Recenzie 2014

Manželov aj napriek nespochybniteľnej láske od seba oddeľuje priepasť spôsobená traumatizujúcim zážitkom. Partneri sa nedokážu vyrovnať so stratou dieťaťa, ich dlhodobá mizéria podliehajúca trpkej skúsenosti tak vyústi k rozchodu. Ten iniciuje Eleanor, odhodlaná nadobudnúť stratenú rovnováhu a zmysel života bez manžela, u ktorého nenachádza požadovanú oporu. Benson sa v druhom príbehu Ona sústredí na Eleanor, ktorá je v prvom  nespokojná so zhubným stavom, v ktorom sa nachádza, zmizne z manželstva i Connorovho života a pokúsi sa o nový začiatok, čím podnieti manžela uvažovať o záchrane vzťahu. Obaja sa, okrem polemík nad spoločnou budúcnosťou a snahou napraviť čo sa ešte dá, upriamujú na vlastné, osobné smerovanie, ktoré sa v tomto momente života stáva u oboch primárnym. Tragédia, ktorá zasiahne ich šťastie je barličkou, ktorou si režisér a scenárista Ned Benson „pomohol“, v snahe posilniť „dôvod“ rozchodu, čo pôsobí pomerne umelo, akoby sa bál banality, ktorá vyplýva zo všadeprítomných partnerských vzťahov, potreboval dať romanci väčší rozmer,  a tak sa rozhodol zasadiť príbeh do výrazne tragického kontextu. Postavy sa vo väčšej miere venujú vyrovnávaniu sa samé so sebou (a svojou bezcieľnosťou), ako s tak obrovským problémom, ako je strata dieťaťa, navyše v príbehu nie je ozrejmené, ako k tragédii došlo, rodičia neprejavujú takmer žiadne výčitky svedomia, ktoré by zrejme boli po takejto udalosti na mieste (číslo jeden), bez ohľadu na jej priebeh, či príčinu... Bensonov príbeh nie je o vyrovnaní sa s tragédiou, programovo sa vyhýba jej vysvetľovaniu a využíva len pocit a spúšť, ktoré po nej vo vzťahu zostali. Avšak trpká udalosť pôsobí, ako umelá snaha prehĺbiť tému, ktorá je vo svojej zjednodušenej podobe krízou vzťahu a identity. Režisér sa zrejme obával, že by príbeh stratil potenciálnu nosnosť. Postavy, odhliadnuc od tragického backgroundu, často vyvolávajú dojem, že nevedia čo od dobroty a rozvíjať tento jav by bolo omnoho zaujímavejšie, ako stavať na pomerne klišé motíve, akým je spomínaná strata dieťaťa.

Jimmy Gralton (Billy Ward) je slobodný človek a v mene tejto slobody i koná. Zorganizuje v írskej dedine, kam prichádza po desiatich rokoch z Ameriky akési komunitné centrum, kde má svoje miesto aj veselá tančiareň. Chodia sa sem veseliť obyvatelia dedinky, centrum ponúka strechu spevokolu i kurzom kreslenia. Jimmy je skvelý tanečník a svojim divákom predvádza i tanečné novoty. Táto optimistická kolektívna kreativita sa však nepáči vrchnosti. Chcú mať všetko pod kontrolou a Jimmyho charizma spolu so zanietenými rečami o slobode jednotlivca je viac než znepokojivá. Prísny katolícky paternalizmus spolu s represívnou politickou mocou pristupuje k sankciám. Výsledok tohto intenzívneho konania je Jimmyho vynútený útek a tančiareň v plameňoch. Čo zostáva je kolektívny duch odporu, zapísaný hlboko do duší všetkých zúčastnených.

Včielka Maja neoddeliteľne patrí do našej kultúry, aj keď ju poznáme vďaka 52-dielnemu japonskému seriálu anime Mitsubachi Māya no Bōken, ktorý v rokoch 1975-76 vyrobili štúdiá Nippon Animation. Menej sa vie o tom, že prvú knižku o nezbednej včielke Die Biene Maja und ihre Abenteuer vydal už v roku 1912 nemecký spisovateľ Waldemar Bonsels (1880 – 1952). V roku 1915 na ňu nadviazal knižkou Himmelsvolk. Boli to jediné dve Bonselsove knihy pre deti, písal predovšetkým literatúru pre dospelých, poznačenú náboženstvom, mystikou i romantizmom. Paradoxne mu však umeleckú nesmrteľnosť priniesla práve Maja.

Snahou autora bolo, podľa jeho vlastných slov, priblížiť tému a problematiku narušenej statiky partnerského vzťahu z dvoch perspektív, zobraziť rôznorodosť stanovísk, ktorými sa snažia manželia Connor a Eleanor Rigbiovci oslobodiť od minulosti a začať znovu. Okrem spoločných tráum a bolestí opúšťajú aj lásku, ktorá je akousi obetou za slobodu a nový začiatok. Zmiznutie Eleanor Rigby: On sa začína retrospektívnym výjavom zo života hlavných postáv, Eleanor a Connora, pred tragédiou, ktorá narušila ich rozprávkové šťastie, smiech doznieva a presúvame sa o niekoľko rokov, láska je spečatená manželstvom a poznačená ťažkou tragédiou, ktorú príbeh naznačí, väčšmi sa sústredí na emóciou, ktorú v hrdinoch a ich okolí zanechala, na ruiny snov, ktoré je len ťažko zlepiť a vrátiť späť. Eleanor a Connor sa nedokážu odraziť od dna, preto sa Ona rozhodne, že začne bez Neho. Eleanor bez vysvetlenia, avšak z pochopiteľných príčin, zmizne nie len z Conradovho, no najmä z ich spoločného života. Šokovaný Connor sa spamätáva z facky, ktorú mu kreatívna manželka uštedrila, bez váhania sa púšťa do hľadania spoločne strateného ostrova, márne sa snaží preniknúť pod povrch ich bolesti, napadnúť ju a navždy zničiť. To sa však na javí ako nemožná úloha.

