Recenzie 2011

Námet filmu vyvolal – vzhľadom na dlhoročnú tabuizáciu – veľký ohlas vo všetkých troch koprodukčných krajinách, najmä v Čechách a Nemecku, pretože doteraz žijú, buď priami účastníci oných tragických udalostí alebo ich potomkovia. August Habermann bol historická postava, bohatý nemecký majiteľ mlyna a píly v dedine Bludov na severnej Morave, ktorý po vojne zahynul za dosiaľ nevyjasnených okolností. Jeho život bol voľnou inšpiráciou pre tvorcov filmu, ktorí preniesli dej do Sudet a rámcovali ho rokmi 1937-1945. Ich Habermann sa ožení s Češkou, polovičnou Židovkou, vychovanou mníškami v kláštore, ktorá takmer do konca príbehu netuší nič o svojom pôvode. (Je to istá scenáristická schválnosť, lebo všetci ostatní o tom vedia, často to spomínajú a informácie z Janinho rodného listu vo vhodnej chvíli použijú.) August Habermann zamestnáva prevažne českých robotníkov a jeho cieľom je udržať a zveľadiť firmu, ktorá tu existuje už viac ako storočie, tešiť sa z rodiny a žiť v súlade so svojimi mravnými zásadami. Lenže nenormálna doba nepraje jeho normálnym ľudských snom. Sudety sa stanú súčasťou veľkonemeckej ríše a charaktery ľudí sa v zmenenej politickej situácii začnú prejavovať vo svojej pravej podstate.

Gulliverove cesty ako hollywoodsky trhák? Napokon - prečo nie! Možností je veľa: grandiózny vážny veľkofilm v štýle Avatara, bláznivá fantastická dobrodružná komédia ako Piráti z Karibiku, typicky malebná pochmúrna podivnosť Tima Burtona, disneyovský animovaný muzikál… dokonca ani s excentrickým komikom (Rowan Atkinson, Sasha Baron Cohen alebo Jim Carrey) by to nemuselo byť márne. So štipkou tolerancie by sa dala zniesť aj infantilná rozprávka pre najmenších divákov, ochudobnená o myšlienkové presahy a so silne upraveným dejom. Alebo Gulliver ako čisto formálna 3D atrakcia plná dych vyrážajúcich efektov. Lenže to, čoho sa dopustili režisér Letterman so scenáristami Joe Stillmanom a Nicholasom Stollerom, ale aj s komikom Jackom Blackom, je len obyčajný vandalizmus. Asi ako dokresliť fúzy Mone Lise alebo odbiť ruky Dávidovi a veriť, že sa nájde dostatok ľudí, čo to budú považovať za zábavné. No kým výtvarné diela sú prísne strážené, literatúra je, zdá sa, voči barbarom bezbranná.

Pri témach o postihnutých ľuďoch je vždy veľké nebezpečenstvo, že skĺznu do lacnej sentimentality, rozplačú síce citlivejšie obecenstvo, ale problému sa dotknú len povrchne. Našťastie, sa to nestalo, hádam aj preto, že jeden z producentov filmu Julio Medem, má Downovým syndromom postihnutú dcéru Aliciu, po ktorej nazval aj svoju distribučnú spoločnosť a režisér Antonio Naharro zasa sestru. Že tvorcovia týmto ľuďom rozumejú, chápu ich svet, tak odlišný od ostatných, je od prvých záberov jasné. Nesnažia sa vyvolať ľútosť, nezamerajú sa na srdce drásajúce scény, ale cez životne peripetie dvoch protikladných jedincov sa snažia vniknúť do sveta postihnutých ľudí.

