„Náš film hovorí, že nakoniec sa vždy nájde pár ľudí, alebo aspoň jeden, pre ktorého je pravda dôležitejšia než lživý mýtus,“ povedal scenárista a režisér Petr Zelenka o svojom najnovšom diele Stratení v Mníchove. Názov síce pripomína slávny americký film Sophie Coppolovej Stratené v preklade, ale venuje sa rýdzo českej téme – Mníchovskej dohode (zrade), vychádzajúc z knihy Jana Tesařa Mnichovský komplex: jeho příčiny a důsledky z roku 2000. Tomuto historikovi je film venovaný, obálka jeho knihy je jednou z rekvizít.
Film sa začína tak seriózne, že divák zapochybuje o jeho žánrovom vymedzení ako komédii. Využíva dobový čiernobiely dokument o stretnutí predstaviteľov štyroch európskych veľmocí – Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska v Mníchove v roku 1938, kedy sa Hitler, Chamberlain, Daladier a Mussolini dohodli na oklieštení vtedajšieho Československa o pohraničné oblasti obývané nemeckou menšinou a ich pripojení k nacistickému Nemecku. Súbežne so záverečnými titulkami beží ďalší dobový dokument, v ktorom vtedajší predseda vlády Rudolf Beran víta nemeckého protektora v Prahe. Medzi týmito dvoma historickými medzníkmi sa odohráva vlastný Zelenkov film, v ktorom sa realita preplieta s fikciou a mystifikáciou, striedajú sa časové i žánrové roviny, ohňostroj nápadov je taký oslňujúci, že ho divák miestami takmer nestíha sledovať. Zelenka mu nič neuľahčuje, núti ho pozorne sa dívať i počúvať, hľadať súvislosti, ale predovšetkým – dobre sa zabávať. Nie je to typicky česká komédia Troškovho, ba ani Hřebejkovho typu, je to výsostne inteligentný humor s mnohými náznakmi a narážkami, do ktorého sa zmestia aj vulgarizmy, lebo sú funkčné. To všetko robí Zelenka s ľahkosťou a obdivuhodným nadhľadom. Tak si vyberá aj svojich spolupracovníkov vrátane kongeniálnych hercov, ktorí sú schopní vierohodne vytvoriť dvojrolu i epizódnu figúrku.