Viac z: Recenzie 2012

Za vrchol jeho doterajšej tvorby považujú filmoví labužníci  Mliečnu dráhu z roku 2007, odmenenú Zlatým leopardom na festivale v Locarne. Je to experiment, ktorý sa skladá z ôsmich desaťminútových statických mikropríbehov bez slov, oslovujúcich rovnako milovníkov filmového i výtvarného umenia. V tomto roku získal jeho najnovší film Je to iba vietor, inšpirovaný skutočnými sériovými vraždami v Maďarsku a útokmi na Rómov, Veľkú cenu poroty a Filmovú cenu Amnesty International na Berlinale. Hovoríme o súčasnom maďarskom režisérovi Benedekovi Fliegaufovi (1974). Po premiére 28. júna prichádza do našich kín vďaka Asociácii slovenských filmových klubov jeho štvrtý, z roku 2010 pochádzajúci film Lono (Méh / Womb, Nemecko – Maďarsko – Francúzsko).

Rumunská kinematografia zaznamenala v poslednom čase veľa úspechov. Začalo sa to v roku 2007  Zlatou palmou za film Cristiana Munguia 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni.  Mungiu na tohtoročnom festivale v Cannes opäť triumfoval filmom Za kopcami, získal zaň cenu za scenár a dve hlavné predstaviteľky, Cristina Flutur a Cosmina Stratan, cenu za najlepšiu ženskú interpretáciu. Ťaženie Rumunov pokračovalo na nedávnom Art Film Feste  snímkou Všetci v našej rodine, režisér Radu Jude si odniesol Modrého anjela za najlepšiu réžiu a hlavný predstaviteľ Serban Pavlu Modrého anjela za hlavnú úlohu. A teraz prichádza do našich kín, po tejto vydarenej trpkej komédii, opäť komédia z rumunskej produkcie, spomínaná snímka Ahoj! Ako sa máš? a divák sa nebude sťažovať na nudu a bezbrehé stupídnosti. Nakrútiť totiž dobrú komédiu je oveľa ťažšie, ako iné žánre a Rumuni to, zdá sa, vedia. O režisérovi sme síce u nás ešte veľa nepočuli, ale má už na svojom konte šesť celovečerných filmov. Jeho debut má názov Každý deň je noc (1995), po ktorom nasledovali filmy Sledujte na šťastie, Lombardná 8, Ahoj! Ako sa máš?, Supermarket a najnovší Slečna Christina (2012).

Tvorcovia sa opierali i nespochybniteľný fakt: napriek letom do vesmíru stále neexistuje väčší zázrak ako zrodenie dieťaťa. Také drobnosti ako dej, prípadne zápletky veľkoryso prenechali mágií tehotenstva a preto sa príbehy dvojíc začínajú počatím a končia - no hádajte ako. Skutočne sa dá uveriť, že predlohou filmu bola populárna príručka o gravidite, ktorá popisuje kŕčové žily, plačlivosť a podobné rozkoše. Vo filme sú rozložené do príbehov niekoľkých dvojíc , ktoré sú prepojené voľne ako pás na tehotenských šatách.

Autor námetu, scenára, režisér a predstaviteľ hlavnej úlohy Marek Ťapák (1960) charakterizuje svoj opus ako „bilancovanie muža v zrelom veku, predstavy sa vynárajú z hĺbky jeho pamäti a on prežíva intenzívne životné situácie prostredníctvom tanca, podmanivej hudby, nehy a sily básnického slova. Jeho putovanie je poskladané z jednotlivých črepín života, ktoré vytvárajú mozaiku obrazov, pohybujúcich sa v čase a v priestore.“

K scenáristovi predchádzajúcich častí Ericovi Darnellovi sa pridal Noah Baumbach, ktorý je podpísaný pod inteligentným satirickým animovaným filmom Wesa Andersona Fantastický pán Lišiak a v roku 2005 zažiaril na prestížnom nezávislom festivale Sundance s vysoko cenenou, na Oscara nominovanou drámou Sépia a veľryba. Azda jeho pričinením Madagaskar 3 nie je sledom skečov a gagov, voľne spojených nepodstatným príbehom, ale solídne postavenou drámou z prostredia krachujúceho cirkusu. Zvieratká tentoraz majú aj skutočného protivníka – odpornú francúzsku policajtku Chantal DuBois, ktorá pripomína bláznivejšiu sestru disneyovskej Cruelly De Vil. Ďalej nájdeme nové, ale vlastne tradičné “cirkusové” typy: zlomeného umelca, ktorý stratil sebadôveru, dobráckeho ťuťmáka, ktorý nie je zďaleka taký bláznivý ako vyzerá, pôvabnú artistku s veľkým srdcom, cynických klaunov, zaľúbenú obryňu. Rozšírenie počtu dôležitých postáv tiež prispelo k osvieženiu.

