Návštevnosť slovenských filmov klesla na 251 098 divákov (v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov) a dostala sa na úroveň roku 2014. Podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti bol v rámci Európy piaty najnižší. Dôvodom je, že do kín neprišiel žiadny domáci blockbuster, podporený masívnou reklamou (najväčšie ambície v tomto smere mal film Backstage, ktorý nakoniec zaznamenal 64 028 divákov, čo je síce najviac v rebríčku slovenských filmov, ale v rebríčku všetkých distribučných titulov predstavuje až 23. miesto). Celkom sa do slovenských kín dostalo 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je na jednej strane úctyhodné číslo, na druhej inšpiruje k zamysleniu, či skutočne všetky tituly boli predurčené do kinodistribúcie (5 filmov malo menej než 500 divákov...).Čo sa týka produkcie, v roku 2018 vzniklo 33 dlhometrážnych filmov pre kiná. 9 z nich malo 100 _ slovenský podiel, 10 produkcií bolo majoritných a 14 minoritných. Vysoký podiel majú aj debuty – 12 filmov a pásiem nakrútilo 20 debutujúcich režisérov. So zvyšujúcim sa počtom filmov stúpajú aj ďalšie ukazovatele – napríklad žánrová pestrosť hraných filmov (road movie – Tlmočník, tanečný film – Backstage, triler – Dôverný nepriateľ, dokudráma – Dubček atď).

Ak porovnáme počet domácich filmov a počet obyvateľstva, je Slovensko už celkom štandardnou európskou krajinou , dokonca sa zaraďuje do hornej tretiny. Problémom je ešte stále distribúcia, ale treba konštatovať, že na jej trendy má veľký vplyv zvyšujúci sa podiel nelegálneho sťahovania.

Stále platí, že dnes na Slovensku nie je problém nakrútiť film, a to ani pre debutujúceho režiséra, ale problémom je dostať ho do kín, kde vládne brutálna konkurencia (v roku 2018 bolo v kinách celkom 814 titulov, z nich 289 malo premiéru). Logicky platí, že akýkoľvek film môže v kinodistribúcii uspieť len s podporou masívnej reklamnej kampane – z toho vyplýva nutnosť zvyšovania podielu financií na reklamu v rámci produkčných nákladov.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

 

LEGISLATÍVA

Dňa 13. marca 2019 vláda Slovenskej republiky schválila návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2019 – 2021. Hlavným cieľom projektu je systematická Správa resizeochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva Slovenský filmový ústav (SFÚ), ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2016 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2018, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie, t. j. na roky 2019 – 2021.

1. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 138/2017 Z. z. – Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018.

Národná rada Slovenskej republiky 14. júna 2018 schválila zákon č. 211/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde vyplynula z potreby zosúladiť niektoré ustanovenia zákona s aktuálnymi úpravami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, predovšetkým s revidovaným Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii.

Novela zákona prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti fondu. Na základe skúseností z aplikačnej praxe, ako aj podnetov od odbornej verejnosti časť týchto zmien prináša úpravy procesov Audiovizuálneho fondu pri spracovaní žiadostí o podporu a pri následnom vyúčtovaní poskytnutej dotácie. V tejto súvislosti sa novelou presnejšie upravilo určenie oprávnených výdavkov, na ktoré žiadateľ môže použiť poskytnuté finančné prostriedky z fondu v určenom limite. Namiesto doterajších zúčtovateľných výdavkov na prevádzku žiadateľa sa zákonom zaviedla nová kategória paušálnych výdavkov. Tie môže žiadateľ uplatniť najviac vo výške 7 _ z poskytnutej dotácie, pričom k týmto výdavkom nemusí predkladať jednotlivé účtovné doklady. Ide najmä o výdavky súvisiace s prevádzkou prijímateľa, ktoré objektívne nie je vždy možné alokovať na konkrétny projekt. Takéto výdavky prijímateľ vo vyúčtovaní dotácie môže, ale nemusí uplatniť.

Rozmach audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku a čoraz väčšmi rastúci význam tohto odvetvia v Európskej únii prináša aj nové úlohy. Predchádzajúcou novelizáciou zákona v roku 2017 sa rozšíril predmet činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“), ako aj možnosť poskytovať služby spojené s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Tieto nové činnosti sa stali od 1. júna 2018 základom pre vytvorenie Slovenskej filmovej agentúry. Vzhľadom na to, že jej hlavné aktivity budú slúžiť celému audiovizuálnemu prostrediu, aktuálna novela zákona ich definovala ako poskytovanie nefinančnej podpory. K tomuto pojmu zákon určuje, že ide o podporu, ktorú vykonáva fond na vlastné náklady a v prospech neurčitých osôb bez zmluvného základu.

V súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov zákon rozširuje okruh osôb, ktorým fond nemôže poskytnúť finančné prostriedky. Rozšírenie sa týka žiadateľov, ktorí sú majetkovo alebo personálne prepojení s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá nemá vysporiadané finančné vzťahy s fondom. V praxi to znamená, že ak má voči fondu nevysporiadaný vzťah osoba, ktorá je prepojená so žiadateľom, fond takémuto žiadateľovi neposkytne dotáciu.

V súvislosti s uplatňovaním zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov novela zákona o Audiovizuálnom fonde upravuje spracúvanie a zverejňovanie osobných údajov žiadateľov v celom procese podpornej činnosti fondu.

