Viac z: Recenzie 2015

Dvadsiata štvrtá misia agenta s povolením zabíjať je najdrahšou bondovkou vôbec a jedným z najdrahších filmov histórie. S Danielom Craigom zavial do série ešte výraznejší komerčný prievan ako predtým, takže sa zjavne nešetrilo na ničom. Sam Mendes sa stal po Terencovi Youngovi, Guyovi Hamiltonovi, Lewisovi Gilbertovi, Johnovi Glennovi a Martinovi Cambellovi, šiestym režisérom, ktorý sa vrátil na režisérsku stoličku. Snaha o zopakovanie úspechu bola očividná od samého začiatku, ale súčasne aj istá neochota štúdia riskovať. Lenže možno sa im diviť pri mamuťom rozpočte 300 miliónov amerických dolárov? Vrátili sa aj ostrieľaní bondovskí scenáristi - hudobný skladateľ Thomas Newman. Len Rogera Deakinsa na poste kameramana vystriedal Hoyte Van Hoytema (Interstellar). Napriek tomu sme sa dočkali odlišného zážitku, ale nemožno v tom nebadať jasný úmysel.

Nedá sa však povedať, že by sa v tomto prípade, na rozdiel napríklad od jeho predchádzajúceho filmu Zvrátení, kde sme sa dočkali scény krutého znásilnenia, či detailného záberu na postupné rozmliaždenie hlavy hasiacim prístrojom, jednalo o kontroverzné dielo. Predsa len „porn-art“ už nejaký ten čas zažíva v klubových kinách boom, čo dokazuje pomerne veľké množstvo filmov na túto tému z nedávnej doby (Nymfomanka, Život Adèle, Súboj s nebom), ale aj veľký divácky úspech prvých dvoch menovaných.

Pravdu- povediac Prdiprášok doktora Proktora je aj rodinný film, aj veselohra, aj paródia, aj satira (k tej sa blíži najviac), čo nie je chybou krásy. Striktne čistý žáner dnes už  ťažko nájdete a nakoniec prečo by sa žánre nemohli prelínať. Hovorí sa, že keď sa v expozícii objaví puška, na záver musí vystreliť. Tu ju zastupuje obrovská anakonda, ktorá zohrá svoju rolu podľa predpisu, ale akú neprezradíme. Isté je len, že v mestečku žijú dvaja vynálezcovia – jeden skutočný, exaltovaný doktor Proktor (Kristoffer Joner) a druhý zlodej vynálezov, nadutý a zlomyseľný pán Thran (Atle Antonsen). No a, samozrejme, ako protiváha dve dobrosrdečné deti – Lisa (pôvabná Emily Glaiser) a Bulle (talentovaný Eilif Hellum Noraker). Dohodnú sa pomôcť životom sklamanému doktorovi Proktorovi, veď jeho prášok na prdy je zázračný. Po užití dá sa ním letieť po šírom nebi, nie je to len ničiteľ gatí, ale aj palivo, a to veľmi účinné. Slovná hračka astronaut – prdonaut ho veľmi výstižne charakterizuje. Všetko by išlo ako po masle keby stelesnenie zla a zloby, pán Thrane, nechcel ukradnúť aj tento vynález doktorovi Proktorovi, ako to už neraz urobil. Pochopiteľne sa mu to podarí, doktora zavrú aj s malým Bullem do väzenia a poriadok je znovu nastolený. Aspoň si to hlupáci v mestečku myslia. To by však nesmela do hry v stúpiť Lisa, ktorá sa postará o to, aby zloduch nedostal správny vzorec na jeho výrobu. Spravodlivosť triumfuje a doktor Proktor, vďaka novej „pohonnej hmote“,  ktorá je aj ekologická, odletí za svojou dávnou láskou do Paríža. Všetci sú šťastní a sviatok 17. máj oslávia dôstojne aj vďaka ekologickému prdiprášku. Salvy sú hlasné a fungujú bezchybne...

Paľo Korec (1958) pracoval po skončení štúdia na FFUK Bratislava ako asistent réžie a produkcie v SFT Koliba. V rokoch 1988 až 1993 vyštudoval na VŠMU odbor filmová a televízna réžia. Absolvoval aj dvojročnú stáž na La Fémis v Paríži. Súčasnosti sa realizuje ako režisér v slobodnom  povolaní. Z hraných projektov uvedieme napríklad snímky Ráno, Falošný autostop, Súhvezdie meča. Z dokumentárnych filmov sú známe Dielňa, Veľké šťastie, Propeler, Desatoro a Stalinove sviečky nad Prešovom. Naposledy zaujal filmom Exponáty, alebo príbehy z kaštieľa (2013), ktoré sa prijali, buď s obdivom alebo odmietnutím. Snímku Čakáreň zrejme čaká podobný osud, ale nepredbiehajme.

