Jej film Líbáš jako búh mal napriek tomu úspech. Možno preto, lebo namiesto sexuálnych eskapád pridrzlých pubescentov ponúkla dobrodružstvo rozvedenej učiteľky vo veku 55+, ktorá balansuje medzi bývalým mužom a milencom.
Marie Poledňáková je režisérkou geografického a politického bezčasia – jej staré filmy ako by sa neodohrávali v socialistickom Československu a nepatrili do Prahy, pri panoráme mesta som mala chvíľami pocit, že je to Rím. V socializme inscenovala akúsi univerzálnu meštiacku idylu, v ktorej detičky prednášali roztomilé hlášky a život bol vlastne fajn. Jej filmy však mali istý glanc a na vysokú divácku obľúbenosť to zjavne stačilo. Posledné filmy ho však stratili a kontakt s realitou Poledňáková nemala nikdy.
Jej film Líbáš jako búh mal napriek tomu úspech. Možno preto, lebo namiesto sexuálnych eskapád pridrzlých pubescentov ponúkla dobrodružstvo rozvedenej učiteľky vo veku 55+, ktorá balansuje medzi bývalým mužom a milencom.
Osobnosť pápeža Jána Pavla II. (1920 – 2005) sa nezameniteľne vpísala do dejín sveta i sŕdc ľudí. Nečudo, že inšpirovala aj vznik množstva (hovorí sa až o čísle 150) dokumentárnych či hraných filmov. V týchto dňoch prichádza k nám jeden z najnovších – najdrahší poľský dokument Ján Pavol II..: Hľadal som vás..., ktorý mal premiéru vlani, v roku jeho blahorečenia a teraz sa pripravuje jeho osemdielna televízna verzia.
Slávnostná slovenská premiéra je naplánovaná na 7. júna, ale už teraz v máji sa uskutočnila novinárska projekcia. Pri tejto príležitosti informoval zástupca distribúcie – Jiří Králik z Domu kultúry v Kroměříži – novinárov, že film zároveň vychádza na DVD s možnosťou špeciálnych verejných projekcií z DVD alebo Blu-ray. Premietanie filmu by malo byť navyše súčasťou tohtoročných osláv Roku vierozvestcov - svätcov Cyrila a Metoda, ktorých pápež Pavol Ján II. vyhlásil už v roku 1980 za patrónov Európy.
Zdá sa priam neuveriteľné, že taký osobitý zjav, akým je výtvarník, scenárista a režisér Tim Burton, vyrašil z podhubia spoločnosti Walta Disneyho. Tvorca, známy originálnou a fascinujúcou zmesou pochmúrneho hororu, majstrovskej štylizácie a neobyčajného humoru, sa však sám priznáva, že pre jeho životnú púť bol rozhodujúci televízny seriál z čias detstva. Volal sa Dark Shadows, čiže Temné tiene.
Seriál Dark Shadows o rodinke Collinsovcov, označený ako gotická soap opera, vysielala americká televízia ABC v rokoch 1966 až 1971 každý deň okrem víkendov. Vzniklo dovedna 1 225 častí. Seriál do istej miery nadväzoval na klasiku Addams Family aj The Munsters, ale bol ich novodobou sofistikovanou variáciou v ére Vietnamskej vojny, hippies a dobývania vesmíru.
Voľné pokračovanie svojho debutu Démoni nazval režisér a scenárista Róbert Šveda Anjeli. Nepodarilo sa mu získať financie na pripravovaný celovečerný film Čubirková – Former Poeple, a tak využil čakanie na peniaze užitočným spôsobom – nakrútil za dvanásť dní nízkorozpočtový film aj vďaka tomu, že mohol, ako sám hovorí, vytiahnuť námet zo šuplíka. „Potreboval som nakrútiť film, ako uvedomenie si, čo je v prípade odchádzania blízkej osoby ozaj dôležité“, priznáva režisér.