Snímka 2 dni v New Yorku je voľným pokračovaním komédie 2 dni v Paríži, ktorou Julie Delpy v roku 2007 debutovala ako režisérka. Aj k tomu filmu si sama napísala scenár a zahrala hlavnú postavu Marion Dupré. Príbeh sa krútil okolo jej vtedajšieho amerického milenca, s ktorým príde navštíviť svojich príbuzných do rodného Paríža, aby takýmto spôsobom vyriešila momentálnu krízu v ich vzťahu. Muž (Adam Goldberg) s neznalosťou jazyka a francúzskej mentality sa cíti v meste stratený, žiarlivo reaguje na partnerkinu minulosť, ktorá sa hlási o slovo na každom kroku, a tak namiesto happy endu sa schyľuje k definitívnemu rozchodu. Vo filme 2 dni v New Yorku má už Marion nového partnera, rozhlasového moderátora čiernej pleti Mingusa (stvárnil ho populárny herec a bavič, trojnásobný nositeľ cien Emmy a Grammy Chris Rock), ale aj syna z predchádzajúceho vzťahu. Domácnosť na Manhattane, do ktorej patrí aj Mingusova dcéra z predchádzajúceho manželstva a nevyspytateľná čierna mačka, funguje vďaka pestúnke v podstate bez väčších problémov, kým ju neprepadne návšteva z Francúzska, Marionin vulgárny otec, jej nymfomansky založená sestra Rose a jej terajší partner, niekdajší Marionin milenec Manu, sebavedomý pôžitkár a fajčiar marihuany. Výstredná trojica s neurotickým správaním, ktorá neberie ohľad na nikoho, pokladajúc sa za pupok sveta, spôsobí chaos nielen v domácnosti, ale aj vo vzťahu Marion s Mingusom, ktorý je ich správaním šokovaný, zneistený a nakoniec poriadne otrávený.  Dočasnú úľavu mu prinášajú iba fiktívne rozhovory s lepenkovou postavou Baracka Obamu, ktorému jedinému sa dokáže zveriť so svojimi pocitmi a problémami. Stretnutie dvoch rozličných kultúr, európskej a americkej, naráža pri absencii tolerancie jednej strany na úskalia, ktoré môžu spôsobiť stroskotanie perspektívneho partnerského spolužitia.

Román Gombíková vojna francúzskeho spisovateľa Louisa Pergauda sa krátko po prvom vydaní v roku 1912 stal bestsellerom – a čas mu len pridal na kvalitách. Živým a jadrným jazykom vyrozprávané príbehy znepriatelených skupín chlapcov z dvoch susediacich francúzskych mestečiek sa totiž odohrávajú na sklonku belle epoque, éry secesie, šansónov a viery v ľudské sily, ducha, rozvoj, šťastie. No už onedlho vysvitlo, že Pergaudov román bol predtuchou iného, oveľa väčšieho konfliktu, v ktorom už nešlo o to, kto má väčšieho pindíka a korisťou sa nestávali gombičky.

Prelomový sci-fi thriller Alien (u nás uvádzaný pod nie celkom presným prekladom Votrelec) z roku 1979 nielenže navždy zmenil svet filmovej zábavy, ale inšpiroval aj tri priame pokračovania a dva filmy vedľajšej série Alien vs. Predator. Nečudo, že fanúšikovia považujú návrat Ridleyho Scotta do filmového sveta Votrelca prinajmenšom za udalosť roka. A skutočne – jeho Prometheus je určite najlepší z filmov, ktoré po Votrelcovi vznikli. Nie je však najlepším Scottovým filmom a nedosahuje ani kvality pôvodiny.

Na poli dlhometrážneho hraného filmu debutujúci Sanders nezaprie tvorcu uznávaných reklamných spotov, kde na ploche desiatok sekúnd stačí nápadný dynamický obraz a prednášanie sloganov. Na rozprávača veľkých príbehov, klenutie dejových oblúkov, plnokrvé obrazy postáv i rozkoš zo samotného rozprávania však evidentne ešte nedorástol. Jeho Snehulienka je zbytočne utáraná, nesústredená a dlhá, stráca tempo i divácku atraktívnosť a akčné scény len citujú, parafrázujú a omieľajú už sto ráz použité.