Do zákona o Audiovizuálnom fonde bolo doplnené nové ustanovenie § 22aa o vyúčtovaní finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry. Toto ustanovenie upravuje základné pravidlá a podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov.

Novela zákona jednoznačnejšie upravila aj uplatňovanie sankcií fondom.

Novela zákona o Audiovizuálnom fonde nadobudla účinnosť 1. septembra 2018.

 11. októbra 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 215/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (ďalej len „návrh nariadenia“).

 Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) nadväzuje na štruktúru a úspešnosť programu Kreatívna Európa 2014 – 2020, ktorý bol ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovil program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušili sa rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).

Program Kreatívna Európa (2021 – 2027) má za cieľ posilňovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ako aj kultúrne dedičstvo a tvorivosť, a to v záujme podpory zväčšovania európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a využívania ich plného potenciálu z hospodárskeho, sociálneho a medzinárodného hľadiska. Zameriava sa na posilňovanie príležitostí pre technologické a umelecky inovačné európske cezhraničné výmeny, podporovanie spoločnej tvorby, ako aj na šírenie európskych diel a ich sprístupňovanie širokému publiku. Oproti súčasnému programu Kreatívna Európa, program Kreatívna Európa (2021 – 2027) predstavuje podstatné opatrenia v záujme zjednodušenia jeho využiteľnosti v aplikačnej praxi.

 Hlavnou zmenou návrhu programu je navýšenie rozpočtu pre program Kreatívna Európa (2021 – 2027) na 1,850 miliardy eur, pričom 1,081 miliardy eur sa rozdelí v podprograme MÉDIA a 609 miliónov eur v podprograme KULTÚRA. V MEDZISEKTOROVOM podprograme sa rozdelí 160 miliónov eur. Oproti súčasnému programu by mal byť rozpočet vyšší o 390 miliónov eur, čo predstavuje navýšenie celkovej sumy o takmer 27 percent oproti súčasnému programu Kreatívna Európa.

Od 1. januára 2019 je účinný zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela zákona o verejnom obstarávaní prináša aj pozitívnu zmenu pre oblasť audiovízie. Na príprave novely sa podieľal aj Audiovizuálny fond v úzkej súčinnosti s ministerstvom kultúry, Úradom pre verejné obstarávanie a s profesijnými organizáciami v audiovízii (SFÚ, ANP a SAPA).

Podľa § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ak prijímateľovi finančných prostriedkov z verejných financií Audiovizuálny fond (alebo iný poskytovateľ, ktorý je zároveň verejným obstarávateľom) poskytne finančné prostriedky, ktorých celková suma presahuje 50 _ rozpočtu celého projektu (pri produkcii audiovizuálneho diela bez ohľadu na skutočnosť či ide o jednu alebo viacero dotácií na to isté audiovizuálne dielo), je prijímateľ týchto finančných prostriedkov povinný realizovať celý projekt ako zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že takýto prijímateľ musí pri realizácii projektu využiť postupy verejného obstarávania, pričom konkrétny postup sa určí v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v zmysle metodického výkladu Úradu pre verejné obstarávanie sa predpokladaná hodnota zákazky a od nej odvodený postup verejného obstarávania určí podľa sumy celkového rozpočtu projektu.

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa však v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zaviedla výnimka z uvedeného postupu práve pre oblasť audiovízie (tvorba, vývoj, príprava realizácie, výroba, postprodukcia, distribúcia, prezentácia, propagácia a šírenie audiovizuálneho diela). V zmysle tejto výnimky bude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní iba ten prijímateľ dotácie na niektoré z uvedených činností, ktorý nie je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii. Tento zoznam vedie Slovenský filmový ústav v zmysle § 6 zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Povinnosť uplatniť postupy verejného obstarávania prijímateľom dotácie sa teda naďalej nevzťahuje na projekty, ktoré Audiovizuálny fond podporil celkovou sumou do 50 _ rozpočtu projektu. Zároveň však aj v prípade, ak celková dotácia z Audiovizuálneho fondu určená na niektoré z uvedených činností predstavuje viac ako 50 _ celkového rozpočtu podporeného projektu, tak s účinnosťou od 1. januára 2019 postupy verejného obstarávania nemusí uplatniť ani prijímateľ, ktorý je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii (vedenom v SFÚ) ako

a) výrobca slovenského audiovizuálneho diela,

b) distributér audiovizuálnych diel,

c) osoba poskytujúca technologické a odborné služby súvisiace s výrobou audiovizuálnych diel,

d) prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia (kina) alebo

e) prevádzkovateľ mediatéky.

Uvedená výnimka sa však týka iba tých prijímateľov dotácie, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že napríklad verejná vysoká škola, obec alebo príspevková organizácia musia postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj v tom prípade, ak obstarávajú tovary alebo služby súvisiace s uvedenými činnosťami v audiovízii.

Zároveň sa uvedená výnimka nevzťahuje ani na tie podporené projekty, ktoré priamo nie sú tvorbou, výrobou, distribúciou, prezentáciou, propagáciou ani iným šírením audiovizuálnych diel (napríklad edičná činnosť, výskum, vzdelávanie a pod.).