Košický rodák Róbert Šveda (1975) za svoj debut Démoni získal hlavnú cenu Zlatý debut na festivale Třinecké filmové babí léto, ocenenie Igric za najlepší televízny film a Cenu slovenskej filmovej kritiky za najlepší film roka. Naši diváci ho poznajú najmä ako tvorcu televíznych seriálov Mesto tieňov, Odsúdené, Kriminálka Anděl, Ako som prežil, Nevinní. Takisto z dokumentárnych cyklov Najväčšie kriminálne prípady Slovenska a Radosť zo života. Pre televíziu režíroval ešte filmy Fejs a Ľúbi neľúbi. Počas štúdia na VŠMU nezaháľal a nakrútil niekoľko krátkych filmov ako Odchod, Sen predstava fantázia Bendy Kristovej, Päť zmyslov - Čuch, Cez prah. Krátky film 1942 bol zvučkou Gay film festivalu 2001 a otváral aj prehliadku Febiofest. S týmto filmom za zúčastnil aj na workshope pre mladých talentovaných filmárov Talent Campus na Berlinale.
Vraždy v ulici Morgue, Súdok Amontillada, Predčasný pohreb, Jama a kyvadlo, Maska červenej smrti, Havran. Československé deti hltali Edgara Allana Poea, lebo bol jednou z mála oficiálnych a povolených alternatív socialistickej realistickej nudy. Dnešná mládež má toľko iných príležitostí, že sa môže uzabávať na smrť. A tak asi nepochopí čaro základného nápadu tvorcov snímky Havran, všetku tú hrôzu a beznádej, keď autor zistí, že niekto realizuje to, čo on vymyslel.
Americký básnik a spisovateľ Edgar Allan Poe zomrel v Baltimore 7. októbra 1849. Príčiny jeho smrti ani okolnosti, ktoré im predchádzali, dodnes nikto neobjasnil, a tak bolo len otázkou času, kedy sa ich zmocní Hollywood. V kriminálnom thrilleri Havran musí geniálny autor spolupracovať s baltimorskou políciou a bojovať o život milovanej ženy proti tajomnému zločincovi, páchajúcemu krvavé skutky podľa jeho literárnych diel.
Už si pomaly zvykáme na to, že slovenské názvy filmov, určených pre tunajšiu distribúciu, sa menia častejšie ako počasie. Preto nás už nedokáže prekvapiť, že film, pôvodne avizovaný a v plánoch premiér uvádzaný ako Piráti: Spolok babrákov a neskôr Piráti! Spolok babrákov sa do kín dostal pod názvom Piráti! Napokon, chaos môže uškodiť nanajvýš tak komerčným záujmom distributéra. Podstatné je, že si môžeme pozrieť ďalší inteligentný, zábavný a príjemný film o babrákoch, vhodný pre celú rodinu.
Britský scenárista a spisovateľ Gideon Defoe v rokoch 2004 – 2012 vydal päť kníh série The Pirates! Aj o dobrodružstvách pirátov s veľrybami, s Napoleonom – a s vedcami. Knihy nie sú primárne určené deťom, ale sú prístupné i mladým čitateľom. Práve knižka The Pirates! in an Adventure with Scientists z roku 2004, úvod celého cyklu, sa stala námetom britsko-americkej animovanej 3D snímky štúdií Aardman Animations, Columbia Pictures a Sony Pictures Animation. Film sa čiastočne inšpiroval aj knihou The Pirates! in an Adventure with Whaling z roku 2005.
Španielsky režisér, tvorca takých úspešných filmov ako Temnota a Nepremožiteľné zlo, Jaume Balagueró, sa tentoraz sústredil na precízny, presný a prepracovaný portrét psychopata, ktorý nevie byť šťastný a radosť (ak sa tak dá nazvať) mu robí len pocit, že je niekto nešťastný, o čo sa, samozrejme, sám pričiní. Snímka Kým spíš je však o to rafinovanejšia, že tvorcovia nič nezataja, divák je svedkom jeho činov a predsa sa všetci len prizerajú. Pripomína vám to niečo ? Ako vaše uvažovanie smeruje k manipulácii tak so skupinou ľudí, ako aj s jedincom, tak sa uberáte správnym smerom.
