, čo dokážete prijať. Takúto predlohu nemožno sfilmovať. A už vôbec nie do podoby divácky prístupného atraktívneho celovečerného filmu. Nikdy to nebude Malý princ, otvorený divákovmu srdcu, jeho mysli. Vždy z toho vyjde filmárova osobná interpretácia, nezaujímavá pre širší okruh publika. Lenže film je už zo svojej podstaty určený „širším vrstvám“. Film, ktorý nikto nepozerá, je mŕtvy. Akoby nebol. Žiaden div, že Malý princ dlhometrážnemu filmu pre kiná dlho statočne odolával.

Predloha od Mary Shelley uzrela svetlo sveta už v roku 1818 (áno, skutočne to už budú takmer dva storočia) a v dobe vydania bola vnímaná ako gotický horor.  Pojednávala o pološialenom géniovi, ktorý sa pokúšal o vytvorenie života z neživej hmoty. Victor Frankenstein je navzdory zasadeniu do klasických kulís o poznanie modernejší a dynamickejší a uberá sa v šľapajách nového Sherlocka s Robertom Downeym Jr. Všímavý divák pritom môže postrehnúť, že režisér Paul McGuigan je podpísaný práve pod novým Sherlockom – aj keď iba tým televíznym s Benedictom Cumberbatchom, z ktorého si vypožičiava trio hercov.