Uvedená výnimka neplatí ani v prípade, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako hodnota nadlimitnej zákazky určenej Úradom pre verejné obstarávanie v jeho všeobecne záväznom právnom predpise, a na ktorú bola poskytnutá podpora viac ako 50 _ celkového rozpočtu projektu.


FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szus-dama.sk) v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach. Stredná umelecká škola scénického výtvarníctva (www.zsssvba.sk) v Bratislave ponúka štyri odbory – animovaná tvorba, kamera, zvuk, strih, kostýmová tvorba a scénické výtvarníctvo, Stredná umelecká škola v Trenčíne (www.sustn.sk) a Súkromná stredná umelecká škola vo Zvolene (www.ssuszv.sk) odbor animovaná tvorba a Súkromná stredná umelecká škola dizajnu (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odboru Animovaná tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (www.fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (www.vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko-výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory Divadelné umenie a Filmové umenie a multimédiá. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD. a vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky PhDr. Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2017/2018 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 42 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 44 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2018 15 filmov a získali 7 ocenení – Majstrovstvo a kumšt (SK, 2016, r. Adrián Mihálik) Cenu Martina Slivku a Tu som Slovákom (SK, 2018, r. Matúš Chovanec) Cenu Slováci vo svete na Etnofilme Čadca 2018 a päť cien na Kinofeste Šaľa 2018. V kategórii dokumentov získal Hráč (SK, 2018, r. Matúš Men) cenu za najlepšiu réžiu a 1. miesto za najlepší film, JuTub.com (SK, 2017, r. Robo Bošeľa) 3. miesto za najlepší film a Nebojsa (SK, 2017, r. Jakub Gajdoš) cenu za najlepší scenár a cenu diváka.

Podporu z Audiovizuálneho fondu v celkovej výške 8 200 eur získali dva filmové projekty: (Ne)Viditeľné svety (SK, 2018, r. Zuzana Hudáčeková) a Janove zrno (SK, 2018, r. Michal Stašák).

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. V júni 2018 Akademický senát FTF VŠMU zvolil novú dekanku. Stala sa ňou strihačka prof. Darina Smržová, ktorá viedla Ateliér strihovej skladby. Vo funkcii nahradila Ondreja Šulaja.

V každom stupni štúdia – dennom bakalárskom, dennom magisterskom a dennom aj externom doktorandskom, prebieha výučba v šiestich študijných programoch:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: prof. Martin Šulík)

 2. študijný program Animovaná tvorba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Eva Gubčová)

 3. študijný program Kameramanská tvorba a vizuálne efekty (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ján Ďuriš) a Ateliér vizuálnych efektov (vedúci: prof. Ľudovít Labík)

 4. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (prof. Darina Smržová, od 1. 10. 2018 doc. Štefan Švec) a Ateliér zvukovej skladby (prof. Peter Mojžiš)

 5. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: doc. Ján Oparty)

 6. študijný program Audiovizuálne štúdiá (Bc., Mgr., PhD. stupeň) zabezpečuje Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca: doc. Katarína Mišíková)

K 31. 10. 2018 študovalo na FTF VŠMU 264 študentov, z toho 5 zahraničných. 175 študentov študovalo na bakalárskom (z toho 4 zahraniční), 89 na magisterskom (z toho 1 zahraničný). 14 študentov bolo na doktorandskom stupni. V školskom roku 2017/2018 skončilo štúdium FTF VŠMU 102 absolventov: 49 bakalárov (z toho 1 zahraničný), 53 magistrov (z toho 1 zahraničný). Absolvovali aj 4 doktori umenia.

FTF VŠMU sa i v roku 2018 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr. niekoľkodňové medzinárodné podujatie Visegrad Film Forum; masterclass Slawomira Idziaka Vizuálna dramaturgia; Scenáristika v animácii s Barbarou Slade; masterclass Jana Holmberga Ingmar Bergman po 100 rokoch a neskôr v rámci KADU, široko postavené Bienále animácie Bratislava; masterclass Michaela Dudoka De Wita, prednáška LITA– Súčinnosť európskeho a slovenského autorského práva. Na FTF VŠMU pôsobili 2 špičkové tímy, tím Ateliéru filmovej tvorby pod vedením prof. Šulíka a Ateliér Vizuálnych filmových efektov pod vedením prof. Labíka.

18. – 21. 10. 2018 sa uskutočnil 22. ročník Festivalu študentských filmov Áčko 2018. Najlepším filmom sa stala Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017) v réžii Michala Ďuriša, ktorá získala cenu aj za scenár. Najlepším hraným filmom sa stal Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák), spomedzi dokumentov zvíťazil titul Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová) a najlepším animovaným filmom je Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Sagan). V ostatných kategóriách boli ocenení: Samuel Štefanec za zvuk vo filme Výlet, Roman Šupej za kameru vo filme Ďalší deň (SK, 2018, r. Vlado Masný), Dominik Reisel za strih filmu Opus číslo osemnásť (SK, 2018, r. Dominik Reisel) a Vladimír Mrkvica za vizuálne efekty vo filme Nostalgia (SK, 2017, r. Matúš Ryšan). Špeciálne uznanie a divácku cenu získal film Základná umelecká škola Petra Breinera (SK, 2018) režiséra Eduarda Cichu.

