Viac z: Recenzie 2015

Príbeh ako z filmov pre mládež spred trištvrte storočia. Až na to, že Arlo je veľjašter (presnejšie brontosaurom podobný bylinožravý apatosaurus) a otravnou háveďou, kradnúcou farmárom kukuricu, je osirelé mláďa pravekého človeka.

Na jednej strane za to asi môže aj fakt, že Gangster Ka 2: Afričan režisérra Jana Pachla, ako už názov napovedá, sa nebude tak celkom odohrávať v Českej republike, takže Káčko v podstate začína “od nuly”. Samozrejme, nie v pravom slova zmysle, keďže si nechá na Seychely doviezť svoje auto s tromi miliónmi eur prizváraných do podvozku, čo, samozrejme, colníci neodhalia, a tak si môže užívať platené voľno. Ale to už predbieham.

Výnimkou v Lartigauovej filmografii je psychothriller Muž, ktorý chcel žiť svoj život (2010), nakrútený podľa románu amerického autora Douglasa Kennedyho o úspešnom právnikovi, ktorý túži stať sa fotografom. Lartigau sa ako jeden z ôsmich režisérov zúčastnil aj na nakrúcaní poviedkového filmu Neverníci (2012), ktorý sa zaoberal mužskou neverou. Jeho najnovším dielom je Rodinka Bélier, francúzsko-belgický film z roku 2014 o handicapovanej rodine, nominovaný na Európsku komédiu roka.

V úrade sa stretáva so svojou starou láskou, dnes už na najvyšších miestach pracujúcou súdnou prokurátorkou Claire (Nicole Kidman), ktorú žiada o znovuotvorenie prípadu, z veľkej časti kvôli sebe a svojmu svedomiu, no najmä kvôli jeho bývalej kolegyni, agentke Jess Cobbovej. Keď totiž v roku 2002, ešte ako spolupracovníci v tíme, ktorý mal na starosti udržiavanie poriadku a boj s teroristami v istej štvrti Los Angeles, keď sa celé Spojené Štáty obávali vypuknutia vojny následkom jedenásteho septembra, obdržali anonymný tip na mŕtvolu mladej ženy pohodenú v kontajneri blízko ich revíru, jednalo sa práve o mladistvú dcéru Jess. Vyšetrovanie už od začiatku komplikovalo viacero faktov a Ray, ktorý nemohol prípad prevziať kvôli zaradenia do protiteroristickej jednotky a nie k vyšetrovateľom vrážd, sa kvôli svojej priateľke Jess rozhodol vziať veci do vlastných rúk aj za cenu porušenia zákona.

Divák sa postupne dozvie, že stará mama Charlotte (ako vždy skvelá Diane Keaton) zabudla sama na seba, žila iba pre svoje deti a vnúčatá a jej manželstvo so Samom (John Goodman) po štyridsiatich rokoch vychladlo. Spoločne strávené Vianoce majú byť ich posledné. O rodinnej kríze nikto nevie, lebo i keď  si to nepripúšťajú, so svojimi potomkami a ďalšími príbuznými sa vlastne nechápu a vzájomne si predstierajú a klamú. Napríklad dcéra Eleanor (Olivia Wilde) im predstaví ako svojho stáleho priateľa vojaka, s ktorým sa iba v ten deň spoznala v bare na letisku. Syn Hank (Ed Helms), rozvedený otec troch detí tají, že prišiel o prácu a má finančné problémy. Charlottina slobodná a zatrpknutá sestra Ema (Marisa Tomei) skrýva pocit krivdy a ocitne sa v situácii na hranici zákona. Kým otec Charlotty a Emy, dedo Bucky (Alan Arkin), by chcel pomáhať, ale nikto ho nechce počúvať a jedinú spriaznenú dušu nachádza v osamelej servírke Ruby (Amanda  Seyfried). Nehovoriac o citových problémoch vnúčat, či je to päťročná Madison alebo jej starší bratia Bo a dospievajúci Charlie, túžiaci po prvom bozku pod vianočným imelom.

