Viac z: Recenzie 2013

Filmy ako Tom a Jerry, Doba ľadová, Lovecká sezóna či Oggy a šváby stoja na hrdinoch. Kocúra, myšiaka, leňochoda, šabľozubého tigra, mrzutého mamuta, maniakálnu vevericu, rozmaznaného medveďa, bláznivého srnca, kocúrov a hmyz skrátka máme radi preto, že sú akí sú. Bez ohľadu na svet a príbeh, v ktorom účinkujú. Stačia nám ich interakcie a gagy. Tento princíp vybrúsili do dokonalosti už komici v ére nemých grotesiek.

Pretek odštartoval Hunt na čele s jemným náskokom, neďaleko za ním Watson a Andretti... Rona Howarda filmoví kritici obľubujú skôr v polohe populárneho dokumentaristu, ktorý dokáže realitu okoreniť dramatickým spôsobom bez toho, aby ju znásilňoval. Za Čistú dušu o geniálnom matematikovi trpiaceho schizofréniou, dostal Oscara za réžiu. Jeho novinka Rivali najviac pripomína duel Frost/Nixon – pokorenie amerického prezidenta sa do dejín žurnalistiky zapísalo rovnako významne ako svetový šampionát Formuly 1 roku 1976 do dejín športu. Filmy sú navyše postavené na súboji neľútostných profesionálov, prestrelku slovnú však vystriedal zápas pretekársky. Scenáre oboch napísal britský scenárista Peter Morgan (Kráľovná) – štruktúra deja tak pripomína divadelnú hru sústrediacu sa na postavy a ich fiktívne dialógy rekonštruované na základe historických faktov. „Príbeh som rozvrstvil ako pretek, ..., od stretnutia až po záverečnú akčnú scénu je dej neustálym prebíjaním medzi postavami,“ vysvetlil Morgan pre magazín Film schol rejects. Podobne ako pri novinárskom dueli, tvorcovia v úvodnej časti príbehu rozohrávajú dusivú atmosféru sériou vzletov a pádov k finále, kde prehra nie je možnosťou.

Už dávnejšie som si uvedomila, že tvorcovia z Južnej Ameriky majú vycibrenejšie obrazové videnie ako obyvatelia starého kontinentu. Ťažko povedať prečo? Možno vďaka inej mentalite a temperamentu, možno aj preto, že sú obklopení divokou prírodou a vystavení viacerým prírodným katastrofám. Neviem. Jedno je isté - je to tak. K týmto géniom obrazového stvárnenia patrí aj Alfonso Cuarón (1961) narodený v Mexiko City, ktorý sa však veľmi rýchlo uplatnil aj v Hollywoode. Po štúdiách začal experimentálne pracovať ako asistent réžia na mnohých anglicky hovoriacich filmoch, ktoré vznikli v Mexiku a v Latinskej Amerike. Debutoval s romantickou komédiou Len s tvojím partnerom, ale upútal až filmom Malá princezná. Definitívne však prerazil až kultovou road-movie Mexická jazda. Potom nasledovali napríklad filmy Harry Potter a väzeň z Azkabanu, Potomkovia ľudí a tohto roku tento mág filmového plátna zažiaril snímkou Gravitácia.

Neobyčajný príbeh, ktorý hrá v tejto režijnej prvotine očividne druhé husle, by sa dal zhrnúť do bizarnej anekdoty. Starý muž, umierajúci na AIDS a sužovaný výčitkami, že nedokázal odísť súčasne so svojím životným partnerom, hľadá mladú zaľúbenú dvojicu, ktorá by bola ochotná a najmä schopná prežiť v totálnej izolácii asi štyri týždne, ktoré mu zostávajú do definitívneho konca. Ak sa im to podarí, zdedia po ňom rozsiahly podkrovný byt – miesto svojho dočasného „vyhnanstva“, a k tomu aj značnú sumu peňazí. Fotograf Roman a violončelistka Kaťa, ktorí sa náhodne stretnú v jeden upršaný deň v električke a okamžite si padnú do oka, možno aj preto, že obaja sú bosí, pokladajú svoju lásku za dostatočne silnú, aby vydržala dočasné izolovanie od vonkajšieho sveta. No postupne sa ukazuje, že pre šťastný a spokojný život nestačí mať iba jeden druhého, že existovanie medzi štyrmi stenami prináša ponorkovú chorobu a lepšie vzájomné spoznávanie zasa množstvo každodenných konfliktov. Odísť sa však dá iba raz a návrat je nemožný...