Filmy študentov FTF VŠMU v roku 2018 premietali na 154 festivaloch a prehliadkach v 42 krajinách. Získali dovedna 30 ocenení – 11 v zahraničí a 19 na domácich festivaloch. K najoceňovanejším, podobne ako v roku 2017, patril stredometrážny hraný film Atlantída, 2003 (SK/CZ, 2017, r. Michal Blaško), ktorý získal Prix ARTE na Filmovom festivale Premiers Plans, Angers (Francúzsko), bol víťazným filmom Národnej súťaže na 13. Festivale krátkych filmov Praha (ČR), získal Českého leva za Najlepší študentský film.

Aúúúna (SK, 2017, r. Lina Šuková) získal cenu za najlepší animovaný film na Filmovom festivale nezávislých filmov, Liverpool (Spojené kráľovstvo) a Magic Moments (SK, 2016, r. Martina Buchelová) získal na Cenách Nadácie Tatra banky za umenie cenu pre mladého tvorcu do 35 rokov v oblasti audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV film.

Poetika Anima bola uvedená v hlavnej súťaži krátkych filmov na áčkovom festivale vo Varšave a Michal Ďuriš bol s filmom Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch vybraný do programu Future Frames: 10 nájdených tvorcov, ktorých sa oplatí sledovať na festivale v Karlových Varoch.

V spolupráci so SFÚ a festivalom Fest Anča sa študenti FTF VŠMU zapojili do projektu 25 rokov slovenskej animácie. Tento blok filmov sa predstavil na cca 50 domácich a zahraničných festivaloch.

Výrobu študentských filmov vo významnej miere podporuje slovenský Audiovizuálny fond (AVF). V roku 2018 AVF podporil 13 filmových projektov, v celkovej výške 35 200 eur (v roku 2017 to bolo 17 filmových projektov, v celkovej výške 50 000 eur). Podporu z AVF získali i 22. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2018, Ozveny Áčka 2017 a na projekty v programe 3 – výskum, vzdelávanie a edičná činnosť – prispel v roku 2018 AVF štyrom projektom v celkovej výške 11 900 EUR. Výška celkovej podpory projektom FTF VŠMU z AVF v roku 2018 bola 53 100 eur.

Okrem AVF prispela na tvorbu školských filmov aj Nadácia TB v podprograme Viac umenia.

Výskumný projekt Oral History, zameraný na zbieranie a analýzu spomienok slovenských filmových profesionálov, na ktorom sa od roku 2012 podieľajú študenti a pedagógovia FTF VŠMU pokračuje pod názvom – „Filmová pamäť – medzigeneračný dialóg realizovaný prostredníctvom metódy orálnej histórie“ dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie.

Pokračuje aj projekt VEGA: „Súčasné filmové teórie, nové rámce, iné problémy“ pod vedením prof. Paštékovej.

Na škole bol ku 31. 12. 2018 ukončený trojročný projekt Rodinné archívy pod vedením prof. Mayerovej a riešiteľom bol Doc. Marek Šulík.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je od roku 2003 súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D-Cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov.

Spoluusporiadateľom 11. ročníka festivalu študentských filmov Noc filmových nádejí bola okrem TV Nova i TV Markíza. V noci 17. novembra 2018 odvysielali maratón študentských filmov a predstavili v ňom budúcnosť českej a slovenskej kinematografie.

1. cenu na 13. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2018 získal film Vyletieť von (US, 2017, r. Jae Bae) zo School of Visual Arts, New York, USA a na 2. mieste skončil film Blut medizin (SK, 2018, r. Samuel Fulec) zo SSUŠ animovanej tvorby Bratislava. Táto škola usporiadala v roku 2018 i 3. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. 1.miesto získal film Zlaté ruky (SK, 2018, r. Valér Futej) zo Súkromnej strednej umeleckej školy filmovej v Košiciach.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2018 už po šiesty raz udeľovali ceny. Tentoraz v trinástich kategóriách pre súťažiacich vo veku 10 – 14 a 15 – 19 rokov.

Hlavnú cenu – Cenu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Matej Kováč zo ZUŠ Rimavská Sobota za dokument s názvom Vitéz (SK, 2017).


FILMOVÁ PRODUKCIA

Od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná. V roku 2018 ich bolo už tridsaťtri. 9 z nich bolo so 100 _ slovenským podielom a doplnilo ich 10 majoritných a 14 minoritných koprodukcií. Po štyroch debutoch v roku 2017 vzniklo v roku 2018 dvanásť dlhometrážnych filmov a pásiem dvadsiatich debutujúcich režisérov. Domáca tvorba roku 2018 opäť priniesla nielen kvantitu, ale i väčšiu žánrovú pestrosť a hoci neprilákala do kín toľko divákov ako v rekordom roku 2017 i 234 446 divákov na majoritne slovenských filmoch je viac než koľko ich prišlo na domáce filmy v roku 2014.

Zo 17 hraných filmov (21 v roku 2017) bolo päť majoritných koprodukcií: tanečný film o mladých a pre mladých Backstage (SK/CZ, 2018, r. Andrea Sedláčková), triler o mladých manželoch testujúcich prototyp inteligentného domu Dôverný nepriateľ (SK/CZ, 2018, r. Karel Janák), Dubček (SK/CZ, 2018, r. Laco Halama) – historicky prvý hraný film o veľkom mužovi československých i slovenských dejín Alexandrovi Dubčekovi, dráma manželov pátrajúcich po stratenej dcére Pivnica (SK/RU/CZ, 2018, r. Igor Vološin a Tlmočník (SK/CZ/AT, 2018, r. Martin Šulík) – roadmovie o dvoch starších pánoch, ktorí cestujú krížom cez Slovensko, aby spoznali pravdu o vlastnej minulosti.

