Viac z: Recenzie 2012

Na jeho motívy ho nakrútil britský  herec,  komik, scenárista a režisér Richard Ayoade (1977) .Tento syn nigerijského otca a nórskej matky sa narodil v Londýne a  pôvodne študoval v Cambridge právo (1995-1998). V tamojšom dramatickom klube sa zároveň realizoval ako herec i autor. Uvedomil si, že viac ako  paragrafy ho láka  svet umenia a začal spolupracovať s televíziou. Najskôr sa presadil ako herec a jeho najznámejšou  kreáciou je postava spoločensky  nešikovného  počítačového čudáka Mossa v sitcome  The 11´Crowd (2006-2010). Čoraz viac sa však venoval  scenáristickej a režijnej práci na  reklamných a hudobných klipoch a televíznych  seriáloch. V celovečernom filme debutoval ako režisér v roku 2010  spomínaným titulom Submarine. V súčasnosti  pracuje na filmovej adaptácii Dostojevského prózy Dvojník.

Žáner, spájajúci klasickú beletriu alebo životy významných historických postáv s brakovou hororovou tematikou zombií, upírov či vlkolakov nie je nový. Dokonca i v slovenskej spisbe nájdeme mash-upové pokusy vykresľovať národných buditeľov čoby bojovníkov proti maďarónskym strašidlám. Udivujúca je však aktuálna vlna tohto žánru na anglosaskom knižnom trhu.  Najčastejšou obeťou “upravovateľov” sú diela Jane Austenovej (Pýcha, predsudok a zombie, Upír pán Darcy), sestier Brontëových (Jane Slayreová, Búrlivé výšiny a vlkolak… a zombie tiež), Louisy May Alcott (Malé upírky), no neubránil sa im ani Tolstoj (Android Karenina) a objavili sa i prvé pokusy spraviť nemŕtveho aj z macka Pú (čo je náročná úloha, pretože ide o plyšového medvedíka s celkom malým rozumčekom).

Jiří Strach má už z filmom skúsenosti od svojich jedenástich rokov, keď ho obsadili do epizódnej úlohy vo filme Vyhrávať potichu. V snímke Veronika hral syna Boženy Nemcovej a neskôr syna hlavného hrdinu v známom filme Smrť krásnych srncov. Nečudo, že po tomto úspešnom štarte sa po maturite rozhodol pre štúdium réžie na FAMU. Napriek tomu, že realizoval viac snímok aj ako scenárista, aj ako režisér, často oboje, pre televíziu, napríklad Povodeň, v ktorom si zahrali Jiřina Bohdalová a Jiřina Jirásková, Operácia Silver A, televízny cyklus Neobyčajné životy, Tri životy, Vôňa vanilky, pred filmom Vrásky z lásky nakrútil pre kiná svoj absolventský film Klekání zvoníme a neskôr Andeľ Páně.

Osobne mám z tejto kolekcie najradšej vášňami vybuchujúcu Vicky Cristinu Barcelonu, ale snová vízia striedajúca sa s realitou v Polnoci v Paríži mi tiež nebola ľahostajná, veď za ňu dostal zaslúžene Oscara za scenár. Woody dlho tvrdil, že Oscar  mu je ukradnutý, ale ušiel sa mu za réžiu Annie Hall a dva razy za scenár už spomínanej Annie Hall a snímky Hana a jej sestry. Vymyslieť príbeh, presné a trefné dialógy – to je jeho najsilnejšia stránka a možno preto sme boli trochu rozčarovaní z jeho „potuliek“ Rímom. V Ríme stvorenom pre lásku nemôže byť nič iné ako láska hlavnou témou filmu. Vymýšľať a fabulovať Woody vie dokonale, len tomuto filmu chýba jeho povestná iskra. Snímka je plná nápadov, gagov, no vôňa večného mesta je nepostrehnuteľná, možno sa v záplave rýchlo sa striedajúcich udalostí  vytratila, možno tam ani nikdy nebola.

Andersonove snímky poučene narábajú s charakteristickými znakmi najrôznejších filmových žánrov, so stereotypmi a klišé, aby ich analýzou a následnou syntézou, za použitia zveličenia, nadhrávania, banality i gýča vytvárali originálne absurdné filmy s bláznivými postavami, bizarnými príbehmi a špičkovými hereckými hviezdami. Andersonov vtip je neobyčajný, nesmierne suchý, často nedopovedaný, no len málokedy čierny.  Jeho filmy s obľubou uvádzajú špičkové festivaly (Berlín, Cannes i Benátky) a fanúšikovia sú nadšení, no bežné publikum im nerozumie – a znepokojujú ba rozčuľujú i mnohých filmových labužníkov.

Spider-Man je popri Supermanovi či Batmanovi len mláďa: komiksový hrdina libretistu Stana Leeho a výtvarníka Steve Ditka mal premiéru v auguste roku 1962. Odvtedy teda uplynulo pol storočia. Po viacerých kreslených a hraných televíznych seriáloch mu filmovú podobu v roku 2002 vtisol Sam Raimi spolu s hercom Tobeyom Maguirem. Postupne vznikli tri filmy – a keď sa mal v roku 2010 nakrúcať štvrtý, štúdiá rozhodli, že zmenia režiséra i hercov a začnú odznova.

Tak fajn je však taký zlý, že pripomína filmovú a televíznu produkciu normalizačných sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď už nikomu nešlo o nič, tvorcovia boli zdecimovaní a niečo do kolonky "komédia" sa muselo nakrútiť, lebo to bolo v pláne. Lenže aj vtedy fungoval aspoň casting. Na filme Tak fajn nefunguje nič - scenár, dialógy, práca s gagom, žáner, hudba  atmosféra, príbeh, pointa. Jednoducho nič!  Avizovaná  ľahká letná komédia o nevydarenej dovolenke v Chorvátsku nie je ani ľahká, ani komédia. A to som skutočne nečakala veľa, len som sa  chcela občas zasmiať. To sa nestalo.

Čo sa stalo? Veď americký filmár pôvodom z Izraela Oren Peli (1971) sa preslávil ako scenárista, režisér a producent nízkorozpočtového hororu Paranornal Activity (2007), ktorý nakrútil za 15 tisíc dolárov a tržby vo svetových kinách sa vyšplhali nad 193 miliónov. Produkoval aj pokračovania, tržby celého fenoménu prekročili pol miliardy dolárov. Paranormal Activity publikum zaujal a uspel aj u kritiky.

Len nedávno sme sa zabávali na tom, že bulharské pomenovanie pralesného cicavca leňochoda znie „lenivec“ a už je to tu: aktuálne sa spisovne slovensky má vraj nazývať „leňoch“ – bez ohľadu na to, že týmto slovom oddávna označujeme lenivého človeka. Celkom vydarený slovenský dabing rodinného animovaného filmu Doba ľadová: Zem v pohybe používa novú terminológiu, čo môže byť podchvíľou mätúce. Najmä ako ide o leňochoda Sida, s ktorým je najmenej trápenia azda len vo chvíľach, keď ho premôže lenivosť.