S jeho menom sa oprávnene spája pojem  „česká  režisérska legenda“. Z dvadsiatky jeho filmových réžií  stačí spomenúť celovečerné filmy ako Ostře sledované vlaky (1966 – Oscar za najlepší zahraničný film), Rozmarné léto (1968), Skřivánci na niti (1969 putoval do trezoru, ale v roku 1990 získal Zlatého medveďa na festivale v Berlíne ), Postřižiny (1980), Slavnosti snĕženek (1983), Vesničko má středisková (1985 – nominácia na Oscara), Konec starých časů (1989) či Obsluhoval jsem anglického krále  (2006). V roku 1996 získal Českého leva za dlhoročný  prínos  českému filmu. Sám  však. o sebe tvrdí, že je v prvom rade divadelný režisér (ako taký  úspešne pôsobí nielen v Prahe, ale aj v zahraničí), hoci v roku 1962 ukončil štúdium réžie na FAMU u Otakara Vávru a istý čas sám na FAMU prednášal. Nezabudnuteľný je i vo svojich divadelných či filmových hereckých kreáciách a je autorom dvoch kníh fejtónov Tak nevím (1996) a Tak nevím podruhé (1998).

Narodený v Dánsku roku 1977, absolvent tamojšej Národnej filmovej školy je známy predovšetkým ako scenárista, spolupracovník režiséra Thomasa Vinterberga na jeho skvelých filmoch Submarino a Hon. Ako režisér debutoval snímkou z väzenského prostredia R (2011), keď sa o režisérsku stoličku delil s dokumentaristom Michaelom Noerom. O inšpiračných zdrojoch svojho druhého filmu, ktorý definitívne potvrdil jeho filmársky talent, povedal: „Kým som sa narodil, môj otec bol námorníkom, ale nikdy sa so mnou o tom nezhováral. Možno preto more zakotvilo v mojej mysli. No až pri únosoch dánskych nákladných lodí v rokoch 2007-2008 som si plne uvedomil realitu, o ktorej som predtým nemal ani tušenie. Skutočnosť, že dopravné spoločnosti sú nútené vyjednávať priamo s pirátmi, ktorí zarábajú milióny dolárov, a námorníci sú niekoľko mesiacov držaní ako rukojemníci bez akejkoľvek možnosti riadiť svoj osud.“

Oliver Hirschbiegel (1957) nie je pre našich divákov neznámy. Veľký úspech zožal so snímkou Pád Tretej ríše (2004). Debutoval s filmom Experiment, po ňom nasledovali Môj posledný film, Pád Tretej ríše, Len obyčajný Žid, Invázia, Päť minút v raji, Borgia a teraz prichádza do kín Diana. Sledovať jeho cestu od vychváleného filmu, nominovaného na Oscara za najlepší zahraničný film, až po banálnu telenovelu Diana, je miestami až nepochopiteľné. Je to ukážka, ako sa aj renomovaný tvorca môže poriadne potknúť. Pravdivý príbeh o Diane, vlastne len jej posledných dvoch rokov života, je možno síce poskladaný z mnohých faktov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí si ju pamätajú, ale vznikla, žiaľ, taká sentimentálna zlátanina, že sa nečudujem údajnému vyhláseniu Naomi Watts, že sa bojí najmä jej synov. Či je to pravda neviem, v novinách sa všeličo popíše, ale jedno je isté radosť mať nebudú.

Tento absolvent Nórskej národnej filmovej školy začínal režírovaním reklamných spotov. Ale už jeho celovečerný hraný debut Ľadová smrť (2006) sa stal vraj v Nórsku trhákom, predali ho do štyridsiatich krajín a onedlho vznikli aj jeho dve pokračovania. Pochádzajú pravdepodobne z dielne iných autorov,lebo za jeho druhý film je označovaná úspešná rozprávka Magické striebro (2009, kde bol spolurežisérom. Do tretice sa podpísal pod film Útek (2012).

Oggy je tučný dobrácky, ale nie veľmi bystrý kocúr. Jeho obetavý mačací kamarát (niekedy označovaný aj ako bratanec) sa volá Jack. Trojicu hmyzích nepriateľov tvoria nahlúply DeeDee, vysoký Marky a ich vodca Joey. Mená dostali podľa americkej punkovej kapely Ramones. Mimochodom, meno Oggy vraj vzniklo kombináciou Iggyho Popa a Ziggyho Stardusta, čiže Davida Bowieho. Do jeho sveta patrí aj veľký nemotorný buldog Bob a cica Olivia, ktorá miluje všetko živé. Vrátane švábov.