Dvanásť hraných filmov (rovnako ako v roku 2017) vzniklo v minoritnej koprodukcii: rozprávka Čertovské pero (Čertí brko, CZ/SK, 2018, r. Marek Najbrt), „výlet“ seriálového doktora do kín – Doktor Martin: Záhada v Beskydách (Doktor Martin: Záhada v Beskydech, CZ/SK, 2018, r. Petr Zahrádka), Domestik (CZ/SK, 2018, r. Adam Sedlák) – triler o tom, ako do manželstva vrcholového cyklistu zasiahne kyslíkový stan, posledný celovečerný film svetoznámeho režiséra Jana Švankmajera Hmyz (CZ/SK, 2018), film o T. G. Masarykovi a Karlovi Čapkovi Hovory s TGM (CZ/SK, 2018, r. Jakub Červenka), Chvilky (CZ/SK, 2018, r. Beata Parkanová) – dráma mladej ženy, ktorá si musí nastaviť hranice a prejaviť sa, aby nestratila samú seba, Jan Palach (CZ/SK, 2018, r. Robert Sedláček) – príbeh mladého muža, ktorý sa upálil na protest proti okupácii Československa a spoločenskému konformizmu, rozprávka Keď draka bolí hlava (Když draka bolí hlava, CZ/SK, 2018, r. Dušan Rapoš), historická dráma Milosť (Ułaskawienie, PL/CZ/SK, 2018, r. Jan Jakub Kolski), Toman (CZ/SK, 2018, r. Ondřej Trojan) – historická dráma o rozporuplnej osobe, Zdeňkovi Tomanovi, ktorý významne ovplyvnil politický vývoj v Československu v rokoch 1945 až 1948, oceňované roadmovie Všetko bude (Všechno bude, CZ/SI/PL/SK, 2018, r. Olmo Omerzu) a Zlatý podraz (CZ/SK, 2018, r. Radim Špaček) – romantická športová dráma z čias, keď Európu už delila železná opona.

V roku 2018 vzniklo i štrnásť dlhometrážnych dokumentov pre kiná (6 v roku 2017). Dvanásť bolo z pohľadu Slovenska majoritných – záznam koncertu k nedožitým 70. narodeninám slovenskej hudobnej legendy Dežo Ursiny 70 (SK, 2018, r. Maroš Šlapeta, Matej Beneš), skutočný príbeh ženy, ktorá sa rozhodla pre eutanáziu DOBRÁ SMRŤ (SK/CZ/FR/AT, 2018, r. Tomáš Krupa), film o slovenskom výtvarníkovi, Alexovi Mlynárčikovi, ktorému sa podarilo zasiahnuť aj do vývoja západoeurópskeho výtvarného umenia (SK/CZ, 2018, r. Juraj Nvota, Marian Urban), príbeh rómskej kapely Gypsy Band Lomnické Čháve Kapela (SK/CZ, 2018, r. Ladislav Kaboš), film o 13-ročnom dievčati s Downovým syndrómom Niečo naviac (SK, 2018, r. Palo Kadlečík, Martin Šenc), Okupácia 1968 (SK/CZ/BG/PL/HU, r. Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Maria Elisa Scheidt, Magda Szymków, Stephan Komandarev) – päť režisérov z krajín, ktoré okupovali Československo, nakrútilo päť krátkych filmov o invázii z pohľadu ľudí, ktorí sa na nej zúčastnili, netradičná sebareflexia dokumentaristu z Generácie 90 Posledný autoportrét (SK, 2018, r. Marek Kuboš), Prípad Kalmus SK, 2018, r. Adam Hanuljak) sledujúci príbeh aktivistu, performera a výtvarníka Petra Kalmusa, film o karpatských Nemcoch na Slovensku Smutné jazyky (SK, 2018, r. Anna Grusková), cesta za jednými z posledných prírodných Indiánov na tejto planéte Tieň jaguára SK, 2018, r. Pavol Barabáš), Válek (SK, 2018, r. Patrik Lančarič) – dokument o básnikovi a komunistickom ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi a film zaoberajúci sa udalosťami spojenými s udelením doktorátu honoris causa univerzitou v Bologni v roku 1988 a Dubčekovu cestou do Talianska Vycestovacia doložka pre Dubčeka (SK, 2018, r. Juraj Lihosit).

A dva dokumenty vznikli ako minoritné koprodukcie: Cirkus Rwanda (CZ/SK, 2018, r. Michal Varga) o spolupráci dvoch cirkusových súborov a strete dvoch svetov počas nej a ďalší film súvisiaci s augustovými udalosťami roku 1968 Môj neznámy vojak (Můj neznámý vojín, CZ/LV/SK, 2018, r. Anna Kryvenko).

Na rozdiel od roku 2017 vznikol i jeden dlhometrážny slovenský animovaný film PARRALEL (SK, r. Matyas Brych, Vladimír Kriško) a pásmo animovaných filmov Websterovci (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová), ktoré tvorí prvých šesť epizód rovnomenného seriálu.