Lichtag aj Barabáš ťažia z rovnakého zdroja, sú zakotvení v horách, či pod hladinou  vody a cez kódy platné v prírode skúmajú človeka, jeho úlohu na tomto svete. Lichtag  sa preslávil predovšetkým svojou láskou k žralokom a vzácnou schopnosťou predstaviť predátora, ktorého snáď každý človek považuje za svojho úhlavného nepriateľa, ako tvora, ktorého správanie je logické, bez emócií a teda aj pochopiteľné. Úspechy na festivaloch po celom svete zožal nielen jeho Carcharias, veľký biely, ale aj príbeh ohrozených veľrýb Tanec modrých anjelov, kde už použil metaforické stvárnenie. Aj keď väčšinu času vidíme na záberoch, mimochodom úžasných, veľryby – keporkaky, príbeh sa začína aj končí u človeka. Mladá dievčina po fatálnom páde zo stromu zostáva do konca života pripútaná na lôžko a sníva o tom, že bude veľryba, ktorá si slobodne pláva oceánmi.

Kinematografia, ktorá stvorila filmové monštrá ako Golem či Nosferatu, psychopatov a manipulátorov ako Mabuse a Caligari, femme fatale ako Maria a Lola, ale aj odvážnych hrdinov a spanilé ženy. Predovšetkým sa však natrvalo zapísala do dejín kinematografie inovatívnou prácou s mizanscénou, príklonom k všednosti, či dlhými pohyblivými zábermi. Nemenej zaujímavá je aj publikácia Od Caligariho k Hitlerovi od Sigfrieda Kracauera, ktorá sa na toto obdobie zameriava. Kracauer v nej symptomaticky skúma kolektívnu pamäť nemeckého národa zmietaného v chaose a biede, natrvalo zapísanú vo filmoch. V neposlednom rade môžeme na príklade samotnej Weimerskej republiky vidieť varovný prst upozorňujúci na ten najhorší možný scenár. Dokumentárny výkladový „dejepis“ Rüdigera Suchslanda skúma všetky tieto zložky a slúži tak ako ideálny štúdijný materiál pre všetkých študentov kinematografie, ohromný zdroj inšpirácie pre cinefilov i ako zaujímavý príspevok do filmovo-historického diskurzu.

Trochu v tieni tejto činnosti agilnej Angeliny zostáva jej filmová práca, a to nielen herecká, ale aj scenáristická a režijná. V týchto dňoch prichádza do kín jej tretí celovečerný hraný film Pri mori, v ktorom sa dvojica po desiatich rokoch opätovne stretáva na plátne v úlohách manželov. Je to romantická dráma, čo je isté prekvapenie po predchádzajúcich dvoch snímkach, ktoré mali výsostne angažovaný charakter. V debute V krajine krvi a medu (2011) sa scenáristka a režisérka venovala bosniasko-srbskému konfliktu v príbehu milencov, ktorých vojna postaví na opačné strany barikády. Film Nezlomný (2014), ktorý iba režírovala, je životopisným príbehom amerického atléta Louisa, úspešného účastníka Olympijských hier roku 1936, ktorý počas Druhej svetovej vojny ako člen posádky amerického bombardéra padne do japonského zajatia, no všetky nepredstaviteľné útrapy prežije vďaka svojej športovej príprave a nezlomnému charakteru. V súčasnosti Angelina Jolie pripravuje podľa scenára Erica Rotha film Africa (2016) o boji proti pytliakom, zabíjajúcim slony kvôli cenným klom. Hlavnú postavu ochrancu africkej fauny a flóry na konci osemdesiatych rokov vytvorí Brad Pitt.

Ďalšie nákladné blockbustery, Osamelý jazdec, Temné tiene a Transcendencia, skončili v červených číslach, menšie projekty, kde môžeme zaradiť aj Rumový Denník alebo Charlie Mortdecai, boli vyloženými prepadákmi.  Aj po hereckej stránke sme si od neho zvykli na vyšší štandard a miesto toho sa začal strácať v rolách ťažko uchopiteľných podivínov. Netrúfam tipovať, či je Black Mass: Špinavá hra závanom starých deppovských čias, alebo signalizuje istú zmenu, ale v prvom rade ide o dobrý film.