Stačí si pripomenúť slová Jamesa Monaca o tom, že „napätie filmu vzniká medzi rozprávaním a obrazem. Je to, ako keby režisér bol v neustálom konfliktu so scénou, ktorú nakrúca. Náhoda tu hrá oveľa väčšiu úlohu.“ Zatiaľčo napríklad v uzavretom priestore divadla všetko závisí predovšetkým na hercoch, vo filme sa môže stať skutočne čokoľvek (pokiaľ sa, samozrejme, nenakrúca výlučne v interiéroch), a to najmä v prípade takého „ambiciózneho“ projektu akým je Victoria Sebastiana Schippera. Tá je totižto oproti iným jednozáberovým snímkam, ako napríklad Ruská archa výnimočná predovšetkým využívaním veľkého množstva exteriérov, obrovskou dynamikou vyplývajúcou zo žánru, a tým, že je kamera v podstate v neustálom pohybe. Otázkou však zostáva, nakoľko je možné využiť jeden jediný záber v intenciách akčného filmu? Má tento postup schopnosť niesť akčný potenciál a akým spôsobom môže byť využitý pre dramaturgické účely?

Pri magazíne Sight and sound by sme na chvíľu mohli ešte ostať, keďže ten okrem estetickej kvality samotného filmu berie často pri hodnotení do úvahy aj jeho vplyv na svetovú kinematografiu. A ten bol v prípade Friedricha Wilhelma Murnaua a jeho Východu slnka vskutku výrazný. Predovšetkým ide o prvý film expresionistického režiséra, ktorý sa presadil v Hollywoode. Tým otvoril cestu ďalším nasledovníkom ako Fritz Lang či Karl Freund.

Komiks vychádzal nepretržite do Schulzovej smrti vo februári 2000 a vzniklo 17 897 častí. V čase najväčšej slávy sledovalo pokračovania komiksu v 2 600 novinách a časopisoch po celom svete 355 miliónov čitateľov v 75 krajinách a 21 rôznych jazykoch. Snoopy vstúpil do svetovej populárnej kultúry a Schulz sa dočkal vlastnej hviezdy na hollywoodskom Chodníku slávy. Vďaka komiksu, právam na televízne seriály, filmy, hračky, videohry či ďalší merchandising sa stal miliardárom.

Dej príbehu máme možnosť pozorovať z pohľadu mladej krásky Frances (Emily Browning), sestry osobného šoféra Reggieho Kraya a študentky miestnej univerzity. Reggie sa jedného dňa rozhodne navštíviť svojho šoféra, mladíka Franka, uňho doma, keďže zaspal a nevyzdvihol svojho šéfa. Reggie je, samozrejme, naštvaný a má v pláne Franka vyraziť, no všetko sa zmení vo chvíli, keď mu dvere otvorí práve Frances a on sa do nej okamžite a bezhlavo zamiluje. Pozve ju a ona súhlasí, netušiac do čoho sa práve zaplietla a čo to jej životu prinesie.

V súčasnosti ju uvádza zvolenské Divadlo J. G, Tajovského, kde mala v réžii Martina Kákoša premiéru 6. marca 2015. Procházkov text poslúžil ako námet pre scenáristov Jiřího Mádla a Petra Hudského, ktorí na jej motívy napísali literárnu predlohu filmu Celebrity s.r.o. Réžie sa ujal Miloslav Šmídmajer (1959), v ktorého filmografii je to tretí celovečerný hraný film. Debutoval rozprávkou Peklo s princeznou (2009), o tri roky neskôr nakrútil retrokomédiu zo školského prostredia Probudím se včera s Jiřím Mádlom v hlavnej úlohe. S týmto vzdelaným a všestranným filmárom sa stretol aj o dva roky neskôr, keď mu produkoval jeho úspešný režijný debut Pojedeme k moři. Vo svojom najnovšom filme Šmídmajer využil nielen scenáristické, ale aj herecké danosti Mádla, keď mu v Celebritách s.r.o. zveril hlavnú mužskú úlohu.