Vzniklo i päť dlhometrážnych filmov neuvedených v distribúcii – portrét kontroverznej osobnosti slovenského horolezectva Pavla Pochylého Pavúk: horolezec storočia (SK, 2018, r. Ľubomír Ján Slivka), študentský film o zneužívaní štátnej moci Základná umelecká škola Petra Breinera (SK, 2017, r. Eduard Cicha), životný príbeh slovenského horolezca Petra Hámora Vrcholová príťažlivosť (SK, 2018, r. Rastislav Hatiar), dokument Švédi z osady (SK, 2018, r. Katarína Farkašová) o rómskych deťoch, ktoré sa po rokoch vrátili zo Švédska na Slovensko, aby spoznali svojich biologických rodičov a dokument o vzniku prvého sólového albumu ynámeho rapera Ego: Precedens (SK, 2018, r. Michal „Romeo“ Dvořák).

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané – Experiment (SK, 2018, r. Jana Smokoňová), Hráč (SK, 2018, r. Ondrej Hraška) Iba plasty a diamanty sú večné (SK, 2018, r. Štefánia Lovasová), Pochod (SK, 2018, r. Michal Blaško), či Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák); dokumenty (A)way (SK, 2018, r. Soňa Nôtová), Betónová doba (SK, 2018, r. Lucia Kašová), Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová), Keď život prestane chutiť (SK, 2018, r. Marek Kuboš), (Ne)viditeľné svety (SK, 2018, r. Zuzana Hudáčeková), Ojmiakon: Príbeh najchladnejšieho obývaného miesta (SK, 2018, r. Dominik Bari), Osudy slobody SK, 2018, r. Jakub Šuvada), Po sezóne (SK, 2018, r. Andrea Kalinová), Spýtaj sa vašich 68 (SK, 2018, r. Barbora Berezňáková), Terapia cestou (SK, 2018, r. Michal Baránek), Zachor – Pamätaj (SK, 2018, r. Ľubo Stacho, Monika Stacho) a dokumentárny cyklus Biele vrany a hrdinovia medzi nami– Biomasaker (SK, 2018, r. Jana Bučka), Na hranici (SK, 2018, r. Dominik Jursa), Neviditeľné deti (SK, 2018, r. Marek Franko), Pezinská skládka (SK, 2018, r. Lena Kušnieriková), Xenofóbia (SK, 2018, r. Barbora Sliepková), Zdravie za milión (SK, 2018, r. Lenka Moravčíková-Chovanec) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad Divoké bytosti (SK, 2018, r. Marta Prokopová), Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič), Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (SK/CZ, 2018, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesova), Journey (SK/CZ, 2018, r. Marek Jasaň), Monštrum (SK, 2018, r. Martin Snopek), Persona Grata (SK, 2018, r. Daniela Krajčová), Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Saganová), Untravel (RS/SK, 2018, r. Ana Nedeljković, Nikola Majdak jr.), či epizódy seriálov Drobci – Raketa, Dážď, Rozcvička (SK, 2018, r. Vanda Raýmanová), Tresky plesky – Lavína, Sopka, Blesk, Tornádo, Lesný požiar, Padanie skál (SK, 2018, r. Veronika Kocourková) a Websterovci – Relaxačný víkend, Veľké upratovanie, Prababka (SK/PL, 2018, r. Katarína Kerekesová).

Zo stredometrážnej tvorby roku 2018 sa dostali do kinodistribúcie pripomenutie stého výročia Československa Svetlé miesto (SK, 2018, r. Dušan Trančík) a príbehy Čechov a Slovákov bojujúcich vo Vietname Pochoduj alebo zomri (Pochoduj nebo zemři, CZ/SK, 2018, r. Michael Kaboš).

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 _ príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 _ príjmov z reklamy), kiná (1 _ z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 _ príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 _ príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 _ príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (dotácie vo výške 20 _ preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

Národná rada Slovenskej republiky 14. júna 2018 schválila zákon č. 211/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde vyplynula z potreby zosúladiť niektoré ustanovenia zákona s aktuálnymi úpravami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, predovšetkým s revidovaným Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii.

Novela zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti fondu, nadobudla účinnosť 1. septembra 2018.

V máji 2018 Rada Audiovizuálneho fondu mimoriadne rokovala aj za prítomnosti predsedníčky dozornej komisie a riaditeľa fondu. Oboznámili sa s návrhom, ktorým poslanci strany Sloboda a solidarita (SaS) chceli zmeniť zákon o Audiovizuálnom fonde a zaujali stanovisko k tvrdeniam poslancov, ktorí AVF verejne označili za uzavretú štruktúru s neprehľadnými väzbami a s netransparentnými vnútornými predpismi a bez akéhokoľvek dôkazu verejne označili ľudí vo fonde za nečestných.

Rada fondu zároveň vyzvala poslancov SaS, aby svoj návrh zákona stiahli z ďalšieho konania, nakoľko tento návrh je odborne nepripravený a v dôsledkoch pre audiovizuálnu kultúru a priemysel môže byť deštruktívny až likvidačný. Uplatnením navrhovaných zmien – napríklad zrušenie podpory vývoja audiovizuálnych diel, súbežného financovania filmovej produkcie z prostriedkov fondu aj RTVS, či opakovanej podpory z fondu poskytovanej na jeden projekt – by totiž mohlo dôjsť k ohrozeniu existencie niektorých súčastí audiovizuálnej kultúry na Slovensku, ako aj k výrazne negatívnemu zásahu do podnikateľského prostredia v celej oblasti audiovízie. V tejto snahe podporila AVF aj odborná verejnosť a návrh bol napokon stiahnutý.