Jaume Balagueró debutoval v roku 1999 s filmom Los sin nombre (Tí bez mena). V roku 2002 už exceloval s kasovo úspešným filmom Temnota, v ktorom si zahrali Ana Paquin, Lena Olin, Iain Glen a Giancarlo Giannini. Film mal doma aj v zahraničí veľký úspech, a preto aj vo svojom treťom filme Nepremožiteľné zlo (2005) mohol opäť siahnuť po hereckých hviezdach ako Calista Flockhard a Elena Anaya. Potom nakrútil sériu šiestich snímok, z ktorých jeden Peliculas para no dormir: Para entrar a vivir (2006) uvideli, ako predošlý, na festivale v Benátkach. O týchto filmoch sa hovorí, že nemôžete pri nich zaspať – to je ich hlavná devíza. Balagueró sa potom vydal na cestu hororu a realizoval nízkorozpočtový hrôzostrašný horor pod názvom REC. Druhý diel REC 2 nakrútil spolu s Pacom Plazom, ktorý sám realizoval REC 3 a štvrtý záverečný film bude opäť dielom Balaguera a zvolil názov Rec Apocalypse. Režisér je teda uznávaným majstrom napínavých situácii, naháňania hrôzy a strachu. A musím uznať, že je to majster naslovovzatý. Filmov, že niekto niekým manipuluje, tajne a rafinovane niekoho terorizuje, vzniklo už nespočetné množstvo, aby to však pôsobilo vierohodne musí sa toho ujať profesionál a mať poruke aj dobrého scenáristu. V tomto prípade to bol Alberto Marini.
Po sérii filmov, inšpirovaných počítačovými hrami, komiksovými hrdinami, detskými hračkami a atrakciami zo zábavných parkov prichádza hollywoodsky akčný veľkofilm Bojová loď režiséra Petra Berga, o ktorom reklama tvrdí, že ho inšpirovala tradičná hra starších detí, zvaná Lodičky.
(U nás ju školáci hrávajú na štvorčekovom papieri, ale v USA, kde je známa už bezmála sto rokov, ju deti poznajú ako stolovú zábavu s plastovými hracími plánmi, modelmi lodí aj so strelami.) A hoci vo filme nájdeme vtipne využitý i tento motív, rovnako správne a zároveň zavádzajúce by bolo tvrdiť, že snímka Bojová loď vznikla podľa Priepasti Jamesa Camerona, Top Gunu Tonyho Scotta, Prepadnutia v Pacifiku Andrewa Davisa, Vesmírnych kovbojov Franka Corvina, Blízkych stretnutí tretieho druhu či E.T. - Mimozemšťan Stevena Spielberga alebo knihy Stephena Kinga Pod kupolou. Ako vo väčšine filmovej zábavy tohto druhu tu totiž nájdeme pôžičky snáď odvšadiaľ. Je veľkým sumárom všetkého, čo na tomto poli až doposiaľ vyrástlo.
Mladým vraj patrí svet, a tak sa zákonite nakrúca prevažne pre mladých a o mladých. O to príjemnejšie prekvapí, keď tento stereotyp naruší príbeh o senioroch. Je to prípad filmu Báječný hotel Marigold britského režiséra Johna Maddena. Nakrútil ho podľa scenára Ol Parkera na motívy románu Deborah Moggach Tieto hlúposti.
Protagonisti príbehu – siedmi britskí dôchodcovia (v úvodnej časti spoznávame v skratke ich životné osudy) – sa dajú zlákať reklamou a rozhodnú sa nechať na staré kolená rozmaznávať vymoženosťami prepychového hotela Marigold v Indii. Až na mieste zistia, že ide o rozpadávajúcu sa budovu, na ktorej renováciu majiteľ ešte len zháňa peniaze a oni sa musia rozhodnúť, čo ďalej.