Známy a úspešný komik Allen sa uviedol ako režisér v roku 1966 snímkou What's Up, Tiger Lily? Hoci v skutočnosti išlo len o japonský film, predabovaný typicky allenovskými dialógmi. Novinka v našich kinách Poznáš muža svojich snov z roku 2010 je 45. film v jeho réžii, takže na každý rok kariéry pripadá aspoň jedna novinka. A hoci autor nijako podstatne nemení ústrednú tému neuróz súčasného veľkomestského človeka, starne spolu so svojimi hrdinami, od mladých revolucionárov (Banány, 1971) cez morálne a citové zmätky stredného veku (Manhattan, 1979, Danny Rose z Broadwaya, 1984) až po márny, malicherný a často i smiešny boj so starobou (Sólokapor, 2006, Užívaj si, ako sa len dá!, 2009).

Treba priznať, že tvorcovia pokračovaní to majú vždy ťažšie. V tomto prípade dvojnásobne, pretože kým prvý román Stiega Larssona je formálne uzavretý, druhá a tretia časť sú previazané, nadväzujú na seba, rozprávajú jeden príbeh, rozdelený do dvoch kníh. Larsson údajne chcel v sérii kriminálnych románov pokračovať aj ďalej, no zámer prekazila jeho predčasná smrť v roku2004. Cyklus Millenium začal vychádzať až po jeho smrti, jednotlivé časti vyšli v rokoch 2005, 2006 a 2007, svetovým bestsellerom sa stali po preklade do angličtiny v roku 2009.

Gaspar Noé sa narodil 27.decembra 1963 v Argentíne - v Buenos Aires. Vo Francúzsku sa presadil v druhej polovici osemdesiatych rokov ako tvorca hudobných videí, dokumentov, krátkych filmov a pôsobil i ako herec. Dnes je hosťujúcim profesorom filmu na európskej Graduate School v Saas-Fee vo Švajčiarsku. Pod film Vojdi do prázdna, ktorý prichádza v týchto dňoch do našich kín vďaka Asociácii slovenských filmových klubov, sa podpísal ako scenárista, režisér i jeden z trojice strihačov.

Čudujem sa, že takí skúsení producenti ako Albert Berger a Ron Yerxa na to neprišli, veď na ich konto možno pripísať také kasové trháky ako Malá Miss Sunshine, Tajné prianie a Návrat do Could Mountain. Ani režisér Josh Gordon nie je začiatočníkom k jeho menu sa viaže réžia filmu Ľadové ostrie a Will Speck tiež nie je nováčik, navyše už spolu nakrútili úspešný film Blades of Glory. Na margo filmu síce povedal: „Postavy vypadajú pravdepodobné a sú pevne zakotvené v realite“. No to je len jeho zbožné želanie. Prosto nevyšlo to.

Málokedy dochádza k takej rodovej polarizácii názorov, ako sa to stalo v internetových diskusiách o tomto filme. Dámy sú dielom nadšené takmer bez výhrad, oceňujúc najmä vizuálnu stránku výpovede, páni pripomínajú ošúchanosť námetu a preestetizovanosť formy. Každý tábor má svoj kus pravdy, zhodnú sa len na vysokom ocenení hereckých výkonov.

Revolučnosť spočívala v tom, že TRON bol prvý film, odohrávajúci sa v celkom inom vesmíre ako všetky pred ním. V iluzórnom, zato vizuálne veľmi vďačnom a ničím neobmedzovanom digitálnom svete. Hoci po ňom nasledovalo veľa ďalších, po obrazovej stránke nadlho zostal nenapodobiteľný. Napokon, nestal sa hneď hitom s masovou návštevnosťou, skôr záležitosťou fanúšikov a znalcov. Pôvodne utŕžil len 33 miliónov dolárov. Druhá vlna obľuby prišla v 90. rokoch a tretia roku 2002, keď pri príležitosti 20. jubilea vyšiel vo vynovenej podobe na DVD. Hlboko ovplyvnil veľa umelcov. Napríklad John Lasseter sa vďaka nemu začal zaujímať o využitie počítačov vo filme a tvrdí, že „bez TRONa by nikdy nevznikol Toy Story“.