Od 1. júna 2018 AVF zriadil Slovenskú filmovú agentúru (SFA) ako svoju novú organizačnú zložku. Hlavnými úlohami SFA budú najmä intenzívna propagácia a marketing Slovenska ako konkurencieschopnej filmovej krajiny s vhodnými podmienkami pre audiovizuálnu produkciu, prezentácia a sprostredkovanie tvorivých, pracovných aj podnikateľských príležitostí pre slovenských profesionálov pôsobiacich v audiovizuálnej kultúre a priemysle s dôrazom na všetky fázy vzniku a realizácie audiovizuálnych diel, prezentácia súvisiacich služieb aj jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom zvyšovania zamestnanosti obyvateľov a profesionálov v audiovízii, ako aj posilnenie dopytu po dodávateľoch služieb súvisiacich s výrobou filmov (prenájom techniky, produkčné a postprodukčné služby, animácia, výroba dekorácií, zvuková výroba, ubytovanie, doprava, catering a pod.).

Primárnym zameraním SFA je prilákať na Slovensko a do jeho regiónov producentov hraných, dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel a progresívnym spôsobom zefektívniť prínosy audiovizuálnej produkcie pre regióny Slovenska aj pre zahraničných i domácich producentov alebo investorov. Sekundárnym cieľom je aj podpora turizmu v jednotlivých regiónoch.

V roku 2018 AVF vyplatil na podporu audiovizuálnej kultúry o 2 110 044 eur viac než v predchádzajúcom roku (9 676 132 eur v roku 2018 a 7 566 088 eur v roku 2017), čo predstavuje medziročný nárast o 21,81 _. Celková suma podporených žiadostí v roku 2018 podľa odporúčaní odborných komisií a prijatých rozhodnutí bola 10 497 474 eur. V rokoch 2010 – 2018 AVF podporil už 2 790 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry celkovou sumou 67 127 128 eur.

K uvedeným údajom treba zdôrazniť, že od roku 2017 Audiovizuálny fond pri viacročných projektoch uplatňuje postup, podľa ktorého je v príslušnom rozpočtovom roku prijaté rozhodnutie o celkovej sume podpory na projekt, pričom poskytnutie tejto celkovej sumy je rozdelené do viacerých rozpočtových rokov. Údaje uvedené v tabuľke na strane 18 tak za rok 2018 obsahujú informáciu o celkovej sume pomoci vyplývajúcej z prijatých rozhodnutí.

I vďaka podpornej činnosti AVF sa zvyšuje produkcia audiovizuálnych diel vrátane študentských, narastá a stabilizuje sa distribučný priestor, zlepšuje sa propagácia domácej tvorby doma i v zahraničí a s narastajúcimi skúsenosťami sa zvyšuje i schopnosť jednotlivých subjektov vstupovať do medzinárodných koprodukcií.

V roku 2018 bolo podaných na AVF 500 žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry (523 žiadostí v roku 2017). AVF podporil v roku 2018 333 žiadostí (350 v roku 2017). Ich podiel k celkovému počtu doručených žiadostí klesol z 66,92 _ v roku 2017 na 66,6 _. Uvádzaná štatistika za rok 2018 mapuje stav k 14. aprílu 2019.

V roku 2018 AVF podporil 3 žiadosti na digitalizáciu technológiou D-cinema – Kino Film Europe v Bratislave, kino Úsmev v Hlohovci a kinosála „B“ kina Golden Apple Cinema v Liptovskom Mikuláši – celkovou sumou 82 000 eur.

V roku 2018 bola podaná a podporená len jedna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD. Podporu 12 000 eur získala obec Smolenice na digitalizáciu kina v Kultúrnom dome.

V rámci podprogramu 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín bolo podporených 10 žiadostí – Kino Lumière Bratislava, Lastovička Dubnica nad Váhom, Úsmev Hlohovec, Kultúra Krupina, Mier Nové Zámky, Kultúra Ružomberok, Torysa Sabinov, Mladosť Senica, Centrum Snina a Slávia Trebišov celkovou sumou 203 000 eur.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 Podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR.

Suma podpory pre jedného prijímateľa sa vypočíta podľa počtu predaných vstupeniek za uvedené obdobie na každé jednotlivé audiovizuálne predstavenie slovenského kinematografického diela takto:

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou do 100 tisíc divákov jednotkovou sadzbou vo výške 1,- eur za každú predanú vstupenku,

- pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 tisíc divákov a viac jednotkovou sadzbou 0,50 eur za každú predanú vstupenku

O zavedení dvoch sadzieb v podprograme 2.3 Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela rozhodla Rada Audiovizuálneho fondu 17. 10. 2017 schválením Štruktúry podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu na rok 2018. Vzhľadom na rekordnú návštevnosť bola 24. 4. 2018 jednotková sadzba 0,50 eur za každú predanú vstupenku pri kinematografických dielach s celkovou návštevnosťou 100 tisíc divákov a viac dodatočne na základe dohody s prevádzkovateľmi kín upravená – znížená na 0,35 eur. V roku 2018 fond v tomto podprograme vyplatil 48 kinám 538 748 eur. V roku 2017 AVF v tomto podprograme podporil 33 kín celkovou sumou 188 048 eur.