Jana Ševčíková (1953), absolventka FAMU, je nezávislá scenáristka, režisérka a producentka dokumentárnych filmov. Zaujíma sa predovšetkým o etnografiu, sociálnu problematiku a základné otázky ľudskej existencie, čoho dôkazom sú snímky Světské děti, 1981, Piemule, 1983, Jakub, 1992, Starověrci, 2001, Svěcení jara, 2002, Gyumri, 2008. Nakrúca len témy, ktoré ju bytostne zaujmú, preto im venuje dostatočne dlhý čas, pričom sa snaží preniknúť k ich podstate, či je to život Rusínov v Rumunsku alebo ruská náboženská menšina v tej istej krajine, portrét japonského choreografa a tanečníka Mina Tanaku či arménske mesto a jeho obyvatelia po ničivom zemetrasení. V tejto línii pokračuje aj vo svojom siedmom filme, ktorého názov tvorí biblický odkaz: Opři žebřík o nebe (2014). Ševčíková  si píše sama scenáre a keďže mala už vo svojich filmárskych začiatkoch zlé skúsenosti s oficiálnymi producentmi (v osemnásťminútovom študentskom filme Piemule žiadali od nej v Krátkom filme Praha rovnaký počet zásahov), rozhodla sa v minulom režime radšej nenakrúcať a živiť sa upratovaním, resp. produkovať si filmy sama. Najnovší vznikol aj vďaka finančnej podpore českého štátneho fondu.

Matthew Scudder je bývalý príslušník newyorskej polície, ktorý sa po istej udalosti utiahol do samoty a stal sa súkromným očkom. Nie je to žiadny nováčik na filmovom plátne. Možno nedosahuje popularitu Jasona Bourna, či Jacka Ryana, ale na plátnach sa už objavil pred 28 rokmi vo filme 8 miliónov spôsobov ako zomrieť a jeho predstaviteľa si zahral Jeff Bridges. Medzi náhrobnými kameňmi je tak druhou adaptáciou kníh Lawrenca Blocka. Tentokrát jeho fiktívnej postave osud prihrá zaujímavý prípad únosu a brutálnej vraždy manželky drogového dílera. Matt sa sprvoti pochopiteľne zdráha, ale napokon víťazí jeho zmysel pre spravodlivosť. Navyše pomerne rýchlo vychádza najavo, že nešlo o prvú obeť páchateľov a podľa všetkého ani o poslednú. Kto za tým vlastne stojí a aké sú ich dôvody?

Na filme sa príznačne odrazila Gondryho výbušná kreativita a vznikol tak animovaný dialóg, ktorý pracuje s veľmi uvoľnenou asociačnou štruktúrou. V pozadí vidieť nenásilne načrtnutý koncept, obsah jednotlivých záchytných bodov, ktoré sú len odhadom výsledného filmu, dielo skladá podobným spôsobom akým sa vyvíja rozprava medzi dvoma ľuďmi, jej presné vyústenie nemožno celkom presne predpokladať. Je vysoký muž šťastný? Je vo výsledku hravý animovaný dokument a ako všetky filmy tohto experimentátora, tvorí osobitné miesto v jeho osobnom „kinematografickom zozname“, ale aj v globálnom kontexte filmovej tvorby.

Režisér vzápätí dodáva, že patrí medzi príbehy, ktoré si vyžadujú  istú odvahu, aby boli rozpovedané. Nečudo, veď slogan knihy i filmu zdôrazňuje, že ide o skutočnosť a : „Neuveriteľný príbeh chlapčeka o výlete do neba a naspäť“ , čo samo o sebe vyvoláva  kontroverzné až skeptické pocity, bez ohľadu na svetonázor, vierovyznanie či štátnu alebo národnú príslušnosť.

David Cronenberg (1943) najmä režisér, ale aj scenárista a herec, sa na začiatku svojej kariéry sústredil na hororové a sci-fi príbehy, no odvtedy svoju žánrovú paletu rozšíril a pridal k témam aj psychologický aspekt, nechýbajú thrillery alebo kombinácia rôznych žánrov. Upozornil na seba filmom Rabid (1977) a hneď sa stal jedným najúspešnejších režisérov Kanady. Snímka Scanners (1981) sa stala hitom. Po filmoch Mŕtva zóna (1983), Mucha (1986), Nahý obed (1991) a M. Butterfly (1993) mu prischol titul kultového režiséra, ktorý mu už nikto vziať nemôže. Pre našich divákov je známy najmä filmom Crash (1996) o autonehode a zobrazení utrpenia jej aktérov. Po ňom opäť upútal pozornosť Príbehom násilia (2005), Východnými prísľubmi ( 2007), v ktorom si zahrali Viggo Mortensen a Naomi Watts, Nebezpečnou metódou (2011), v ktorom sa pri Viggovi Mortensenovi objavila Kiera Knightley a snímkou Cosmopolis (2012), ktorá sa opäť dostala do canneskej súťaže. Mimochodom Východné prísľuby boli v jednej kategórii nominované aj na Oscara. Rozprávanie Coronenbergových príbehov je náročné na sledovanie aj pre jeho odvahu šokovať, aj pre osobitý prístup k témam. Komplikovaný je aj film Mapy ku hviezdam a jeho výklad a prijatie nebude jednoznačné.