Viac z: Recenzie 2012

Steven Spielberg je bez pochýb jeden z najväčších žijúcich filmárov. Dosiahol, čo sa len dalo. TSal sa žijúcim klasikom, legendou. Nemá problémy s financovaním svojich projektov. Na spoluprácu si môže vyberať najlepších z najlepších. A na Vojnovom koňovi sa naozaj tí najlepší podieľali. Kameraman Janusz Kaminski, ocenený Oscarmi za Schindlerov zoznam a Záchráňte vojaka Ryana. Strihač Michael Kahn má okrem Oscarov za oba menované filmy aj tretieho - za Dobyvateľov stratenej archy. Skladateľ John Williams, čerstvý osemdesiatnik, má zlatých naháčov s mečom päť – z toho troch za hudbu k Spielbergovým filmom – a tohto roku je nominovaný na Oscary za jeho Tintinove dobrodružstvá aj za Vojnového koňa. Scenárista Richard Curtis bol nominovaný za Štyri svadby a jeden pohreb, scenárista Lee Hall za Billyho Elliota.

Režisér, scenárista a herec Xavier Beauvois (1967) debutoval v roku  1991 s celovečerným filmom Nord (Sever), po ňom nasledovala snímka N´oublie pas que tu vas mourir (Nezabudni, že zomrieš 1995). V roku 2000 sa prezentoval s filmom Selon Matthieu (Podľa Mathieua) a o päť rokov neskôr nasledoval Le petit lieutenant (Malý poručík 2005). Opäť po päťročnej prestávke nasledovala spomínaná snímka  O bohoch a ľuďoch, s ktorou sa definitívne dostal medzi filmársku elitu tak doma, ako aj v medzinárodnom kontexte.

Rudiš so Švejdíkom, uvádzaným pod pseudonymom Jaromír 99, sú tvorcami prvého komiksového románu v modernej českej histórii – trilógie Bílý potok, Hlavní nádraží a Zlaté hory, ktorá vychádzala od roku 2003 samostatne a v roku 2006 vyšla ako celok s názvom Alois Nebel. Autor námetu a výtvarník Jaromír Švejdík sa inšpiroval americkým komiksom 50. rokov minulého storočia, socialistickým realizmom a motívmi starých papierových vystrihovačiek, ktoré pretrvávajú ako svojrázna forma ľudového umenie v Jeseníku. Komiks vyšiel aj v Poľsku a Nemecku. Podľa komiksu vznikla ešte v roku 2005 rovnomenná inscenácia (Činoherní studio Ústí nad Labem, 2005).

 Štúdium sociológie a teórie komunikácie na rímskej univerzite La Sapienza absolvoval v roku 1998 prácou o amerických Talianoch v Brooklyne. Predtým strávil dva roky v New Yorku, kde medziiným pracoval aj ako kameraman a nakrútil tam na túto tému dokument. V roku 2004 debutoval celovečerným hraným filmom Private, za ktorý získal Zlatého leoparda na festivale v Locarne a na domácej pôde cenu pre najlepšieho nového režiséra v Taliansku - Donatellovho Davida. S úspechom sa stretol aj jeho druhý film Na moju pamiatku (2007) - voľná adaptácia románu Furia Monicelliho. Pri svojom treťom opuse opäť siahol po adaptácii románovej predlohy od Paola Giordana.

Napriek mnohým dohadom a klebetám svet nemá o skutočnej identite Banksyho ani poňatia. Pracuje v dôslednom utajení, na verejnosti sa objavuje buď ukrytý pod maskou, kapucňou, alebo (vo filmoch, na videu a fotografiách) s rozostrenou či rozrastrovanou tvárou. Niektoré teórie dokonca uvažujú o tom, že môže ísť o celú skupinu výtvarníkov.

Francúzsky režisér, scenárista, producent a v prípade svojho najnovšieho filmu aj strihač  Michel Hazanavicius (1967) už menom naznačuje litovský pôvod (jeho starí rodičia sa usadili vo Francúzsku v roku 1920). Začínal réžiou televíznych reklám v osemdesiatych rokoch a pod prvý televízny film La Classe Americain sa podpísal v roku 1993. Prvý film pre kiná Moji priatelia nakrútil v roku 1999 a objavil sa v ňom aj jeho brat –herec Serge. Nasledujú špionážne paródie OSS 117: Káhira – hniezdo Spies (2006) a pokračovanie OSS 117: Lost in Rio (2009).

Ako námet mu poslúžila kniha Gerda Koenena Vesper, Ensslin, Baader – prehistória nemeckého terorizmu, na základe ktorej si sám napísal scenár. Zúročil v ňom štúdium psychológie i skúsenosti dokumentaristu. Ústrednou postavou je Gudrun Ensslin, s ktorou sme sa mali možnosť stretnúť pred troma rokmi v tematicky príbuznom filme Baader Meinhof Komplex (2008, réžia Uli Edel), keďže patrila medzi popredné predstaviteľky RAF.

Britský spisovateľ John le Carré, vlastným menom David John Moore Cornwell (1931) je jedným z najuznávanejších autorov špionážnych románov. V 50. a 60. rokoch minulého storočia pôsobil v britských tajných službách MI5 a MI6. V tom čase už začal publikovať, preto si zvolil francúzsky znejúci pseudonym. Až po úspechu románu The Spy Who Came in from the Cold, vydaného v roku 1963, opustil tajné služby a začal sa živiť ako spisovateľ. Pravdou však je, že hlavným dôvodom odchodu bolo vyzradenie jeho identity britským tajným agentom, pracujúcim pre Sovietsky zväz.

Film vznikol na základe skutočného príbehu Billyho Beana, ktorý neuspel ako nádejný baseballový hráč, ale rozhodol sa naplniť svoje ambície v tejto oblasti ako manažér. V komplikovanej situácii na začiatku sezóny 2002, keď jeho mužstvu – Oakland Athletics, ľudovo prezývaný A's - chýbajú vhodní hráči i financie, si najme mladého ekonóma Petra Branda a za pomoci počítačovej štatistickej analýzy sa pokúsia experimentovať a zmeniť zaužívaný systém. Začnú napr. najímať nedocenených hráčov - zdanlivých „outsiderov“, ktorých baseballový svet považuje za nevhodných, lebo sú už starí, chorí alebo problematickí. Nový uhol pohľadu, nové metódy, kuriózna zostava zaujme i pobúri okolie, ale sa aj podpíše pod nečakané zmeny a výsledky.