V rámci podprogramu 4.4. Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike nebola podaná ani jedna žiadosť.

Program 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR pribudol do podporného systému AVF

od 1. 7. 2015. V roku 2018 AVF podporil dva televízne projekty celkovou sumou 217 333 eur.

11-dielny seriál Inšpektor Max kde žiadateľom bola spoločnosť TRIGON PRODUCTION s.r.o. získal 57 936 EUR a 12-dielny seriál Mistresses (Milenky) spoločnosti INOUT Studio s.r.o. získal 159 397 eur.

V roku 2018 získalo osvedčenie o registrácii filmového projektu 28 projektov, ktoré sa majú realizovať na Slovensku v rokoch 2020 a 2021.

14 hraných kinematografických diel – Amnestie spoločnosti AZYL Production s.r.o., Et j´aime a la fureur (Láska z celuloidu) spoločnosti Artichoke s.r.o., Hodinárov učeň spoločnosti PubRes s.r.o., Keď draka bolí hlava spoločnosti FilmWorx Studios s.r.o., Lóve 2 spoločnosti Inout Studio s.r.o., Magic Mountain spoločnosti Arina s.r.o., Milosť spoločnosti Sentimentalfilm s.r.o., Muž so zajačími ušami spoločnosti Titanic s.r.o., Nikdy sa nevzdávaj spoločnosti Trigon Production s.r.o., Novoročný bozk spoločnosti Inout Studio s.r.o., Obeť spoločnosti nutprodukcia s.r.o., Perfidious spoločnosti FilmFrame s.r.o., Správa spoločnosti D.N.A. s.r.o. a Vánoce budou spoločnosti Art4 s.r.o..

7 hraných audiovizuálnych diel primárne určených pre televízne vysielanie – Bodka spoločnosti Wider s.r.o., Dracula spoločnosti Spectral s.r.o., Exorcista spoločnosti Trigon Production s.r.o., Hrobári spoločnosti Wider s.r.o., Mária Terézia (diel 3. a 4.) spoločnosti Maya s.r.o., Prázdniny 3 spoločnosti Wider s.r.o. a Som mama – 2. séria spoločnosti Sardinka Production s.r.o..

6 viacdielnych hraných audiovizuálnych diel primárne určených pre televízne vysielanie – okrem dvoch vyššie spomínaných (Hanna a Sestričky) ešte 8 hodín spoločnosti KFS production s.r.o., Som mama spoločnosti Sardinka Production s.r.o., Strážmajster Topinka spoločnosti PubRes s.r.o. a Trhlina spoločnosti Wider s.r.o..

A 1 animované kinematografické dielo – Even Mice Belong in Heaven (Myši patria do neba) spoločnosti CinemArt SK s.r.o..

Prehľad projektov, ktoré v roku 2018 získali finančnú podporu v sume 100 000 EUR a viac:

800 000 – AMNESTIE /produkcia/ – AZYL Production s.r.o. (pridelené celkom 817 000)

600 000 – Slúžka – Bright Sight Pictures, s.r.o. (pridelené celkom 616 500)

500 000 – Správa – 2. fáza produkcie – D.N.A. s.r.o. (pridelené celkom 775 000)

500 000 – PERINBABA 2 /Sedemnohý Lukáš – J&J JAKUBISKO FILM EUROPE Production, s.r.o. (pridelené celkom 1 050 000)

500 000 – BUNKER – Silverart, s.r.o.

450 000 – Muž so zajačími ušami – TITANIC s.r.o.

400 000 – KRYŠTOF II. – ALEF FILM & MEDIA, s.r.o. (pridelené celkom 550 000)

350 000 – Anestéza – MPhilms s.r.o. (pridelené celkom 362 000)

300 000 – MALÍ VEĽKÍ DETEKTÍVI – ALEF FILM & MEDIA, s.r.o. (pridelené celkom 325 000)

260 000 – Posledný vlak – príprava projektu na realizáciu – predprodukcia – Mazl s.r.o.

1900 00 – VIANOČNE ŽELANIE – D.N.A. s.r.o.

150 000 – STAND UP (iniciatíva MINIMAL) – Silverart, s.r.o. (pridelené celkom 165 000)

100 000 – Inšpektor Max 10.–11. diel – TRIGON PRODUCTION s.r.o. (pridelené celkom 1 147 371, z toho 316 871 je podpora AV priemyslu (program 5) a 830 500 je podpora vývoja a produkcie seriálu v programe 1)

350 000 – Tonda, Slávka a Génius – nutprodukcia s.r.o.

145 000 – MOJE SLNKO MAAD– BFILM s.r.o

130 000 – Staříci – sentimentalfilm s.r.o.

100 000 – Modelár – Punkchart films s.r.o.

236 992 – Podpora návštevnosti na slovenské kinematografické diela – CINEMAX, a.s.

225 000 – Týždeň slovenského filmu a Slnko v sieti – Slovenská filmová a televízna akadémia

185 000  - ART FILM FEST 2018